Príčiny bolesti svalov

Takmer určite ste už zažili, že boli vaše svaly napäté alebo vás bolela jemná bolesť. Bolesť svalov môže postihovať len menší sval (napríklad pri stuhnutom krku sval sternocleidomastoideus), ale môže sa rozšíriť aj do celého tela. Intenzita sa pohybuje od miernej až po veľmi silnú. Veľká časť svalových bolestí odoznieva v krátkom čase sama od seba, no niekedy ju môžete pociťovať aj mesiace. „Môže to mať tisíc príčin,“ povedal by som. Teraz zhrniem tie najbežnejšie (v abecednom poradí).

Príčiny bolesti svalov

Claudicatio, teda bolesť pri ochorení ciev (ischemická bolest)

Bolesť sa najčastejšie objavuje v lýtkových svaloch pri chôdzi. V závislosti od závažnosti ochorenia sa objaví po prejdení určitej vzdialenosti a môže byť taká intenzívna, že pacienta zastaví. Po krátkom odpočinku ustúpi, zmizne a po prejdení danej vzdialenosti sa znova objaví. To, koľko vzdialenosti je možné prejsť, závisí od stupňa ochorenia ciev. V najzávažnejších prípadoch sa bolesť môže objaviť aj v pokoji.

O túto ischémiu pri ochorení ciev lekári hovoria ako o claudicatio. Je to príznak periférneho arteriálneho ochorenia (známejšie ako zúženie tepien). Tepny zásobujúce krvou končatiny sa zúžia, zvyčajne v dôsledku aterosklerózy. Priemer ciev klesá a ich steny stuhnú kvôli hromadiacim sa usadeninám (plaky) na stenách tepien. Do svalu sa nedostáva dostatok krvi a kyslíka ani v pokoji. Pri chôdzi sa potreba kyslíka v svale zvyšuje, ale slabé prekrvenie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun. Preto vzniká bolesť.

Liečba sa zameriava na zníženie rizika ochorenia ciev, zmiernenie bolesti, zlepšenie pohyblivosti a prevenciu poškodenia tkanív.

Covid-19, teda infekcia koronavírusom

Koronavírusy môžu spôsobovať choroby ako bežné prechladnutie, závažný akútny respiračný syndróm (SARS) a blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS). Nový koronavírus identifikovaný v roku 2019 je známy ako SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci 2020 vyhlásila pandémiu COVID-19.

Infekcia COVID-19 (rovnako ako iné vírusové infekcie) môže spôsobiť bolesť svalov ako jeden z príznakov.

Dermatomyozitída

Vzácne zápalové ochorenie charakterizované svalovou slabosťou a typickou kožnou vyrážkou. Môže postihnúť dospelých aj deti. U dospelých sa zvyčajne objavuje koncom 40. až začiatkom 60. rokov. U detí sa najčastejšie vyskytuje medzi 5. a 15. rokom života. Viac postihuje ženy než mužov.

Na dermatomyozitídu neexistuje liek, ale príznaky môžu kolísať. Niekedy sa zhoršujú, inokedy zlepšujú. Liečba môže pomôcť odstrániť kožné vyrážky a zlepšiť svalovú silu a funkciu.

Dystónia

Pohybová porucha, pri ktorej sa svaly nedobrovoľne sťahujú a spôsobujú opakujúce sa alebo krútiace pohyby. Môže postihovať časť tela (fokálna dystónia), dve alebo viac susediacich častí (segmentálna dystónia) alebo celé telo (generalizovaná dystónia). Svalové kŕče môžu byť od miernych po ťažké – môžu byť bolestivé a sťažovať bežné denné činnosti.

Nie je vyliečiteľná, ale lieky môžu zlepšiť príznaky. U ľudí so závažnou dystóniou sa niekedy uvažuje o chirurgickom zákroku na vypnutí alebo reguláciu nervov či určitých oblastí mozgu.

