EKG – čo treba vedieť o elektrokardiografickom vyšetrení

EKG je jedno z najčastejšie vykonávaných lekárskych diagnostických vyšetrení. Slúži na rýchle rozpoznanie problémov so srdcom a na sledovanie stavu tvojho srdca. EKG prístroj je štandardnou výbavou každej ambulancie aj záchranárskeho auta.

Dnes už niektoré osobné elektronické zariadenia, napríklad inteligentné hodinky, majú funkciu monitorovania EKG. Treba vedieť, že tieto pomôcky nemajú diagnostickú hodnotu a môžu pomôcť len pri zachytení niektorých porúch rytmu.

O potrebe EKG vyšetrenia rozhoduje zvyčajne tvoj ošetrujúci lekár a na jeho základe sa vyšetrenie vykoná.

Načo používame EKG?

Je to neinvazívne (teda bez prenikania do tela), bezbolestné vyšetrenie. Diagnostický záznam trvá 10 sekúnd. Celé vyšetrenie vrátane vyzlečenia, nalepenia elektród, záznamu a oblečenia trvá len niekoľko minút.

Vhodné je na diagnostiku porúch elektrickej aktivity srdca a krvného obehu u ľudí v každom veku. Napríklad na zistenie:

• porúch srdečného rytmu (arytmií) – môže mať veľa podôb
• bolesti na hrudníku (angina pectoris)
• zúženia alebo uzávery koronárnych ciev (ochorenie koronárnych artérií)
• okamžitého zachytenia akútneho infarktu myokardu
• následného rozpoznania prekonaného infarktu
• kontroly liečby, napríklad funkcie kardiostimulátora (pacemaker) alebo účinnosti liekov.

Kedy môže byť potrebné EKG?

Vyšetrenie sa obyčajne robí, ak spozoruješ niektorý z nasledujúcich príznakov:

• bolesť na hrudi
• závrat, zabúdanie alebo zmätenosť
• búšenie srdca
• rýchly alebo veľmi zrýchlený pulz
• dýchanie sťažené, dýchavičnosť
• slabosť, únava alebo zhoršenie pohyblivosti niektorých častí tela.

Zvyčajne nie je potrebné robiť elektrokardiografické vyšetrenie v prípadoch, kde je nízke riziko výskytu srdcového ochorenia alebo keď chýbajú príznaky. Napríklad pri bolesti kolena evidentne nie je súvis so srdcom, takže EKG robiť nebudú.

Ak je v tvojej rodine (rodičia, súrodenci) časté srdcové ochorenie, odporúča sa pravidelné EKG skríningové vyšetrenie, aj keď nemáš žiadne príznaky.

Dlhodobý záznam EKG

Už som spomenul, že štandardné EKG zaznamená elektrickú aktivitu srdca počas 10 sekúnd. Väčšina problémov pochádzajúcich zo srdca je trvalá, teda sa dá ihneď odhaliť aj jediným záznamom.

Existujú však rytmické poruchy alebo občasné poruchy obehu, ktoré sa prejavia len na krátky čas a potom zmiznú. Keď prídete do ambulancie, na zázname môže byť už obnovený normálny rytmus.

Ak máš ťažkosti, ktoré sa opakovane „zapínajú a vypínajú", môže byť potrebné dlhodobé EKG monitorovanie.

• Holter prístroj: malý prenosný prístroj, ktorý kontinuálne zaznamenáva elektrické signály srdca. Zvyčajne ho nosíš 24 alebo 48 hodín. Počas jedného dňa odbehne priemerne 80–120 tisíc úderov srdca a prístroj zaznamená každý jeden.
  Samotný prístroj len záznam ukladá, nevyhodnocuje ho. Analýza sa vykoná po vrátení zariadenia do ambulancie, keď sa stiahnu údaje. Lekári pomocou počítača hľadajú nepravidelnosti a skryté problémy.
• Monitor udalostí: toto prenosné zariadenie je podobné Holteru.
  Hlavný rozdiel je v tom, že zariadenie neukladá nepretržite, ale priebežne analyzuje signály zo srdca a začne nahrávať len vtedy, keď zachytí odchýlku.
  Vďaka menšiemu ukladaciemu priestoru spotrebuje menej energie, takže sa hodí na dlhodobé sledovanie viac ako Holter. Vyšetrenie môže trvať aj 7–30 dní.
  Okrem automatického režimu môžeš pri pocite ťažkostí stlačiť tlačidlo a prístroj začne nahrávať.

