TES, čiže Prahová elektrická stimulácia
Rad detských neurologických porúch spôsobuje takzvané centrálne (mozgového pôvodu) ochrnutie, teda neschopnosť postihnutých svalov hýbať sa. Pre stratu spojenia medzi mozgom a svalom a pre nedostatok sťahov sa svaly časom poškodzujú a toto je najvýznamnejšia príčina dlhodobého postihnutia. Metódou, ktorá tomu má zabrániť, je TES, čiže prahová (threshold) elektrická stimulácia. Impulz – životná sila pre sval Všetky svaly […]
Rad detských neurologických porúch spôsobuje takzvané centrálne (mozgového pôvodu) ochrnutie, teda neschopnosť postihnutých svalov hýbať sa. Strata spojenia medzi mozgom a svalom a tiež absencia sťahov vedie k postupnému poškodeniu svalov a to je najvýznamnejšia príčina dlhodobého postihnutia. Metódou, ktorá tomu má zabrániť, je TES, čiže prahová (threshold) elektrická stimulácia.
Impulz – životná sila pre sval
Všetky svaly sú prostredníctvom pohybového nervu prepojené s miechou a mozgom. Toto spojenie v zdravom tele neustále „žije“ a funguje obojsmerne. Reguluje napríklad svalový tonus: približne 10 % tvojich svalových vlákien je vždy v napätom stave a vlákna sa „striedajú“. To zabezpečuje trvalú oporu. Má veľký význam aj pri tom, aby počas spánku krv zo svalov vrátila späť do obehu. S istou nadsádzkou možno povedať, že bez neustáleho jemného pulzovania svalových vlákien by krvný obeh stagnoval a v tele by sa krv zrážala.
Keď sa spojenie medzi svalom a nervom preruší, prestane aj regulačný kontakt. Ak je prerušenie v oblasti miechy alebo vyššie v mozgu, potom svaly, ktoré prišli o kontakt, postupne stvrdnú, teda stanú sa spastickými. Ak je poškodenie nervu po mieche (periférne), svaly naopak úplne ochabnú.
V oboch prípadoch je len otázkou času, kým sa svaly zničia. Pri absencii sťahov totiž začnú degeneratívne procesy. Pri mikroskopickom vyšetrení sa u atrofovaných vlákien zmenšuje cytoplazma (buněčné látky zodpovedné za fungovanie) a aktín a myozín (kontraktilné prvky svalového vlákna) je málo alebo chýba úplne. Nakoniec sú svalové bunky a vlákna pomaly nahrádzané väzivovým tkanivom a tukom. Keď k tomu dôjde, ochrnutie a s ním spojené postihnutie sa stane trvalým. Mienky sa líšia, koľko času to vyžaduje; väčšina odborníkov uvádza približne jeden a pol až dva roky.
Sťah – udrží sval
Pri detských neurologických poruchách je veľmi dôležité udržať stav svalov, pretože kedykoľvek môže prísť nové zistenie alebo liečebný postup, ktorý zlepší regeneráciu nervu. Nerv však dokáže fungovať len s intaktným svalom. Na druhej strane zvyšujúca sa stuhnutosť (spasticita) bráni pohybom, takže uvoľnenie stuhnutosti podporuje pohyb.
Elektrická stimulácia sa pri liečbe svalov používa už desaťročia.
Neuromuskulárna elektrická stimulácia (NMES, alebo jednoducho EMS) je „pasívny" spôsob stimulácie svalov. Elektrický impulz sa podáva na sval tak, že ošetrená osoba nič aktívne nerobí, pokojne odpočíva.
Funkčná elektrická stimulácia (FES) si vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta s prístrojom. Keď impulzy vníma, vykoná aj aktívny pohyb. Kombinácia stimulácie a prirodzeného pohybu spôsobuje silnejší svalový sťah a vďaka tomu sa funkcia a sila obnovujú rýchlejšie než pri pasívnej stimulácii.
Podstatou oboch metód je vyvolanie svalového sťahu – a v kontrahovanom svale sa nedejú vyššie popísané degeneratívne procesy.
