Requiem za zdravie – očami lekára
Podle prieskumu len približne 15 % maďarskej populácie sa hýbe aspoň raz mesačne, a tých, ktorí športujú pravidelne 3–4-krát týždenne, je omnoho menej. Výsledok je zrejmý: 66 % dospelej populácie má nadváhu alebo je obéznych, 45 % trpí jedným alebo viacerými chronickými ochoreniami. Užívame tretie najviac liekov v Európe. Do 50 rokov významná časť Maďarov stráca zdravie, preto už nedokáže podať konkurencieschopný výkon na trhu práce, stratí zamestnanie a príjem. Je nenávratne zhoršená aj ich finančná situácia. Začarovaný kruh… zdravie je stratené, hoci zdravie by bolo potrebné na to, aby si človek zabezpečil slušné životné podmienky. Napriek vážnej situácii panuje veľké ticho v oblasti propagácie zdravého životného štýlu. A pritom to je kľúč…
Počet obyvateľov sveta 1,8 miliardy
Áno, píšeme rok 1900. Priemerná dĺžka života bola výrazne kratšia ako dnes a choroby boli úplne iné! Difteria, čierny kašeľ, epidémie kiahní decimovali deti, tuberkulóza, infekcie rán a pod. sužovali dospelých. Len málokto sa dožil staroby. Neboli vakcíny, neexistovali antibiotiká, nebola anestézia a teda ani moderná chirurgia v dnešnom ponímaní. Liečba neznamenala viac než stetoskop, žilový rez a liečenie pijavicami, lieky na lyžičke a upokojujúce slová pána doktora. Choroby v skutočnosti ľudí bez zábran decimovali.
Boj o prežitie bol veľmi tvrdý, každodenné jedlo si bolo potrebné zabezpečiť. Bez strojov to bolo namáhavé a s nízkou produktivitou, takže na stole bolo málo – tak, ako to poskytovala príroda: prevažne celozrnné obilniny, zelenina a ovocie, mliečne výrobky, vajcia a trochu mäsa.
Populácia ľudstva sa dnes blíži k 8 miliardám
Áno, to je realita dneška. Ale čím je spôsobený tento populačný boom?
Vývoj medicínskej technológie
Rozvoj chirurgie sa naozaj začal cítiť v roku 1903, keď bol vyvinutý prvý moderný anestetický prístroj v zmysle dnešnej podoby – Roth-Dräger aparat, ktorý umožnil vykonávať chirurgické zákroky v narkóze. To už umožnilo, aby chirurgovia namiesto obyčajných amputácií vyvíjali a vykonávali skutočné operácie.
V roku 1907 patrí k menu Heinricha Drägera aj prvý ventilátor, Pulmotor, ktorý čoskoro nasledovala ďalšia generácia: známy – a obávami opísaný – „železný pľúc“.
Odtiaľ už nebolo zastavenia. Postupným vývojom pribúdali nové diagnostické a terapeutické nástroje a po druhej svetovej vojne prišli antibiotiká a vakcíny.
V dôsledku pokroku takmer zmizli choroby, ktorých sa naši starí rodičia obávali, miera novorodeneckej úmrtnosti je veľmi nízka, operácie sú komplexnejšie a náročnejšie než kedykoľvek predtým a očakávaná dĺžka života v rozvinutých spoločnostiach sa blíži k 90 rokom. U nás, žiaľ, to tak úplne nie je – na to sa ešte vrátim…
Dá sa teda povedať, že jednou z hlavných príčin populačného nárastu je rozvoj medicínskej technológie a jej dostupnosť pre široké vrstvy.
Rozvoj iných technológií
Technická revolúcia nakopla aj mnohé ďalšie odvetvia. Vďaka mechanizácii vzrástla produktivita a bolo možné vyprodukovať dostatok potravín pre väčšiu populáciu. V posledných desaťročiach minulého storočia vzniklo nebývalé blahobyt, ktorý zabezpečil čistú pitnú vodu, kontrolu epidémií, dostatok jedla a ochranu pred prírodnými vplyvmi. Zvýšila sa aj očakávaná dĺžka života.
Práve vtedy sa začala skrývať hrozba, ktorú vtedy ešte nikto nepoznal: blahobyt.
Zmenu životného štýlu musia dnes tvrdo zaplatiť ročníky nad 60 rokov! Ich otcovia či matky takmer nepoznali choroby, ktoré ich dnes zabíjajú alebo zmrzačujú: obezita, cukrovka, arterioskleróza, ochorenia srdca, mŕtvica, nádory, ochorenia pohybového aparátu a pod.
