Únava – kedy vyčerpanie skrýva nebezpečenstvo?

Občas sa takmer každý dostane do bodu, keď je vyčerpaný alebo preťažený. V prípade prechodnej únavy je zvyčajne jasne rozpoznateľná príčina a existuje aj pravdepodobný spôsob jej riešenia. Keď však ide o trvalé vyčerpanie, pretrváva dlhšie, je hlbšie a ani odpočinok ho nezmierni. Ide o takmer stále pretrvávajúci stav únavy, ktorý s časom, keď sa stane stálou súčasťou života, znižuje energiu, motiváciu i koncentráciu. Takáto únava má vplyv na emocionálne a psychologické blaho, takže predstavuje jasné riziko. Pojem únava je v medicínskom zmysle ťažko definovateľný, pretože samotný pocit je subjektívny a každý ho vníma inak. Vo všeobecnosti je najprirodzenejšou príčinou nedostatok spánku. Ak sa únava stáva trvalou a máte pocit, že sa nikdy poriadne nevyspíte, navštívte čo najskôr lekára!

Príčiny únavy

Únava je najčastejšie dôsledkom jedného alebo viacerých vašich zvykov či rutín, predovšetkým nedostatku pohybu. Často je tiež spojená s depresiou. Niekedy je únava príznakom iných ochorení, ktoré vyžadujú lekársku liečbu.

Životný štýl

Úprimné zhodnotenie vecí, ktoré môžu stáť za únavou, je často prvým krokom k zlepšeniu. Môže súvisieť napríklad s nasledujúcimi faktormi:

Užívanie alkoholu alebo drog

Nevhodné stravovacie návyky

Napríklad večerné „veľké jedenie“, teda konzumácia príliš veľkého množstva jedla. Ťažké jedlá na večeru (napríklad mäso s varenými zemiakmi alebo pečivom). A pod.

Nedostatok fyzickej aktivity

Nedostatok pohybu vedie k poklesu sily a hmoty svalov a tým aj k zníženiu fyzickej výkonnosti.

Lekárske lieky

Napríklad antihistaminiká (zvyčajne proti alergii) alebo lieky proti kašľu.

Jetlag

Ide o prechodný poruchu spánku, ktorá vzniká pri cestovaní lietadlom cez viaceré časové pásma.

Telo má svoj vnútorný časovač (cirkadiánny rytmus), ktorý signalizuje, kedy treba ostať bdelý a kedy spať. Jetlag vzniká preto, že vnútorné hodiny sú stále synchronizované s pôvodným časovým pásmom, nie s tým, do ktorého ste cestovali. Čím viac časových pásiem prekročíte, tým väčšia je pravdepodobnosť, že pocítite následky jetlagu.

Zmena času môže spôsobiť dennú únavu, zlé celkové rozpoloženie, problémy so bdelosťou a žalúdka alebo čriev. Hoci je účinok prechodný, môže značne znížiť komfort dovolenky alebo pracovnej cesty. Našťastie existujú kroky, ktorými môžete následky predchádzať alebo ich minimalizovať.

Nedostatok spánku

Nadmerná fyzická aktivita

Prehnané cvičenie môže tiež viesť k vyčerpaniu. Nezabudnite, že účinok tréningu sa „započítava“ pri regenerácii, čiže oddych je mimoriadne dôležitý.

Choroby

Trvalé vyčerpanie môže byť známkou ochorenia alebo vedľajším efektom liekov či terapií používaných pri liečbe, napríklad:

Poranenie mozgu (otras mozgu)

Traumatické poranenie mozgu, ktoré ovplyvňuje jeho činnosť. Účinky sú zvyčajne prechodné a môžu zahŕňať bolesti hlavy, problémy s koncentráciou, pamäťou, rovnováhou a koordináciou.

Najčastejšou príčinou je úder do hlavy, avšak otras môže spôsobiť aj prudké otrasenie hlavy a hornej časti tela.

Môže sa vyskytnúť strata vedomia, ale väčšinou sa to nestáva.

Často vzniká pri pádoch a je bežný pri kontaktných športoch ako bojové športy alebo ragby. Väčšina ľudí sa z neho úplne zotaví.

