Dôležitosť rehabilitácie – rozhovor s Hepp Grétou, športovou fyzioterapeutkou

Dr. Zátrok Zsolt (ZZs): Aké máš oficiálne vzdelanie? Čomu sa venuješ?

Hepp Gréta (HG): Podľa môjho talianskeho diplomu som oficiálne športová fyzioterapeutka; na Slovensku (doma) ma akceptujú ako rehabilitačnú odborníčku alebo pohybovú terapeutku.

ZZs: Študovala si v Taliansku a tam si získala aj odbornú prax. Poznám niekoľko talianskych odborníkov v športovej rehabilitácii a musím povedať, že podmienky sú tam iné. Prečo si sa vrátila domov? Čo si si priniesla so sebou? Čo vieš doma využiť?

HG: V Taliansku majú prevencia a rehabilitácia pri športovcoch obrovskú váhu. Tímy majú viacerých pohybových terapeutov a fyzioterapeutov, ktorí spolupracujú s trénermi. Okrem toho existujú športovo-rehabilitačné centrá, kde sa po ortopedických operáciách môže okamžite začať odborná, bezpečná a zároveň čo najrýchlejšia rehabilitácia. Pre športovca totiž čas hrá rolu: čím dlhšie je mimo tréningu, tým viac sa zhoršuje stav svalov.

U nás často chýba včasná rehabilitácia; športovci v nemocnici niekedy dostanú len jedno–dve cvičenia. Vo väčšine prípadov sa s liečebnou telesnou výchovou začína až po odstránení stehov. Ku mne sa športovci dostávajú až o 3–6 mesiacov s problémami, že stále nemajú dostatočnú svalovú silu, svaly sa nevyvíjajú, majú bolesti alebo sa boja začať znovu behať. Samozrejme aj v takých prípadoch sa dá pomôcť, ale bolo by lepšie, keby vyhľadali pomoc čo najskôr.

ZZs: Pohybová rehabilitácia sa týka amatérskych i profesionálnych športovcov, ale nielen ich. Akú pomoc od teba môžu dostať?

HG: Keďže profesionáli žijú zo športu, je pre nich dôležité kvalitné, komplexné a čo najrýchlejšie zotavenie. To sa dá dosiahnuť len aktívnou rehabilitáciou a rozhodne nie ležaním v posteli. Rehabilitovať treba aj v prípade, že je noha v sadre! Na to slúžia moderné lekárske prístroje. Napríklad je možné obmedziť zriedenie neinervovaných svalov a znížiť prilepenie väzivových štruktúr. Týmto spôsobom získame neskôr veľa času.

Amatérski športovci nie sú v takom finančnom tlaku, no aj pre nich znamená vynechanie veľkú „stratu“. Amatér si nemôže venovať toľko času tréningu, preto jeho progres je pomalší. Ak zranenie spôsobí vynechanie niekoľkých týždňov, môže to pre neho znamenať, že mu vyjde nazmar celá sezóna. Zrýchlením zotavenia sa dá táto „škoda" zmierniť.

Pre bežného človeka tiež záleží, kedy bude opäť schopný pracovať. Ak rehabilitácia nie je správna a vráti sa do práce s bolesťou a obmedzeným pohybom, nebude schopný plniť svoje pracovné povinnosti. Inými slovami, nikomu nie je jedno, ako prebehne proces zotavenia.

ZZs: Mnohé prístroje pomáhajú pri rehabilitácii. Máš niečo také? Ktorý prístroj je tvoj obľúbený? Prečo?

HG: Áno. V pohybovej rehabilitácii sa veľmi efektívne používajú svalové stimulátory, tie používam najčastejšie. So samotnou technikou som sa zoznámila ešte v Taliansku; robili sme množstvo výskumov s týmto prístrojom pri rehabilitácii po poranení skríženého väzu. Dokonca som sama absolvovala tréningový program! Pred štyrmi rokmi som tiež podstúpila operáciu predného skríženého väzu a zaujímalo ma, či aj po toľkých rokoch dokáže prístroj zlepšiť moju operovanú nohu. Mne veľmi pomohol a výsledky našich výskumov boli tiež veľmi dobré!

Svalový stimulátor najčastejšie nasadzujem, keď sa po operácii danú končatinu ešte nedá hýbať, ale svaly potrebujú podnety. Často ho používam s väčšou intenzitou aj pri aktívnych cvičeniach, keď sila daného svalu zaostáva za ostatnými.

ZZs: Veľa športovcov trpí chronickými bolesťami a zdá sa, že si myslia, že sú to prirodzené dôsledky tvrdých tréningov. Stretávaš sa s takými prípadmi?

HG: Samozrejme, takých prípadov je veľmi veľa! Najčastejšou príčinou sú nevhodné zaťaženia alebo zle zostavený tréning. Často športovci nepoznajú svoje limity a nedostávajú spätnú väzbu o disfunkciách (zle vykonaných pohyboch). Z toho sa neskôr môžu vyvinúť chronické bolesti.

Kto denne 3–4 hodiny behá, bicykluje alebo inak trénuje, jeho kĺby a väzy sú silne zaťažené. Ak nie je organizmus primerane pripravený, často vznikajú kĺbové instability alebo preťaženie väziva. Veľmi typické sú chronické bolesti Achillovej šľachy, plantárnej fascie, kolenných a bedrových kĺbov.

Toto sa však dá predchádzať, ak by sme kládli dôraz na prevenciu: hodnotenie stavu, podľa toho individuálne tréningové plány, doplnenie nedostatkov a správna regenerácia. Ten, kto chce byť časovo efektívny, môže zvoliť aj použitie svalových stimulátorov, pretože zefektívňujú rozohrievanie aj regeneráciu!

ZZs: Aké sú najčastejšie ťažkosti, s ktorými k tebe prichádzajú?

HG: Najčastejšie ku mne prichádzajú športovci s problémami kolena a členka. Často prichádzajú s chronickou bolesťou, ale mnohí ma prosia o pomoc, aby sa po operácii čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie vrátili do tréningu. V takých prípadoch sú športovo špecifické cvičenia nevyhnutné! Inak budem postupovať pri bežcovi a úplne inak pri hádzanárovi.

ZZs: Aký bol tvoj najťažší prípad?

HG: Za ťažkého považujem pacienta, ktorý nechce so mnou spolupracovať. Mala som takého športovca, ktorému bolo nanútené, že musí chodiť na terapiu. Bohužiaľ sme sa neposúvali dopredu, pretože nerobil domáce úlohy alebo nie tak často, ako by mal. Po niekoľkých sedeniach som nevidela zmysel, aby sme ďalej spolupracovali, lebo to nebolo dobré pre nikoho.

ZZs: Na čo si hrdá?

HG: Najviac som hrdá na to, že mám veľa športovcov (predovšetkým futbalistov, hádzanárov, volejbalistov), ktorí po rehabilitácii boli v svojom športe úspešnejší než predtým!

ZZs: Ako ťa možno kontaktovať? Na Facebooku: Hepp Gréta pod menom pre- a rehabilitačný tréner.

ZZs: Prajem veľa úspechov pri rehabilitačnej práci!

HG: Ďakujem pekne!