Skutočný zabijak sa skrýva v našich každodenných životoch
Už nemusíme tak veľmi bojovať o každý deň. Dokonca aj pre najchudobnejších je zabezpečené jedlo, čistá voda, strecha nad hlavou a, samozrejme, televízia. Narastajúci komfort, nástup televízie, ale aj ďalšie faktory, napríklad zánik detských ihrísk a „grundov“, urobili ľudí pohodlnejšími a pohybujú sa stále menej. Súčasne je možné bez problémov získať výrobky veľkovýroby potravinárskeho priemyslu a konzumovať ich v hojnom množstve.
Namiesto starých (a zdravých) jedál sa do popredia dostali spracované potraviny, namiesto obilnín viac mäso, namiesto zeleniny sladkosti… V dôsledku nedostatku pohybu a zmenených stravovacích návykov sa objaví „prvý vtáčik“: mierna nadváha, ktorá potom prejde do obezity.
Ja osobne považujem za hlavné riziká bezohľadnú spotrebu kalórií a mäsa, nedostatok pohybu a z toho vyplývajúcu obezitu a arteriosklerózu – objavujú sa „nevinne“ a potichu ničia zdravie. Spúšťajú procesy, z ktorých je ťažké sa dostať vlastnými silami. Vedú k chronickým ochoreniam, z ktorých už niet vyliečenia. Po zvyšok života sa s nimi človek trápi a bojuje.
Práve preto by mala existovať spoločenská súdržnosť a podpora pohybu a správnej výživy. Dnes je však situácia taká, akoby ľahostajnosť a nadváha boli niečím, čo treba obdivovať, a pravidelný pohyb a zdržanlivosť boli hanbou: ľudia žijúci zdravým spôsobom sú menšinou.
Začarovaný kruh
Pojem začarovaný kruh (latinsky circulus vitiosus) – ktorý znamená, že jedna negatívna vec vedie k ďalšiemu negatívnemu dôsledku a z tohto nepriaznivého reťazca nie je takmer východisko – vytvoril starorímsky básnik Horatius.
Na vplyv na naše zdravie poukazuje nasledujúci proces – zámerne som ho zjednodušil, aby bol zrozumiteľný laikom – teda nebol písaný pre odbornú verejnosť!
- ak sa nehýbeš a nevenuješ pozornosť svojej strave, postupne naberieš nadváhu
- obezita kladie na srdce väčšiu záťaž ako je normálne (lebo srdce je „navrhnuté" pre normálnu postavu, nie pre obézneho človeka)
- tučný človek sa pri menšej pohybovej námahe rýchlo unaví, preto je náchylnejší odpočívať a utešovať sa ďalším sústom v kresle
- to vedie k ďalšiemu nárastu telesnej hmotnosti, čo už priťažuje srdce a vytvára tak "úrodné prostredie" pre choroby srdca
- kĺby musia niesť čoraz väčšiu záťaž, rýchlo sa bolesťou a deformujú – to tiež vedie k zanedbaniu pohybu. Odtiaľ ešte vedie cesta k zmene životného štýlu a návratu k pohybu.
- postupným "vyčerpaním" tvorby inzulínu vzniká cukrovka, ktorá spúšťa lavínu tráviacich a metabolických problémov. Odtiaľ už sa dá len "zachrániť, čo sa dá", hoci zmenou životného štýlu je tu ešte šanca vyhnúť sa najhorším následkom.
- na cievach sa ukladajú škodlivé látky – objavujú sa srdcové a cievne choroby, následne infarkt, mŕtvica, ochrnutia, začína demencia a úpadok. Odtiaľ už nie je nádej, pretože problémy presiahli úroveň, kde sa dajú ľahko napraviť.
Čo sa dá robiť?
Zakladatelia modernej medicíny – starí Gréci, ako aj liečebné systémy východných kultúr, napríklad tisíce rokov stará Ajurvéda (indická medicína) a tradičná čínska medicína – všetci považovali za nevyhnutné pre zachovanie zdravia tri veci:
- fyzická aktivita prispôsobená telesnej konštitúcii
- strava zodpovedajúca telesnej konštitúcii
- užívanie zdravie podporujúcich liečivých rastlín a čajov
Podľa môjho názoru tieto zásady platia aj dnes.
