Umelé kŕmenie ľahko a jednoducho

Medzi pacientmi, ktorí potrebujú dlhodobú domácu starostlivosť, žiaľ mnohí vyžadujú umelé kŕmenie. V takých prípadoch sa do žalúdka podáva roztok obsahujúci živiny – preto sa to nazýva aj enterálna výživa. Ak sa tento spôsob kŕmenia vykonáva „bezohľadne“, zaťažuje a oslabuje i tak už oslabený organizmus. Našťastie existuje riešenie, ktoré pacientovi uľahčí život.

Najjednoduchší spôsob kŕmenia je perorálne (napríklad vo forme výživových prípravkov). V mnohých prípadoch však pacient nespolupracuje a cez ústa nie je možné potravu podať. Vtedy sa živiny podávajú cez tráviaci trakt (napríklad cez nazogastrickú sondu).

Umelé kŕmenie

Nie je potrebné kŕmiť len tých pacientov, ktorí sú oslabení a neschopní samostatného jedenia (kvôli kóme, úrazu, operácii), ale aj tých, ktorým sa znižuje alebo úplne vymizne pocit hladu. Najčastejšie je to v starobe, po mŕtvici, alebo u pacientov s problémami pri žuvaní a prehĺtaní.

Pacient pri niektorých mentálnych poruchách (anorexia, depresia) tiež nemusí chcieť jesť, alebo môže mať poruchy trávenia či vstrebávania. Pre neho je taktiež riešením enterálna výživa.

Vysoké riziko podvýživy

Dlhodobé hladovanie, akokoľvek spôsobené, vedie k nedostatočnému príjmu energie a živín, čo spôsobí nedostatok základných látok potrebných pre bunkové funkcie. Organizmus proti tomu bojuje tak, že si pre svoju činnosť získava potrebné suroviny (aminokyseliny, cukry, tuky) rozkladom vlastných tkanív.

Tento proces vedie k podvýžive (malnutrícii) a v dôsledku toho k patologickým psychickým a somatickým stavom.

Podvýživu nie je možné zistiť len na pohľad, preto treba zvýšenú pozornosť venovať pacientom, ktorí môžu byť postihnutí.

Enterálna výživa

Ak nie je možné kŕmenie ústami, zavádza sa cez nos sonda do žalúdka a cez ňu sa vstrekujú potrebné živiny.

Ak sa to robí neopatrne a do organizmu sa naraz podá väčšie množstvo, vyvolá to nepriaznivú, zaťažujúcu odpoveď organizmu:

• na veľké množstvo potravy organizmus reaguje zvýšeným uvoľňovaním inzulínu
• inzulín má veľmi silný účinok a z krvi presúva všetky sacharidy do zásob
• keď v krvi dôjdu sacharidy, ktoré je možné uložiť do zásob, bunky začnú „hladovať“, napriek tomu, že organizmu bolo podať veľa kalórií
• buněčný metabolizmus sa prepne do „hladového“ režimu, čo je zaťažujúcejšie a ešte viac zhorší už zlý stav
• takéto „dempingové“ kŕmenie môže pacientovi viac uškodiť než pomôcť.

Je zrejmé, že vyššie popísaný proces nie je pre organizmus pacienta ideálny, pretože naraz podané veľké množstvo potravy ho preťažuje a môže zhoršiť jeho stav.

Umelé kŕmenie treba vykonávať metódou, ktorá oveľa lepšie zohľadňuje stav a fungovanie metabolizmu. Namiesto toho, aby sme vždy, keď môžeme, „naliali" fľašu výživy cez nosnú sondu do žalúdka, je lepšie podávať bez prestávky malé množstvá kontinuálne. Samozrejme to zdravotnej sestre nemožno robiť ručne – nemôže stáť celý deň pri posteli s pipetou a kvapkať výživu po kvapke.

Našťastie existuje jednoduché zariadenie na podávanie – enterálna kŕmna pumpa –, ktoré výrazne uľahčí život pacientovi aj ošetrovateľovi.

Enterálna kŕmna pumpa

Enterálna kŕmna pumpa je jednoduchý prístroj, pomocou ktorého možno živiny podávať rovnomerne, kvapka po kvapke, aj rozložené na 24 hodín. Pomocou nej môžeme vylúčiť vyššie popísanú nepriaznivú inzulínovú reakciu a riziko nedostatku živín.

Vyzerá a funguje podobne ako nemocničné infúzne dávkovacie prístroje. Nastavíme, za aký čas chceme podať dané množstvo, a pumpa ho potom kontinuálne veľmi presne vstrekuje.

Vysoká presnosť dávkovania pomáha kŕmiť organizmus bez jeho nadmerného zaťaženia a podporuje normálnu funkciu.

Je odporúčaná všetkým, ktorí doma ošetrovanému pacientovi zabezpečujú dlhodobé umelé kŕmenie a chcú sa vyhnúť nepriaznivým účinkom na pacienta alebo zlepšiť jeho výživu.

Lepšie kŕmenie znamená menšiu záťaž pre pacienta, kratšiu dobu liečenia a vďaka tomu sa výrazne znižuje riziko vzniku preležanín. Môže tiež urýchliť rekonvalescenciu a zlepšiť kvalitu života.