Akútne zlyhanie pečene

Rýchle zhoršenie funkcie pečene v priebehu dní alebo týždňov, zvyčajne u osoby bez predchádzajúceho známého ochorenia pečene. Najčastejšou príčinou sú vírusy hepatitídy alebo lieky, napríklad paracetamol. Akútne zlyhanie pečene je menej časté než chronické zlyhanie pečene, ktoré sa vyvíja pomalšie.

Stav známy ako fulminantné zlyhanie pečene môže viesť k vážnym komplikáciám, vrátane nadmerného krvácania a zvýšeného tlaku v mozgu. Ide o lekársku pohotovosť, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu.

V závislosti od príčiny môže byť akútne zlyhanie pečene zvratné liečbou. V mnohých prípadoch je však jediným riešením transplantácia pečene.

Spánková apnoe (zástava dychu)

Ide o potenciálne vážnu poruchu spánku, pri ktorej zástavy dýchania trvajú niekoľko sekúnd až dlhšie a potom sa dýchanie obnoví.

Ak chrápete a aj po celej noci sa pravidelne budíte unavení, môžete mať spánkovú apnoe.

Hlavné typy sú:

• Obštrukčná spánková apnoe: najbežnejší typ, ktorý vzniká pri uvoľnení svalov hrdla.
• Centrálná spánková apnoe: vyskytuje sa, keď mozog neposiela správne signály svalom riadiacim dýchanie.
• Komplexný spánkový apnoe syndróm.

Navštívte spánkové laboratórium, pretože liečba môže zmierniť príznaky. Najdôležitejšie je, že môže pomôcť predchádzať problémom so srdcom a ďalším komplikáciám (napríklad postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií).

COPD – exacerbácia a emfyzém

Chronická obštrukčná choroba pľúc (COPD) je chronické zápalové ochorenie pľúc, ktoré sťažuje príjem vzduchu do pľúc. Medzi príznaky patrí dýchavičnosť, kašeľ, tvorba hlienu (sputum) a pískanie pri dýchaní. Zvyčajne je spôsobená dlhodobou expozíciou dráždivým plynom alebo časticiam, najčastejšie dymu z cigariet. Zvyšuje sa riziko ochorení srdca, rakoviny pľúc a mnohých ďalších ochorení.

Emfyzém a chronický bronchitída sú dve najčastejšie stavy prispievajúce k rozvoju COPD. Tieto stavy sa často vyskytujú súčasne a ich závažnosť môže byť rôzna.

Chronická bronchitída je zápal vnútorného povrchu priedušiek, ktoré privádzajú vzduch do pľúcnych mechúrikov (alveol). Charakteristická je trvalá kašeľ a tvorba hlienu (sputum).

Emfyzém je stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu a zničeniu pľúcnych mechúrikov na konci najmenších dýchacích ciest, ktoré sa spájajú. Výsledkom je zmenšenie plochy na výmenu kyslíka.

Hoci je COPD progresívne ochorenie, dá sa liečiť. Pri vhodnej terapii mnohí dosiahnu dobrú kontrolu príznakov a kvalitu života a znížia riziko súvisiacich ochorení.

Covid-19, teda infekcia koronavírusom

Koronavírusy spôsobujú ochorenia ako nádcha, ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS). Nový koronavírus identifikovaný v roku 2019 je známy ako SARS-CoV-2 a ochorenie, ktoré spôsobuje, sa nazýva COVID-19. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci 2020 vyhlásila pandémiu COVID-19.

Únava a vyčerpanosť môžu byť jedným z príznakov infekcie covid-19 (rovnako ako pri iných vírusových infekciách).

Cukrovka

Ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým telo využíva krvný cukor (glukózu). Glukóza je životne dôležitá a slúži ako základný zdroj energie pre bunky a tkanivá, vrátane mozgu.

Pri cukrovke je hladina cukru v krvi zvýšená a glukóza sa nedostáva do buniek, aby sa premenila na energiu. Vysoká hladina cukru v krvi vedie postupne k zdravotným problémom, vrátane chronickej únavy.

