Príčiny bolesti bedra

Medzi ochoreniami pohybového aparátu nie sú postihnutia bedrového kĺbu rozšírené len v staršom veku. Bolesť bedra je častým problémom, ktorý môžu spôsobiť rôzne príčiny. Presné určenie miesta bolesti bedra môže poskytnúť cenné vodítko k jej pôvodu.

Problémy priamo v bedrovom kĺbe zvyčajne spôsobujú bolesť vnútri bedra alebo v slabine. Ostrá, pálivá bolesť na vonkajšej strane bedra, v hornej časti stehna alebo na vonkajšej strane zadku obyčajne poukazuje na postihnutie svalov, väzov, šliach a iných mäkkých tkanív obklopujúcich bedrový kĺb.

Niekedy môžu byť spúšťačom ochorenia v iných častiach tela, napríklad v dolnej časti chrbta. Tento typ bolesti nazývame vyžarujúcou bolesťou.

Príčiny bolesti bedra

Bolesť bedra môže spôsobiť artritída, poranenie alebo iný problém. Zoznam nie je uvedený podľa frekvencie.

Zápal (artritída)

Psoriatická artritída

Forma zápalového ochorenia kĺbov, ktorá postihuje časť ľudí s psoriázou. Psoriáza je ochorenie, ktoré spôsobuje červené ložiská kože pokryté striebornými šupinami. V dôsledku toho sa bunky rýchlo hromadia na povrchu kože a vytvárajú hrubé, strieborné šupiny a svrbivé, suché červené škvrny, ktoré môžu byť niekedy bolestivé. U väčšiny ľudí sa psoriáza vyvíja roky pred diagnostikovaním artritídy, avšak u niektorých ľudí sa príznaky kĺbov objavia pred alebo súčasne s kožnými prejavmi.

Hlavné príznaky a prejavy sú bolesť, stuhnutosť a opuch kĺbov. Môžu postihnúť akúkoľvek časť tela, vrátane prstov a chrbtice, a môžu byť od miernych až po ťažké. Psoriáza aj psoriatická artritída môžu mať obdobia zhoršenia striedané s remisnými obdobiami.

Neexistuje liek, ktorý by príčinu odstránil. Liečba je zameraná na kontrolu príznakov a predchádzanie poškodeniu kĺbov. Bez terapie môže viesť k invalidite.

Bursitída (zápal burzy)

Zápal malých vrecúšok naplnených tekutinou – tzv. búrzy – ktoré v okolí kĺbov vyrovnávajú tlak medzi kosťami, šľachami a svalmi a znižujú trenie pohybujúcich sa častí tela. Bursitída vzniká, keď sa tieto búrzy zapália.

Najčastejšie postihuje rameno, lakeť a bedro. Môže sa však objaviť aj pri kolene, päte alebo pri základe palca na nohe. Často sa vyskytuje v okolí kĺbov, ktoré vykonávajú opakované pohyby.

Liečba zvyčajne spočíva v odpočinku postihnutého kĺbu a chránení pred ďalším poškodením. V mnohých prípadoch bolesť spôsobená bursitídou po vhodnej liečbe ustúpi v priebehu niekoľkých týždňov, avšak opakované zhoršenia sú časté.

Juvenilná idiopatická artritída

Predtým nazývaná juvenilná reumatoidná artritída. Najbežnejšia forma zápalu kĺbov u detí do 16 rokov.

Osteoartróza a artróza

Najčastejšia forma artritídy, ktorá postihuje milióny ľudí po celom svete. Vzniká, keď sa poškodí ochranná chrupavka, ktorá vystiela konce kostí. Môže postihnúť akýkoľvek kĺb, najčastejšie však ruky, kolená, bedro a chrbticu.

Príznaky sú zvyčajne zvládnuteľné, hoci poškodenie kĺbov sa nedá vrátiť späť. Aktívny životný štýl (udržiavanie sily svalov obklopujúcich bedrový kĺb), udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti a určité liečby môžu spomaliť progresiu ochorenia a pomôcť zmierniť bolesť a zlepšiť funkciu kĺbov.

„Osteoartróza" označuje zápal kĺbu, zatiaľ čo „osteoartróza/arthróza" sa týka degenerácie kĺbu. Arthróza môže byť následkom dlhodobého zápalu kĺbu.

Reumatoidná artritída

Chronické zápalové ochorenie, ktoré nemusí postihovať iba kĺby. U niektorých ľudí môže toto ochorenie poškodiť viaceré systémy v tele, vrátane kože, očí, pľúc, srdca a ciev.

Je to autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém mylne útočí na tkanivá vlastného tela.