Fibromyalgia

Charakterizuje ju chronická bolesť pohybového aparátu sprevádzaná únavou, problémami so spánkom, pamäťou a náladou. Vedci sa domnievajú, že fibromyalgia zosilňuje vnímanie bolesti tým, že ovplyvňuje spôsob, akým mozog a miecha spracúvajú signály bolesti a neprítomnosti bolesti.

Príznaky často začínajú po udalosti, ako je fyzické poranenie, operácia, infekcia alebo silný psychický stres. Niekedy sa príznaky rozvíjajú postupne bez zjavnej vyvolávajúcej udalosti.

U žien je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyvinie než u mužov. Mnoho ľudí s fibromyalgiou má napätú bolesť hlavy, poruchy temporomandibulárneho kĺbu (TMJ), syndróm dráždivého čreva, úzkosť a depresiu.

Hoci neexistuje liek, rôzne lieky môžu pomôcť zvládať príznaky. Cvičenie, relaxačné a stres znižujúce techniky sú tiež veľmi prospešné.

Liekové vedľajšie účinky

Najmä lieky z triedy statínov, ktoré znižujú cholesterol, môžu mať ako nežiaduci vedľajší účinok bolesť svalov.

Hypothyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy)

Štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo určitých životne dôležitých hormónov. V počiatočnej fáze nemusí znížená činnosť štítnej žľazy spôsobovať výrazné príznaky. Bez liečby môže časom spôsobiť množstvo zdravotných problémov, napríklad priberanie, bolesť kĺbov, neplodnosť a ochorenie srdca.

Diagnóza sa stanovuje pomocou testov funkcie štítnej žľazy. Liečba syntetickým štítnohormónom je zvyčajne jednoduchá, bezpečná a účinná. Potrebné množstvo je individuálne a môže chvíľu trvať, kým lekár s vami nájde vhodné dávkovanie.

Chrípka a iné vírusové ochorenia

Vírusové infekcie horných dýchacích ciest napádajú dýchacie cesty – nos, hrdlo a pľúca. Zvyčajne sa im hovorí nádcha alebo chrípka, no nie sú totožné s vírusmi spôsobujúcimi hnačku a vracanie („žalúdočná chrípka“). Vírusová infekcia u väčšiny ľudí prejde sama. Niekedy však môžu byť jej komplikácie život ohrozujúce.

Vírusová infekcia môže predstavovať zvýšené riziko pre niektoré skupiny ľudí:

• Deti mladšie ako 5 rokov, najmä mladšie ako 6 mesiacov.
• Dospelí vo veku 65 rokov a viac.
• Obyvatelia domovov sociálnej starostlivosti a iných dlhodobých zariadení.
• Tehotné ženy a ženy do dvoch týždňov po pôrode.
• Ľudia so zníženou imunitou.
• Izolované komunity (napr. odľahlé kmeňové skupiny).
• Pacienti s chronickými ochoreniami, napríklad astma, srdcové ochorenie, ochorenie obličiek, pečene alebo diabetes.
• Veľmi obézni ľudia s body mass indexom (BMI) 40 alebo vyšším.

Keďže proti vírusom nie sú univerzálne lieky, očkovanie je najlepšou prevenciou (hoci každoročné očkovanie proti chrípke nie je 100 % účinné).

Svalové kŕče

Náhla a nedobrovoľná kontrakcia jedného alebo viacerých svalov. Ak ste sa niekedy prebudili v dôsledku takéhoto kŕču uprostred noci, viete, že môže spôsobiť silnú bolesť. Hoci sú zvyčajne neškodné, svalové kŕče môžu dočasne znemožniť použitie postihnutého svalu.

Dlhodobé cvičenie alebo fyzická práca, najmä v horúcom počasí, môže viesť ku svalovým kŕčom. Niektoré lieky a určité choroby ich tiež môžu spôsobovať. Zvyčajne nevyžadujú liečbu.