Depresia

Porucha nálady, ktorá spôsobuje pretrvávajúci pocit smútku a stratu záujmu. Ovplyvňuje emócie, myslenie a správanie a môže viesť k mnohým emocionálnym a fyzickým problémom. Sťažuje bežné denné činnosti a niekedy môžete mať pocit, že život nestojí za žitie.

Nie je to len zlý deň: depresia nie je len slabosť a nedá sa len tak „prekonať“. Môže vyžadovať dlhodobú liečbu.

Väčšina ľudí sa cíti lepšie pri liečbe liekmi, psychoterapiou alebo kombináciou oboch v priebehu času.

Obezita

Komplexné ochorenie charakterizované nadmerným hromadením telesného tuku. Nie je to len estetický problém. Zvyšuje riziko ďalších ochorení a zdravotných problémov, ako sú srdcové ochorenia, cukrovka, vysoký krvný tlak a niektoré typy rakoviny. Nosenie nadbytočnej hmotnosti predstavuje dodatočné zaťaženie pre telo. Dokonca aj v sede alebo v ľahu nesiete dodatočnú „záťaž“, čo vedie k únave.

Existuje mnoho dôvodov, prečo ľuďom chudnutie robí ťažkosti. Obezita je zvyčajne výsledkom kombinácie dedičných, fyziologických a environmentálnych faktorov. Tieto predispozície sa potom kombinujú s voľbami v stravovaní a pohybovej aktivite. Ide o komplexný jav, ktorý je často veľmi ťažké zmeniť.

Dobrá správa je, že aj mierny úbytok hmotnosti môže zlepšiť alebo zabrániť zdravotným problémom spojeným s obezitou. Zdravšia strava, viac pohybu a postupná zmena zlých návykov môžu pomôcť pri chudnutí.

Fibromyalgia

Charakterizovaná bolesťami pohybového aparátu sprevádzanými únavou, problémami so spánkom, pamäťou a náladou. Výskumníci sa domnievajú, že fibromyalgia zosilňuje vnímanie bolesti tým, že ovplyvňuje spôsob, akým mozog a miecha spracúvajú signály bolesti a nebolesti.

Príznaky často začínajú po udalosti, ako je fyzická trauma, operácia, infekcia alebo výrazný psychický stres. Niekedy sa však prejavujú postupne bez zjavného spúšťača.

Ženy sú postihnuté častejšie než muži. Mnoho ľudí s fibromyalgiou má tiež napäté bolesti hlavy, poruchy temporomandibulárneho kĺbu (TMJ), syndróm dráždivého čreva, úzkosť a depresiu.

Hoci neexistuje liek na fibromyalgiu, rôzne lieky môžu pomôcť kontrolovať príznaky. Cvičenie, relaxačné a techniky znižovania stresu sú tiež veľmi užitočné.

Smutok (žal)

Lekárske lieky a terapie

Únava môže spôsobovať napríklad chemoterapia, rádioterapia, niektoré lieky proti bolesti, srdcové lieky a antidepresíva.

Hypertyreóza (zvýšená činnosť štítnej žľazy)

Vyskytuje sa, keď štítna žľaza produkuje príliš veľa hormónu nazývaného thyroxín. To zrýchľuje metabolizmus, čo môže viesť k nechcenému úbytku hmotnosti, rýchlemu alebo nepravidelnému srdcovému tepu a chronickej únave.

Existuje niekoľko možností liečby: používajú sa antitiroidné lieky a rádioaktívny jód na zníženie produkcie hormónov štítnej žľazy. Niekedy terapia zahŕňa aj operáciu na odstránenie celého alebo časti štítnej žľazy.

Hoci môže ísť o závažný stav (najmä ak sa zanedbá), dnes väčšina pacientov dobre reaguje na včasnú diagnostiku a liečbu.

Hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy)

Štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo niektorých životne dôležitých hormónov. V počiatočných štádiách nemusí hypotyreóza spôsobovať výrazné príznaky. Bez liečby sa však môže časom prejaviť mnohými problémami, ako sú obezita, bolesti kĺbov, únava, neplodnosť a ochorenia srdca.