Riziká

EKG (elektrokardiografické) vyšetrenie je úplne neškodné a bezpečné. Nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom nehrozí, pretože prístroj neposiela elektrickú energiu do tela. Naopak – cez elektródy umiestnené na tele sa zaznamenáva elektrická aktivita srdca.

Pri odstraňovaní elektród môžeš pociťovať podobný pocit ako pri odstraňovaní väčšieho náplastu.

Ak sa použije sacia elektróda (ktorá sa udrží na koži pomocou vákua), na mieste elektródy vznikne „sací stop" v dôsledku miestneho prekrvenia. Do niekoľkých minút to zvyčajne ustúpi.

Pri tenkej pokožke, krehvých kapilárach alebo poruchách zrážania krvi sa môže po dlhšom prisatí objaviť modrina. Nie je to nebezpečné, ale môže byť nepríjemné. Ak o takomto stave vieš, informuj osobu vykonávajúcu vyšetrenie a požiadaj, aby namiesto sacích elektród použili samolepiace elektródy.

Samolepiace elektródy sú navyše hygienickejšie než opakovane nasadzované sacie elektródy. U nás sa samolepiace elektródy používajú zriedkavejšie, pretože sú drahšie ako sacie balóniky.

Pri citlivej pokožke sa pod elektródou môže objaviť začervenanie. To naznačuje, že si alergický na gél alebo lepidlo použité v elektróde. Keď elektródu odstránia, vyrážka zvyčajne čoskoro odznie.

Ako sa pripraviť na EKG vyšetrenie?

Na bežné EKG nie je potrebná žiadna špeciálna príprava.

Uveď, aké lieky alebo výživové doplnky užívaš – môžu ovplyvniť výsledky vyšetrenia.

Upozorni, ak máš kontaktnú alergiu na samolepiace elektródy alebo ak ti predtým sací balón spôsobil modrinu.

Ako prebieha vyšetrenie?

Vyšetrenie sa najčastejšie vykonáva v lekárskej ambulancii alebo vyšetrovni. Zvyčajne ho vykonáva EKG zdravotná asistentka alebo iný odborný pracovník. V niektorých prípadoch môže tvoj všeobecný lekár alebo záchranár robiť EKG aj v domácom prostredí.

Príprava

Osoba vykonávajúca vyšetrenie ťa môže informovať, čo sa bude diať. Požiada ťa, aby si si vyzliekol topánky, ponožky alebo pančuchy. Sundaj si vrchné oblečenie vrátane podprsenky. Odstráň náhrdelník a hodinky.

Keď budeš pripravený, požiadajú ťa, aby si si ľahol na vyšetrovací stôl.

Pri EKG sú elektródy umiestnené na rovnakých miestach u každého človeka. Ak je na mieste určenom pre elektródy husté ochlpenie, bude treba srsť oholiť. Elektródy umiestnené na nesprávne miesto kvôli „šetreniu srsti" môžu skresliť EKG a viesť k chybným výsledkom. Preto je v tvojom záujme nechať srsť odstrániť.

Počas vyšetrenia

Pri bežnom EKG sú pripojené 4 snímacie elektródy na končatinách (na členkoch a zápästiach). Okrem toho sa na prednú časť hrudníka umiestni 6 elektród zľava doprava. V niektorých špeciálnych prípadoch môžu pridať ďalšie 3 elektródy na chrbát (popri chrbtici), v takom prípade sa vyšetrenie vykonáva v sede namiesto v ľahu.

Elektródy sú cez káble pripojené k elektrokardiografu, teda k EKG prístroju. Ten zaznamenáva elektrické signály vznikajúce pri srdcovom rytme.

Vnútorný počítač prístroja spracuje informácie a zobrazí krivky na monitore alebo ich vytlačí na papier.

Počas vyšetrenia dýchaj normálne. Ľahni si pohodlne a nesťahuj svaly. Pohyb, rozprávanie alebo trasenie počas vyšetrenia môžu skresliť výsledky. Ak ti je zima, požiadaj o prikrývku.