Podpora samoliečebných procesov tela
Je mimoriadne dôležité vedieť, že príroda alebo Stvoriteľ (každý si vyberie podľa svojej viery) vybavil ľudský organizmus úžasnou schopnosťou samoliečenia. Pomyslite, keď si hlboko porežete prst alebo si zlomíte kosť – samoliečebné procesy organizmu to zvyčajne opravujú. Keď vás napadne vírus, váš imunitný systém vás bráni.
Hippokrates povedal: „Medicus curat, natura sanat“ – teda lekár lieči, príroda uzdravuje.
Nie samotný liek vás vylieči, ale procesy, ktoré v tele spustí. (Stojí za zmienku, že dnes väčšina liekov neslúži na vyliečenie, ale potláča príznaky – nevyliečia vás, no budete ich často užívať do konca života).
Nepodceňujte úlohu samoliečenia! Stačí, ak prestanete páchať proti svojmu telu „sebevražedné atentáty“, ako sú sedavý spôsob života a nesprávne stravovanie (zmeníte stravu a postupne začnete viac hýbať), a liečenie sa začne samo, alebo aspoň spomalí ďalšie zhoršovanie.
Malá zmena životného štýlu prináša obrovský zisk na strane zdravia!
Význam prístupu
Základná chyba u nás je, že bežnému človeku sú možnosti pohybu veľmi obmedzené. Niet detských ihrísk, cyklotrás, bežeckých dráh. Chodníky a cesty sú plné výtlkov a nesvietia, behať či bicyklovať je nebezpečné, vodiči sú agresívni, a teda pohyb na úzkych cestách je riskantný.
Ak sa robí cyklotrasa, často sa to robí amatérsky – niekoľko centimetrov asfaltu nasypaného na piesok popraská za rok-dva a stane sa nepoužiteľným.
Len v najväčších obciach sú plavárne. Nedávno sa „vypustilo" 150 miliárd na organizovanie reprezentatívnych svetových plaveckých pretekov, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva nemá prístup k základným pohybovým možnostiam, ktoré by podporili ich zdravie. Z týchto peňazí by sa dalo postaviť 200–300 menších plavární, ktoré by denne využívali desaťtisíce ľudí.
Aj keď máme futbalové štadióny (alebo ich bude veľa), stále chýba dostatok futbalistov – či už profesionálnych alebo amatérov – pretože nie sú masy, ktoré by kluby naplnili. Kedysi boli „grundy“ a každé dieťa kopalo na dvore. Do uličného mužstva brali každého, kto vedel chodiť. Tak vyrastali celé generácie so športom a loptou v ruke. Z tohto veľkého počtu sa potom dovalili aj špičkoví hráči. S vymiznutím grundov zmizla aj základňa, ktorá „produkovala" talenty. Metódy pritom zostali staré. Stále si myslia, že ak je politik šéf klubu, všetko je OK! Bude štadión, bude víťazstvo, bude ovčie guláš. Ani štadión, ani guláš nenaučia hrať futbal. Odborné poznanie a metodika sa nerozvíjali, lebo „čo fungovalo za dedoša, netreba meniť“. Je zrejmé, že svet nás predstihol.
Telesná výchova v školách je v drvivej väčšine hanbou pre nedostatok priestorov. V našom meste sú napríklad štyri väčšie školské budovy. Dve z nich majú telocvičňu, obe menšie než štandardné hádzanárske ihrisko, teda ani na regionálne zápasy nie sú vhodné. Plaváreň, cyklotrasy niet, ani také ihriská, kde by sa dalo futbalovať alebo cvičiť. Deti „športujú“ medzi lavicami, v triede alebo na chodbe, alebo sa v telocvični delia 3–4 triedy. To všetko len odradí ľudí od pohybu. Telocvikári nemajú šancu viesť normálne hodiny a aj oni strácajú motiváciu.
„Vyrábame" mládež, ktorá odmieta pohyb – nepriamo si tak vytvárame budúcich chorých!
Rovnováha narušená
V normálnych spoločnostiach štadióny nestavajú štáty, ale podnikatelia orientovaní na zisk ich budujú a prevádzkujú. V jednom väčšom provinčnom meste sme donútili univerzitu, aby sa zapojila do prevádzky štadióna, aby sa financie získané z plateného vzdelávania cudzincov mohli presúvať na prevádzku futbalu… Lebo z futbalových príjmov by to samé nebolo možné. To dobre ilustruje, aký veľký problém máme s otázkou športu.
