Ganglión – benígna cysta

Ganglión je hrčka na ruke alebo nohe, často bolestivá. Napriek desivému vzhľadu sa jej väčšinou netreba obávať, pretože je benígna. Pre ťažkosti a nepríjemný vzhľad si pacienti väčšinou vyberajú operačné odstránenie. Rehabilitácia po operácii zohráva kľúčovú úlohu pri obnove pohyblivosti. O dôležitých informáciách k tomu píšem teraz.

Čo je ganglión?

Ganglión je benígna cysta naplnená tekutinou alebo želatínovitým obsahom. Objavuje sa ako opuch alebo hrčka na ruke či nohe, typicky v okolí kĺbov a šliach.

Jeho veľkosť sa pohybuje od hrášku až po orech a môže sa v čase meniť.

V mnohých prípadoch sú ganglióny bolestivé, najmä na začiatku. Intenzita bolesti nesúvisí vždy s veľkosťou. Vyvolávajú ju určité pohyby alebo vonkajšie tlaky (tlak nástroja, predmetu).

Cysta je benígna a nebezpečenstvo nezvyčajne neprináša, avšak častá bolesť a estetický vzhľad (viditeľná, nápadná hrčka) sú pre pacienta obťažujúce.

V závažných prípadoch môže veľká cysta a jej spojenie s kĺbom obmedzovať pohyb alebo tlačiť na cievy a nervy, čo môže spôsobiť poruchu citlivosti.

Ako sa ganglión tvorí?

Ganglión vzniká ako vyklenutie kĺbového púzdra alebo šľachového pošvového obalu – ak chcete, je to akýsi „kýla“.

Kĺbová tekutina sa pretlačí von a postupne sa hromadí v cyste. Rastúci tlak v cyste uzavrie možnosť spätného návratu tekutiny, takže cysta sa nemôže vyprázdniť. Ak sa to však náhodou stane, môže cysta zmiznúť sama.

Ganglión sa najčastejšie objavuje na dorzálnej (zadnej) strane zápästia a okolo kĺbov prstov. Približne 85 % cýst sa nachádza v blízkosti zápästia, 10 % na nohe a v oblasti členka. Na zápästí sú najčastejšie nad ľadvinovou a polmesiacovou kosťou (os scaphoideum a os lunatum).

Zvyčajne sa objaví spontánne, bez zjavnej príčiny. Môže postihnúť kohokoľvek, ale u žien je tri razy častejší ako u mužov. Vyskytuje sa prevažne u mladých dospelých, u detí je zriedkavý. V staršom veku môže byť súvislosť so zápalmi kĺbov (osteoartritída).
Presná príčina nie je známa; predpokladá sa, že na pozadí môže byť predchádzajúce poranenie, degeneratívny proces alebo nadprodukcia mazovej (synoviálnej) tekutiny.

Diagnóza

Zvyčajne je to jednoduché, lebo lokalizácia a hmat sú typické. Skúsený lekár to často rozpozná už na prvý pohľad a overí si to hmatom.

Najčastejšie stačí ultrazvukové vyšetrenie. Jasne zobrazuje tekutinu v cyste a zároveň vylučuje iné ochorenia (napr. lipóm – tukový nádor, Dupuytrenovu kontraktúru a podobne).

Pri neistote alebo pred plánovaným odstránením možno urobiť dôkladné zmapovanie polohy pomocou MRI vyšetrenia. To ukáže spojenie s šľachou, kĺbom, priľahlými cievami a nervami.

Pred zavedením MRI sa často robilo invazívne vyšetrenie – röntgen po vstreku kontrastnej látky do cysty, čím sa vynoril celý dutý priestor a jeho spojenie s kĺbovým púzdrom. S rozšírením MRI toto invazívne vyšetrenie postupne upadá do úzadia.

Liečba gangliónu

Podľa lekárskych údajov 40–55 % gangliónov môže vymiznúť spontánne, bez liečby.

Invazívna (do tela zasahujúca) metóda je aspirácia gangliónu. Chirurg jednoducho vpichne ihlu do hrčky (niekedy pod ultrazvukovou kontrolou) a odsaje obsah striekačkou. Následne aplikuje malé množstvo steroidu (protizápalového lieku) do miesta. Metóda má okamžitý účinok, ale vysokú mieru recidívy. Najlepšie výsledky dosahuje pri gangliónoch šliach na prednej strane ruky.

Chirurgické odstránenie zostáva „zlatým štandardom“, teda považuje sa za najúčinnejšiu metódu liečby gangliónových cýst. Počas operácie chirurg vyreže celý gangliónový komplex, vrátane cysty, stopky a časti susediaceho kĺbového púzdra.

Po operácii sa zápästie zafixuje dlahou, aby sa niekoľko dní nehýbalo. Imobilizácia je dôležitá napríklad preto, že pohyby by inak pumpovali kĺbovú tekutinu z kĺbového púzdra do miesta cysty a medzi tkanivá, čo by spôsobilo zlepenia a obmedzenie pohybu.

Úloha fyzikálnej terapie

Ganglión nemožno odstrániť žiadnym domácim zdravotníckym prístrojom. Možnosti na to som už popísal.

Fyzikálne terapeutické metódy však zohrávajú veľkú úlohu pri rekonvalescencii po operácii a pri obnove kĺbovej pohyblivosti.

Pri operačnom vyrezaní – ako som už spomenul – sa odstraňuje nielen ganglión, ale aj časť kĺbového púzdra alebo šľachového obalu, z ktorého vznikol. Tieto rany sa hoja jazvou. Jazva môže spôsobiť zlepenia a zrosty. Dlhodobá imobilizácia po operácii tento nepriaznivý jav zvyšuje – avšak je potrebná na zníženie rizika recidívy.

Po operáciách gangliónu je bežné, že po odstránení fixácie kĺb nepohybuje alebo sa pohybuje len čiastočne kvôli zrostom.

Hoja rany možno podporiť už od druhého dňa po operácii ošetrením laserom. Akupunktúrnym laserom (napr. Personal Laser L400 – laserový prístroj) ošetrená jazva vytvorí dostatočné množstvo kolagénu. Vďaka tomu bude jazva rovnomerná, tenká a pevná. Bez ošetrenia sa vytvorí menej kolagénu a viac spojivového tkaniva, takže jazva bude hrubá, červená a vystupujúca, čo zvyšuje pravdepodobnosť zlepení.

Veľkú pozornosť treba venovať aj liečebnej telesnej výchove (fyzioterapii). Tá však môže začať až po uvoľnení fixácie. Odborná masáž tiež pomáha pri uvoľňovaní zlepení.

Cieľom fyzikálnej terapie je obnoviť normálne používanie ruky. Požiadajte fyzioterapeuta, aby vás naučil cviky, ktoré budete vykonávať doma sami!

Približne 2–3 týždne po operácii by ste už mali vedieť ruku používať v plnom rozsahu. Ak sa tak nestane... znamená to, že sa v rehabilitácii niečo zanedbalo... vráťte sa k chirurgovi a požiadajte o radu.

Pacienti, ktorí dostanú vhodnú pooperačnú starostlivosť, majú nižšie riziko recidívy a rýchlejšie sa zotavujú.