Bežné EKG vyšetrenie sa od začiatku do konca spravidla vykoná za niekoľko minút.

Po vyšetrení

EKG záznam nijako neovplyvní fungovanie tvojho tela, preto po vyšetrení nie je potrebné žiadne špeciálne šetrenie alebo odpočinok. Pokračuj pokojne v bežných činnostiach.

Výsledky

Takto vyzerá EKG záznam. Všetky tie krivky ti zrejme veľa nenapovedia. Inak je to však pre skúseného lekára, ktorý často už na prvý pohľad rozozná problém. Niekedy sú potrebné minúty analýzy alebo merania. Výsledok ti tak môžu oznámiť pár minút po vyšetrení.

Ak je elektrokardiogram normálny, zvyčajne nie je potrebné ďalšie kardiologické vyšetrenie.

Ak výsledky ukážu odchýlky, môže byť potrebné opakovať EKG alebo vykonať iné diagnostické testy, napríklad laboratórne vyšetrenia, rentgen hrudníka alebo echokardiografiu. Liečba závisí od príčiny tvojich príznakov.

Čo lekár hľadá na EKG?

Pre lekára je EKG krivka zdrojom mnohých informácií. Pri hodnotení sa zameriava predovšetkým na tieto aspekty:

Pulz

Pulz môžeš vnímať a počítať na zápästí alebo na krčných tepnách pohmatom.

EKG ukáže počet tvojich srdcových stlačení aj vtedy, keď pulz nie je hmatný. Napríklad hrubá vrstva tuku môže pulz „skryť". Ak je príliš rýchly alebo nepravidelný, ťažko sa presne počíta.

Na zázname možno presne identifikovať abnormálne vysoký pulz (tachykardia) alebo nízky pulz (bradykardia).

Srdečný rytmus

EKG je vynikajúce na odhalenie porúch srdečného rytmu (arytmií). Na vyššie uvedenej ukážke vidieť na prvý pohľad, že vlny (jednotlivé srdcové kontrakcie) sa objavujú rytmicky, pravidelne a v rovnakých intervaloch. Pri arytmii táto pravidelnosť zmizne a rytmické chyby sú okamžite zrejmé.

Arytmie spôsobuje porucha elektrického systému srdca. Okrem toho môžu arytmie vyvolať niektoré lieky (napríklad betablokátory), kokaín, amfetamíny alebo voľnopredajné lieky proti nádche a alergii.

Štrukturálne zmeny

Veľkosť (výška) a vzájomný pomer odvodov na EKG poukazuje na zväčšenie komôr srdca alebo na iné štrukturálne poruchy srdca. Na základe týchto signálov môžu byť nariadené ďalšie vyšetrenia (rentgen hrudníka, echokardiografia a pod.).

Prekrvenie a zásobovanie kyslíkom

EKG sa najčastejšie robí pri bolestiach na hrudníku. Lekár vtedy hľadá EKG známky nedostatočného zásobenia srdcového svalu kyslíkom. Keď srdcový sval nedostáva dostatočnú krv, buňky srdca sú nedokrvené a to spôsobuje silné bolesti na hrudníku (angina pectoris – tlaková bolesť v oblasti srdca).

Nedostatok kyslíka spôsobí zmeny na EKG krivke a môže indikovať, ktorá časť srdca je postihnutá.

Na základe EKG a príznakov môže byť potrebné doplniť ďalšie vyšetrenia, aby sa zistilo, či je porucha prechodná (nestabilná angina) alebo trvalejšia (infarkt). Zatiaľ čo prvá forma sa dá liečiť liekmi, druhá vyžaduje okamžitú intenzívnu starostlivosť alebo zákrok.

Infarkt

Na EKG spôsobí prebiehajúci alebo predchádzajúci infarkt myokardu charakteristické odchýlky, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz.

To, na ktorom z 12 odvodov sa zmeny prejavia, okamžite lekárovi povie, ktorá oblasť srdcového svalu je postihnutá – napríklad predná, zadná alebo dolná stena či medzikomorová prepážka (septum). Poskytuje tiež informáciu o rozsahu poškodenia (veľkosti odumretého úseku).

Ak lekár na EKG zaznamená akúkoľvek odchýlku, pred začiatkom liečby môže nariadiť ďalšie vyšetrenia.