Na rozdiel od opotrebovania spojeného s osteoartrózou reumatoidná artritída postihuje výstelku kĺbov zvnútra, spôsobuje bolestivý opuch, ktorý môže viesť k úbytku kostnej hmoty a deformáciám kĺbov. Keď sa zanietené tkanivo výstelky kĺbov (synoviálna membrána) zapáli a zhrubne, hromadí sa v ňom tekutina a kĺby sa postupne erodujú a rozkladajú.

Súvisiaci zápal môže poškodiť aj iné časti tela. Hoci nové lieky významne zlepšili možnosti liečby, v ťažkých štádiách môže ochorenie stále spôsobovať trvalé telesné postihnutie.

Sakroiliitída (zápal sakroiliakálneho kĺbu)

Zápal jedného alebo oboch sakroiliakálnych kĺbov, ktoré spájajú spodnú časť chrbtice a panvu.

Samotný kĺb pozostáva z krížovej kosti (kostrče nad chvostom a pod dolnými stavcami) a hornej časti panvy (kyčelnej kosti). Sakroiliakálne kĺby sa nachádzajú po pravej a ľavej strane dolnej časti chrbta. Držia ich na mieste silné väzy, ktoré nesú hmotnosť hornej časti tela pri státí. Môžu spôsobovať bolesť v zadku alebo v dolnej časti chrbta a tá sa môže šíriť do jedného alebo oboch nôh. Dlhé státie alebo chodenie po schodoch môže bolesť zhoršiť.

Diagnostika je náročná, pretože sa môže zameniť s inými príčinami bolesti bedra či chrbta.

Liečba môže zahŕňať fyzioterapiu a lieky.

Septická artritída

Bolestivá infekcia kĺbu, ktorú môže spôsobiť baktéria prenesená krvou z inej časti tela. Môže sa vyskytnúť aj pri priamom zavlečení baktérií do kĺbu pri poranení, napr. pri uhryznutí zvieraťom alebo traume.

Najčastejšie postihuje dojčatá a starších dospelých. Riziko je zvýšené aj u ľudí s umelými kĺbmi. Najčastejšie býva postihnuté koleno, no môže zasiahnuť aj bedro, rameno či iné kĺby. Infekcia môže rýchlo a vážne poškodiť chrupavku a kosť v kĺbe, preto je okamžitá liečba kľúčová.

Liečba obyčajne zahrňuje vypustenie kĺbovej tekutiny ihlou alebo chirurgicky a podávanie antibiotík.

Synovitída (zápal synoviálnej membrány)

Synovitída je mierny zápal bedrového kĺbu neznámeho pôvodu (malé množstvo tekutiny v kĺbe), ktorý zvyčajne ustúpi sám bez zanechania trvalého poškodenia.

U detí je to najčastejšia príčina bolesti bedra. Postihuje približne 2–3 % detí vo veku 3 až 10 rokov. Je častejšia u chlapcov.

Hlavými príznakmi sú bolesť bedra a krívajúci chôdza. Bolesť bedra sa môže šíriť do slabiny, hornej časti stehna alebo niekedy až do kolena, najmä ak sa objaví náhle. Najčastejšie sa prejaví tak, že dieťa ráno po zobudení kríva alebo nechce chodiť.

Základom liečby je odpočinok primeraný intenzite bolesti. Nesteroidné protizápalové lieky môžu zmierniť bolesť a zápal. Synovitída zvyčajne ustúpi priemerne v priebehu 6–8 dní.

Poranenia

Zlomenina pri bedrovej oblasti

Vážne poranenie, ktorého komplikácie môžu byť život ohrozujúce. Riziko rastie s vekom.

Riziko stúpa preto, lebo kosti s vekom oslabujú (osteoporóza). Polyfarmacy (parallelné užívanie viacerých liekov), zhoršené videnie a problémy s rovnováhou tiež zvyšujú pravdepodobnosť pádov u starších ľudí, čo je jedna z najčastejších príčin zlomenín v bedrovej oblasti.

Takmer vždy vyžaduje chirurgické riešenie alebo náhradu bedrového kĺbu, po ktorej nasleduje fyzioterapia. Opatrenia na udržanie hustoty kostí a predchádzanie pádom môžu pomôcť predísť zlomenine bedra.

Trhlina labra (poranenie labra)

Poranenie postihujúce prstencovú chrupavku (labrum) obklopujúcu okraj kĺbového puzdra bedrového kĺbu. Okrem tlmenia pohybov v bedrovom kĺbe funguje labrum aj ako akési tesnenie a pomáha udržať hlavicu stehennej kosti bezpečne v kĺbe.