Chronický únavový syndróm (CFS)

Komplexný stav charakterizovaný extrémnou únavou trvajúcou aspoň šesť mesiacov, ktorú nemožno úplne vysvetliť iným základným ochorením. Únava sa zhoršuje pri fyzickej alebo duševnej aktivite a nezlepší sa odpočinkom.

Ďalšie typické príznaky:

• Spánok nie je osviežujúci.
• Problémy s pamäťou, vnímaním a koncentráciou.
• Závraty, ktoré sa zhoršujú pri vstávaní z lehu alebo sedenia.

Tento stav je tiež známy ako myalgická encefalomyelitída (ME). Najnovší odporúčaný názov je systémová intolerancia záťaže (SEID).

Príčina je neznáma, hoci existuje veľa teórií, od vírusovej infekcie po psychologický stres. Niektorí odborníci sa domnievajú, že chronický únavový syndróm môže byť vyvolaný kombináciou viacerých faktorov.

V súčasnosti neexistuje diagnostický test, ktorý by to potvrdil. Môže byť potrebné vykonať rôzne lekárske vyšetrenia, aby sa vylúčili iné zdravotné problémy s podobnými príznakmi. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov.

V liečbe sa objavuje nová možnosť v podobe tVNS (stimulácia nervu vagus). Tu nájdete prístroj Nurosym tVNS.

Lupus

Autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém útočí na vlastné tkanivá a orgány. Zápal spôsobený týmto procesom môže postihovať kĺby, kožu, obličky, krvné bunky, mozog, srdce a pľúca.

Diagnostika je ťažká, pretože prejavy často napodobňujú príznaky iných chorôb. Najtypickejším znakom je vyrážka na oboch lícach pripomínajúca motýlie krídla, ktorá sa však neobjaví v každom prípade.

Niektorí ľudia majú vrodenú predispozíciu, pričom spúšťačmi môžu byť infekcie, niektoré lieky alebo dokonca slnečné žiarenie. Hoci sa lupusu nedá vyliečiť, liečba môže pomôcť udržať príznaky pod kontrolou.

Lymská borelióza

Lymská borelióza je najčastejšie kliešťom prenášané ochorenie, ktoré sa prenáša poštípaním infikovaným kliešťom. Väčšiu pravdepodobnosť nákazy máte, ak žijete alebo trávite čas v trávnatých alebo zalesnených oblastiach, kde sa kliešte prenášajúce lymskú boreliózu vyskytujú.

Ak sa pohybujete v oblastiach s kliešťami, buďte opatrní. Prijmite potrebné opatrenia: používajte repelent a noste uzavreté oblečenie.

Myofasciálny bolestivý syndróm

Ide o chronickú bolesť. V tomto stave tlak na citlivé miesta v svaloch (spúšťové body) vyvoláva bolesť v svale a niekedy aj v častiach tela, ktoré sa na prvý pohľad nemusia zdať prepojené.

Príznaky sa zvyčajne objavujú po opakovaných kontrakciách určitého svalu. Napríklad opakované pohyby pri práci alebo záľube či svalové napätie spôsobené stresom.

Hoci takmer každý zažil dočasnú bolesť spôsobenú svalovým napätím, pri myofasciálnom bolesti sú nepríjemnosti pretrvávajúce alebo sa zhoršujú.

Polymyalgia rheumatica

Zápalové ochorenie spôsobujúce bolesť a stuhnutosť svalov, najmä v ramenách a bedrách. Známky a príznaky sa zvyčajne rozvíjajú rýchlo a ráno sú najhoršie.

Väčšinou sa vyskytuje u ľudí starších ako 65 rokov. Zriedka postihuje osoby mladšie ako 50 rokov.

Často sa vyskytuje spolu s iným zápalovým ochorením nazývaným obrovskobunková arteritída, ktoré môže spôsobovať bolesti hlavy, poruchy videnia, bolesť čeľuste a citlivosť pokožky hlavy.