TES, teda Prahová elektrická stimulácia
Prahová elektrická stimulácia (Threshold Electric Stimulation = TES) je forma svalovej stimulácie, ktorá používa subkontrakčné podnety na podporu rastu svalu. To znamená, že sila impulzu je pod prahom vnemu. Je tak nízka, že nevyvolá viditeľný kontrakčný sťah (na rozdiel od NMES a FES, kde je cieľom čo najsilnejšia kontrakcia), no pre sval je napriek tomu životne dôležitá.
Presný mechanizmus účinku nie je zatiaľ úplne objasnený. Prevádzajúca teória hovorí, že TES brzdí a čiastočne obracia proces svalovej atrofie zvýšením prietoku krvi v svaloch. Rastové faktory a živiny sú distribuované krvou a sú potrebné na obnovu tkanív. Tieto látky sa do krvného obehu uvoľňujú najviac počas spánku. Nočná stimulácia oblasti svalu zvyšuje prietok krvi a tak viac živín dospeje k cieľovým svalovým vláknam. Atrofované vlákna sa „opravujú“ a začnú rásť.
Pod mikroskopom je po TES liečbe viditeľné zväčšené množstvo cytoplazmy a opätovný rast aktínu a myozínu. Opätovný rast atrofovaných vlákien trvá približne tri až šesť mesiacov. Výsledkom je zvýšená svalová sila a zlepšenie funkčných schopností.
TES nenahrádza iné terapie, ale môže sa aplikovať súbežne s nimi a považovať sa za doplnkovú liečbu.
Rast svalov vyžaduje kontinuálnu terapiu. TES sa zvyčajne aplikuje šesť nocí v týždni, denne 8–12 hodín, počas dvoch až štyroch rokov!
Prístroje vhodné pre domáce TES ošetrenie.
- multifunkčný prístroj na elektroliečbu
- TENS | EMS, NMES, FES | MENS, MCR | Iontoforéza
- max. 4 kanály (8 elektród)
- maďarské menu
Premium 400
- multifunkčný prístroj na elektroliečbu
- Lance JW. Spasticity: Disordered Motor Control. Year Book Medical Publishers. Chicago, 1980, issue Symposium synopsis:485‐494.
- Russell DJ, Rosenbaum PL, Cadman DT, Gowland C, Hardy S, Jarvis S. The gross motor function measure: a means to evaluate the effects of physical therapy. Dev Med Child Neurol 1989;31(3):341‐352.
- Folio MR, Fewell RR. Peabody Developmental Motor Scales and Activity Cards. Manual Allen. DLM Teaching Resources, 1983.
- Scheker LR, Chesher SP, Ramirez S. Neuromuscular electrical stimulation and dynamic bracing as a treatment for upperextremity spasticity in children with cerebral palsy. J Hand Surg Br 1999;24:226‐232.
- Taft L. Cerebral palsy. Pediatr Rev 1995;16:411‐418.
- Alfieri V. Electrical treatment of spasticity. Reflex tone activity in hemiplegic patients and selected specific electrostimulation. Scand J Rehabil Med 1982;14:177‐182.
- Bohannon RW, Smith MB. Interrater reliability of a modified Ashworth scale of muscle spasticity. Phys Ther 1987;67(2):206‐207.
- Pierson SH. Outcome measures in spasticity management. Muscle Nerve 1997;20(6):s36‐s60.
- Brunstrom J. Clinical considerations in cerebral palsy and spasticity. J Child Neurol 2001;16:10‐15.
- Pape KE. Therapeutic electrical stimulation (TES) for the treatment of disuse muscle atrophy in cerebral palsy. Pediatr Phys Ther 1997;9:110‐112.
- Butler P, Engelbrecht M, Major RE, Tait JH, Stallard J, Patrick JH. Physiological cost index of walking for normal children and its use as an indicator of physical handcap. Developmental Medicine and Child Neurology 1984;26(607‐612).
- Carmick J. Managing equinus in children with cerebral palsy: electrical stimulation to strengthen the spastic triceps surae muscle. Dev Med Child Neurol 1995;37:965‐975.
- Higgins JPT, Green S. Cochrane Handbook for Systematic Reviews of Interventions. Cochrane Database of Systematic Reviews 2008, Issue In: The Cochrane Collaboration. Available from www.cochrane‐handbook.org. Chichester, UK : John Wiley & Sons, Ltd.
- Kerr C, McDowell B, McDonough S. Electrical stimulation in cerebral palsy: a review of the effects on strength and motor function. Dev Med Child Neurol 2004 2004;46:205‐213.