Športovci vykonávajúci aktivity ako hokej, futbal, golf a balet majú vyššie riziko poškodenia labra. Príčinou môže byť aj štrukturálny problém bedra.

Nádorové príčiny

Metastázy do kostí

Malígne nádory v pokročilom štádiu môžu vytvárať metastázy v odľahlých orgánoch a/alebo v kostiach.

Primárny nádor kosti

Môže vzniknúť z akejkoľvek kosti tela, najčastejšie však postihuje panvu alebo dlhé kosti rúk a nôh. Je zriedkavý a predstavuje menej ako 1 % všetkých nádorov. V skutočnosti sú nezhubné kostné nádory oveľa bežnejšie než zhubné.

Pojem „nádor kostí“ nezahŕňa nádory, ktoré začínajú inde v tele a neskôr metastázujú do kostí. V takom prípade sa nádor nazýva podľa miesta pôvodu, napr. rakovina prsníka s metastázami v kostiach.

Niektoré typy sa vyskytujú predovšetkým u detí, iné zas postihujú hlavne dospelých. Bežná liečba zahŕňa chirurgické odstránenie, chemoterapiu a rádioterapiu. Rozhodnutie o chirurgii, chemoterapii alebo rádioterapii závisí od typu kostného nádoru.

Ďalšie príčiny

Osteoporóza

V dôsledku osteoporózy sa kosti stávajú slabými a krehkými – natoľko, že pád alebo dokonca mierne zaťaženie, ako je predklonenie alebo kašeľ, môže spôsobiť zlomeninu. Zlomeniny súvisiace s osteoporózou sa najčastejšie vyskytujú v bedrovej oblasti, zápästí alebo chrbtici.

Kosť je živé tkanivo, ktoré sa neustále odbúrava a obnovuje. Osteoporóza vzniká, keď tvorba nových kostí nedokáže držať krok so stratou starých kostí.

Osteoporóza postihuje mužov aj ženy. Najvyššie riziko majú staršie ženy po menopauze. Lieky, zdravá strava a pravidelný pohyb môžu pomôcť predchádzať strate kostnej hmoty alebo posilniť už oslabené kosti. Pulzná magnetoterapia (PEMF) je jednou z možností v liečbe osteoporózy.

Ischias (sciatica)

Bolesť vyžarujúca pozdĺž sedacieho nervu (n. ischiadicus). Tento nerv vedie z dolnej časti chrbta cez boky a zadok do nôh. Zvyčajne postihuje len jednu stranu tela.

Najčastejšie sa objaví, keď výhrez medzistavcovej platničky, kostný výrastok na okraji stavca alebo zúženie miechového kanála stlačí časť nervu. To spôsobuje zápal, bolesť a často aj necitlivosť v postihnutej nohe.

Hoci sprievodná bolesť môže byť veľmi intenzívna, vo väčšine prípadov ustúpi bez operácie pomocou konzervatívnej liečby za niekoľko týždňov. Pacienti s neurologickými príznakmi ischiasu, ako je výrazné oslabenie nohy či problémy s kontrolou stolice a moču, môžu potrebovať operáciu.

Legg‑Calvé‑Perthesova choroba

Detský stav, ktorý nastane, keď sa dočasne preruší krvné zásobenie hlavice stehennej kosti (caput femoris) bedrového kĺbu a časť kosti začne odumierať. Bedrový kĺb je guľový kĺb: guľa (hlavica stehennej kosti) sedí v jamke (acetabule), ktorá je súčasťou panvy.

Tento oslabený kostný úsek sa postupne rozpadá a môže stratiť svoju guľatú formu. Postupne sa krvné zásobenie obnoví a kostné tkanivo sa zregeneruje, avšak ak hlavica po zhojení už nie je guľatá, môže to spôsobiť bolesť a stuhnutosť. Celý proces od odumierania kosti cez zlomenie až po obnovu môže trvať niekoľko rokov.

Aby sa zachovala čo najguľatejšia forma hlavice, lekári používajú rôzne liečebné metódy, ktoré umožnia, aby jamka fungovala ako forma počas hojenia rozpadnutej hlavice.

Avaskulárna nekróza

Odhynutie kostného tkaniva v dôsledku nedostatočného prekrvenia. Nazýva sa aj osteonekróza a môže viesť k drobným zlomeninám v kosti, až po jej kolaps.

Zlomená kosť alebo vyvrtnutý kĺb môže prerušiť krvné zásobenie časti kosti. Avaskulárna nekróza sa spája aj s dlhodobým užívaním vysokých dávok steroidov a s nadmerným užívaním alkoholu.

Môže postihnúť kohokoľvek, no najčastejšie sa vyskytuje u osôb vo veku 30 až 50 rokov.