Polymyozitída

Nevzácne zápalové ochorenie, ktoré spôsobuje svalovú slabosť postihujúcu obe strany tela. Môže sťažiť akýkoľvek pohyb, napr. chôdzu, schádzanie po schodoch, vstávanie zo sedenia alebo dvíhanie predmetov.

Najčastejšie postihuje dospelých v 30., 40. alebo 50. rokoch života. Ženy sú častejšie postihnuté než muži. Príznaky sa zvyčajne vyvíjajú postupne počas týždňov až mesiacov.

Na polymyozitídu nie je liek, ale liečba – od liekov až po fyzikálnu terapiu – môže zlepšiť svalovú silu a funkciu.

Reumatoidná artritída

Chronické zápalové ochorenie, ktoré môže postihnúť nielen kĺby. Môže poškodiť rôzne systémy tela vrátane kože, oka, pľúc, srdca a ciev.

Je to autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom útočí na vlastné tkanivá tela.

Na rozdiel od osteoartrózy, ktorá je opotrebovaním a poškodením, reumatoidná artritída postihuje výstelku kĺbu, spôsobuje bolestivé opuchy, ktoré môžu viesť k erózii kostí a deformácii kĺbov. Keď výstelka kĺbu (synoviálna membrána) ochorením stvrdne a zhrubne, nahromadí sa tekutina, kĺby sa erodujú a poškodzujú.

Zápal spojený s týmto stavom môže poškodiť aj iné časti tela. Hoci nové lieky dramaticky zlepšili možnosti liečby, v ťažkých štádiách môže stav viesť k výraznému obmedzeniu pohybu.

Poranenia (vyvrtnutie, natiahnutie, vyklbenie)

Pri pohybe sa svaly môžu poraniť rôznymi spôsobmi, čo vedie k bolesti.

Vyvrtnutie nastane, keď väz, ktorý drží kĺb pohromade, alebo väzy sa pri nesprávnom pohybe natiahnu nadmerne. Väzy sú pevné vlákna tkaniva, ktoré držia kĺby a zabraňujú prílišnej pohyblivosti.

Najčastejším miestom poranení väzov je členok, predovšetkým tri väzy na vonkajšej strane členku. K vyvrtnutiu dôjde, keď sa členok „pretočí“ alebo príliš skrúti.

Pri vyvrtnutí treba postihnutú časť ihneď znehybniť; odpočinok, prikladanie ľadu, bandážovanie (kompresívna terapia) a zdvíhanie postihnutej končatiny (sadnite si tak, aby bol členok vyššie ako bedrá) sú dôležité. Mierne vyvrtnutia sa dajú dobre liečiť doma; laserová terapia alebo mikroprúdové ošetrenia podporia regeneračné a hojivé procesy. Pri ťažkých prípadoch môže byť potrebná operácia na obnovenie natrhnutých väzov.

Natiahnutie nastáva, keď sa niektoré vlákna v svalovom zväzku nadmerne natiahnu alebo natrhnú v dôsledku preťaženia. Natiahnutie svalu je zvyčajne menej závažné než vyvrtnutie. Bolesť a opuch sú miernejšie.

Liečba je podobná – odpočinok, prikladanie ľadu a zdvíhanie postihnutej končatiny sú dôležité počas prvých 2–3 dní. Regeneračné procesy môžete podporiť laserovou terapiou alebo mikroprúdovými ošetreniami.

Vyklbenie nastáva, keď sú väzy kĺbu natiahnuté natoľko, že kosti tvoriace kĺb vyskočia z miesta. Tvar kĺbu sa zmení a pohyb je obmedzený alebo nemožný. Obvykle sprevádza silná bolesť a opuch.

