Haloterapia pri liečbe pľúcnych ochorení

Mechanizmus účinku haloterapie

Predpokladané mechanizmy účinku haloterapie zahŕňajú protizápalové, mukolytické a imunomodulačné efekty.

Inhalácia soľných častíc znižuje zápal dýchacích ciest, čo potenciálne vedie k zníženiu odporu dýchacích ciest a zlepšeniu pľúcnych funkcií. To je obzvlášť dôležité u pacientov s COPD, u ktorých je v dôsledku ochorenia bežný chronický zápal (Rashleigh et al., 2014; Zhang et al., 2022).

Okrem toho môžu soľné častice pomôcť pri riedení hlienu, čím uľahčujú jeho odstránenie z dýchacích ciest. Tento mukolytický účinok môže byť obzvlášť prospešný pre pacientov s COPD, ktorí často trpia zvýšenou tvorbou hlienu a chronickým produktívnym kašľom (Alexescu et al., 2019).

Ďalej môže haloterapia posilňovať imunitnú odpoveď dýchacieho systému. Štúdie ukázali, že pobyt v soľnom prostredí zvyšuje aktivitu alveolárnych makrofágov, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v obrane proti patogénom (Vladeva, 2015).

Znížením zaťaženia pľúc patologickými mikroorganizmami a neutrofilmi môže haloterapia pomôcť zmierniť frekvenciu a závažnosť exacerbácií, čo je častý problém u pacientov s COPD (Vladeva & Ovcharova, 2018).

Klinické dôkazy

Mnohé klinické štúdie hodnotili účinky haloterapie u pacientov s COPD.

Napríklad systematický prehľad literatúry ukázal, že haloterapia môže viesť k významnému zlepšeniu respiračných symptómov, vrátane dýchavičnosti a kašľa, ako aj k celkovému zlepšeniu kvality života (Paulina et al., 2022). Pacienti po haloterapii hlásili menej pocitu dýchavičnosti a lepšiu schopnosť zúčastňovať sa bežných denných aktivít.

Terapiu tiež spájali so znížením úzkosti a zlepšením psychického a emocionálneho stavu pacientov, čo je dôležité vzhľadom na časté psychologické zaťaženie spojené s chronickými ochoreniami dýchacích ciest (Rochester & Holland, 2020).

V randomizovanej kontrolovanej štúdii pacienti s COPD, ktorí dostávali haloterapiu, vykázali významné zlepšenie parametrov pľúcnych funkcií, ako sú objem núteného výdychu za sekundu (FEV1) a vrcholový prietok výdychu (PEFR), v porovnaní s kontrolnou skupinou (Zhao et al., 2022).

Tieto výsledky naznačujú, že haloterapia môže mať merateľný vplyv na pľúcnu funkciu.

Kombinovanie soľoterapie s inými terapiami

Haloterapia nie je náhradou za štandardné liečby COPD, ako sú bronchodilatátory a kortikosteroidy, ale slúži ako ich doplnok.

Pľúcna rehabilitácia, ktorá zahŕňa cvičenia, vzdelávanie a psychosociálnu podporu, preukázateľne zlepšuje výkonnosť a kvalitu života pacientov s COPD (Wedzicha et al., 2017).

Ak toto skombinujete s haloterapiou, môžete očakávať zvýšené zmiernenie symptómov a lepší emocionálny stav, čo môže viesť k lepšej spolupráci v rehabilitačných programoch a v celkových liečebných plánoch.

Odporúčanie

Dlhodobá haloterapia (soľoterapia) môže byť potenciálne účinným doplnkom liečby pre pacientov s COPD, prinášajúcim výhody, ktoré presahujú samotné zlepšenie respiračných funkcií, vrátane zlepšenia psychickej pohody. V rámci komplexnej starostlivosti o pacientov s COPD môže haloterapia zohrávať hodnotnú úlohu (kliknite sem pre viac informácií o COPD).

Referencie

Zhang, C., Zhu, W., Meng, Q., Lian, N., Wu, J., Liu, B., … & Xu, Q. (2022). Halotherapy relieves chronic obstructive pulmonary disease by alleviating nlrp3 inflammasome-mediated pyroptosis. Annals of Translational Medicine, 10(23), 1279-1279. https://doi.org/10.21037/atm-22-5632

Alexescu, T., Maierean, A. D., Budin, C., Dogaru, G., & Todea, D. A. (2019). Rehabilitation therapies in stable chronic obstructive pulmonary disease. Balneo Research Journal, 10(1), 37-44. https://doi.org/10.12680/balneo.2019.237

Vladeva, E. (2015). Halotherapy – an alternative method for the treatment of respiratory diseases. Heart – Lung (Varna), 21(1-2), 31. https://doi.org/10.14748/hl.v21i1-2.5050

Vladeva, E. and Ovcharova, L. P. (2018). Halotherapy – benefits and risks. Scripta Scientifica Salutis Publicae, 4(0), 22. https://doi.org/10.14748/sssp.v4i0.5010

Paulina, O., Więsyk, P., Spozowski, K., & Wójcik, P. (2022). Effectiveness of the salt therapy – current knowledge status. Journal of Education, Health and Sport, 13(1), 51-55. https://doi.org/10.12775/jehs.2023.13.01.007

Rochester, C. L. and Holland, A. E. (2020). Pulmonary rehabilitation and improved survival for patients with copd. Jama, 323(18), 1783. https://doi.org/10.1001/jama.2020.4436

Zhao, S., Zheng, L., Zhu, M., Shui, Y., Bao, X., & Zhao, J. (2022). Intensive intervention improves outcomes for chronic obstructive pulmonary disease patients: a medical consortium-based management. Canadian Respiratory Journal, 2022, 1-7. https://doi.org/10.1155/2022/6748330

Wedzicha, J. A., Calverley, P. M., Albert, R. K., Anzueto, A., Criner, G. J., Hurst, J. R., … & Krishnan, J. A. (2017). Prevention of copd exacerbations: a european respiratory society/american thoracic society guideline. European Respiratory Journal, 50(3), 1602265. https://doi.org/10.1183/13993003.02265-2016