Podobná je dnes situácia aj v iných športoch. Existuje pár géniov, ktorí dosahujú úspechy aj v nepriaznivých podmienkach, pretože podstupujú obrovský sebaobmedzujúci tréning, ktorý iní nie sú schopní zniesť. Z tohto nadľudského úsilia potom prichádzajú úspechy.
Na Západe je to inak… vedenie športu sa často schováva za výnimky niekoľkých olympionikov (u nás sú to napríklad meno Hosszú Katinka), aby si ospravedlnili, že "všetko je v poriadku s športom"…
Napriek tomu, že Maďarsko (spolu s USA, Austráliou a Anglickom) patrí medzi najobéznejšie národy, oficiálne médiá nehovoria v podstate ani slovo o dôležitosti správnej výživy.
Namiesto dnešnej exkluzívnej podpory vrcholového športu by sa mala obnoviť rovnováha: mnoho ľudí (ideálne každý) by malo mať možnosť športovať a z týchto masí by potom vystúpili tí najlepší.
Sú miesta, kde je miera spoločenského zdravia!
V niektorých západných krajinách si pred desaťročiami uvedomili spomínané procesy a úlohu pohybu a výživy vo vytváraní zdravej spoločnosti. Vytvorili preto základy potrebné pre zdravý životný štýl a podmienky pre masové športovanie (cyklotrasy, bežecké trate, športovo-hracie ihriská, plavárne, umelé trávniky na futbal – nie štadióny – a jednoduché športové haly).
Zdravá spoločnosť a blahobyt nie sú (len) vydláždené námestia a veľa fontán, ale zdravá populácia. Z veľkého množstva zdravých a športuchtivých ľudí sa dá vyberať a motivovať aj do vrcholového športu.
Oplatí sa zájsť do susedstva a pozrieť sa, o čom hovorím! Sadni na bicykel v centre Fertőrákos a prešliapni do Fertőmeggyes, potom ďalej okolo jazera Fertő. Nájdeš tam perfektnú, širokú cyklotrasu po celej trase. Rakúski dôchodcovia ťa s úsmevom a rozhovorom predbehnú takým tempom, že sotva ich stíhaš. Staršie pani so šatkami na hlave sa cyklisticky zviezť odolávajú v plnom oblečení. Je ich toľko, že pozdĺž cyklotrasy vyrástli kaviarne, reštaurácie a penzióny – len na obsluhu cyklistov. 30–40 km zajazdu pre dôchodcov pre kávu a rozhovor a späť.
Ak s nimi nestíhaš tempo, nájdeš množstvo miest na oddych a ubytovanie. Cyklotrasa „navlečie" na trasu všetky pamiatky a vinárstva v okolí… skutočný rozvoj turizmu…
Čierny pes príde, keď sa vrátiš na maďarskú stranu… stav je biedny… najlepšie je tam bicykel naložiť do auta, pretože túto stranu kvôli zanedbanosti a kvalite ciest nie je možné si užiť… akoby nejaký hlupák plánoval niektoré úseky opraviť kockami – zrejme nikdy nešiel na bicykli, pretože na viacerých úsekoch sú cyklotrasy vydláždené dlažobnými kockami… cesta nevedie k vinárstvam alebo pamiatkam, ale miestami do áut na hlavnú cestu, čo je riadna "krajina dobrodružstiev"… ak vôbec prežiješ.
Ak to vyskúšaš, pochopíš, čo znamená „prístup" – že je možnosť zažiť skutočný pôžitok z jazdy. A Rakúsko nie je v tomto porovnaní ani zďaleka na úrovni Holandska alebo Dánska! V týchto krajinách vidíš, ako majú na mysli zdravie a blaho občanov.
Čo očakávať pri uzdravení?
Ak si si zničil zdravie, márne budeš behať od lekára k lekárovi a hľadať zázračnú tabletu, operáciu alebo čarovný nálev, ktorý ti vráti, čo si pokazil!
V prípade už vzniknutých chronických ochorení vo veľkej časti neexistuje taká možnosť! To, čo sa javí ako úspešná lekárska kúra, ešte neznamená, že si vyliečený a môžeš pokračovať v starých zvykoch.
To znamená, že ochorenie je v pokojovom stave alebo sa čiastočne zlepšilo. Ale je tam stále na pozadí. Ak si si ochorenie „vyrobil" sám, bude ťa sprevádzať do konca života.
Pre dlhý a zdravý život je potrebné predchádzať vzniku ochorení! Spôsobom je od mlada pravidelný pohyb (nie výkonnostný šport) a správna výživa.