Stres

Dlhodobý stres a trvalé napätie môžu viesť k stuhnutosti svalov, ktorá sa prejavuje najmä v oblasti krku, ramien a hornej časti chrbta. Svaly sú stuhnuté, takmer cítiť ako pevné zväzky. Bolesť je tiažová a nemusí byť len lokálna – môže spôsobiť aj kŕčovité bolesti hlavy.

Na uvoľnenie svalových bolestí zo stresu je výborná relaxačná masáž, stimulácia svalov na uvoľnenie stuhnutia, meditácia a relaxačné techniky. Je dôležité odstrániť faktory spôsobujúce stres, pretože dlhodobý stres je „živnou pôdou“ pre vznik chorôb. Prečítajte si môj článok o dlhodobom strese a jeho súvislosti s chorobami.

Preťaženie

Jednou z najčastejších príčin bolesti svalov je preťaženie, teda nadmerná svalová záťaž. Zvyčajne vzniká po jarných alebo jesenných záhradných prácach alebo sťahovaní, keď sú svaly vystavené nezvyčajným pohybom. Vtedy sa vytvára veľa metabolitov, najmä kyselina mliečna, čo spôsobuje bolesť. Tomuto javu bežne hovoríme svalovica.

Vyhnete sa tomu postupným dávkovaním záťaže. Pri postupnom tréningu si sval zvykne na záťaž a zlepší sa jeho metabolizmus, takže sa v dobre trénovaných svaloch už netvorí množstvo metabolitov spôsobujúcich bolesť.

Svalovicu veľmi dobre uvoľní masáž alebo po tréningu elektro-stimulačná liečba.

Uvedené ochorenia sa často spájajú s bolesťou svalov. Vyhnite sa samodiagnostike! Pri bolesti svalov sa obráťte na lekára, aby zistil príčinu a nasadil vhodnú liečbu.

Kedy vyhľadať lekára?

Menšie poranenia, bolesť zo stresu alebo z fyzickej aktivity zvyčajne nevyžadujú odbornú liečbu a dajú sa zmierniť jednoduchými domácimi opatreniami. Bolesť svalov spôsobená poranením alebo systémovým (celotelovým) ochorením môže byť vážnejšia a vyžaduje lekárske vyšetrenie.

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sú bolesť svalov sprevádzané nasledujúcimi príznakmi:

• Dýchavičnosť alebo závraty;
• Extrémna svalová slabosť;
• Vysoká horúčka a stuhnutý krk.

Objednajte sa do ordinácie, ak:

• Ste boli poštípaní kliešťom alebo máte podozrenie na poštípanie kliešťom;
• Máte vyrážky, najmä typickú lymskú „terčovú“ vyrážku;
• Máte bolesť svalov, najmä v lýtku, ktorá sa objavuje pri fyzickej námahe a ustupuje pri odpočinku;
• Sú prítomné známky infekcie, napríklad začervenanie a opuch v okolí bolestivého svalu;
• Bolesti svalov sa objavili po začatí alebo zvýšení dávky lieku (najmä statínov – liekov na reguláciu cholesterolu);
• Bolesť svalov je takého rozsahu, že sa nezlepší ani pri domácej liečbe.

Samozásoba

Bolesť svalov, ktorá vznikla pri práci alebo fyzickej aktivite, väčšinou znamená natiahnutie. Tento typ poranenia zvyčajne dobre reaguje na terapiu R.I.C.E.:

• Oddych (Rest): odpočívajte, nezaťažujte bolestivú oblasť.
• Ľadovanie (Ice): prikladajte ľad niekoľkokrát denne na 20 minút (kocky ľadu, chladiace vložky alebo mrazený hrášok na bolestivú oblasť).
• Kompressia (Compression): použite elastické bandáže (kompresné obväzy) na zníženie opuchu.
• Zdvíhanie (Elevation): podložte postihnutú končatinu vankúšmi, aby bola vyššie než srdce (napr. noha v ľahu by mala byť vyššie než hrudník).