Diagnóza sa stanovuje pomocou testov funkcie štítnej žľazy. Liečba syntetickým hormónom štítnej žľazy je zvyčajne jednoduchá, bezpečná a účinná. Potrebná dávka je individuálna a môže chvíľu trvať, kým spolu s lekárom nájdete správne nastavenie.

Chronický únavový syndróm (CFS)

Komplexný stav charakterizovaný extrémnou únavou trvajúcou najmenej šesť mesiacov, ktorú nemožno plne vysvetliť iným ochorením. Únava sa zhoršuje pri fyzickej alebo duševnej námahe a nelepšie sa ani po odpočinku.

Ďalšie typické príznaky:

• Spánok nie je osviežujúci.
• Problémy s pamäťou, vnímaním a koncentráciou.
• Závraty, ktoré sa zhoršujú pri prechode z ležiacej alebo sediacej polohy do stoja.

Tento stav je tiež známy ako myalgická encefalomyelitída (ME). Novší termín navrhovaný pre tento stav je systémové postihnutie nepriaznivej tolerancie zaťaženia (SEID).

Príčina nie je známa, hoci existuje mnoho teórií vrátane vírusových infekcií či psychologického stresu. Niektorí odborníci sa domnievajú, že CFS môže byť vyvolaný kombináciou viacerých faktorov.

V súčasnosti neexistuje žiadny diagnostický test, ktorý by chorobu potvrdil. Môže byť potrebných viacero vyšetrení, aby sa vylúčili iné ochorenia s podobnými príznakmi. Liečba chronického únavového syndrómu sa zameriava na zlepšenie príznakov.

Pretrvávajúca infekcia alebo zápal

Chronické ochorenie obličiek

Stav sprevádzaný postupným poklesom funkcie obličiek. Obličky filtrujú odpadové látky a prebytočnú tekutinu z krvi, ktoré sa vylučujú močom. Jednou z dôležitých úloh obličiek je očistenie krvi. Ako krv cirkuluje telom, obličky odoberajú z krvi prebytočnú tekutinu, chemikálie a odpad. Ak obličky prestanú tieto funkcie vykonávať a liečba chýba, vznikajú závažné zdravotné problémy. V konečnom štádiu môže byť ochorenie život ohrozujúce. Pokročilé chronické ochorenie obličiek vedie k nebezpečnému hromadeniu tekutín, elektrolytov a odpadových látok.

V počiatočnom štádiu môže mať málo príznakov. Niekedy je ochorenie zistené až v pokročilom štádiu.

Liečba sa zameriava na spomalenie progresie poškodenia obličiek, zvyčajne odstránením alebo kontrolou príčinných faktorov. Aj keď sa príčiny podarí zastaviť, nemusí to vždy zabrániť ďalšiemu poškodeniu. Chronické ochorenie obličiek môže prejsť do konečného štádia zlyhania obličiek, ktoré bez dialýzy alebo transplantácie môže byť smrteľné.

Zhubný nádor (rakovina)

Stavy charakterizované abnormálnym rastom buniek, ktoré nekontrolovane množia, prerastajú a ničia normálne telesné tkanivá. Rakovina sa často môže rozšíriť do celého tela.

Rakovina je druhá najčastejšia príčina úmrtí na svete. Prognóza sa však v mnohých prípadoch zlepšila vďaka skríningu, terapiám a prevencii.

Pretrvávajúca bolesť

Roztrúsená skleróza

Ochorenie mozgu a miechy (centrálneho nervového systému), ktoré môže viesť k postihnutiu.

Imunitný systém napáda ochranný obal nervových vlákien (myelín), čo spôsobuje komunikačné problémy medzi mozgom a zvyškom tela. Choroba môže viesť k trvalému poškodeniu alebo zániku nervov. V závislosti na lokalizácii poškodenia nervov môže MS ovplyvniť zrak, citlivosť, koordináciu, pohyb, močový a črevný systém.

Príznaky sú rôznorodé a závisia od rozsahu poškodenia nervov a od toho, ktoré nervy sú postihnuté. Niektorí ťažko postihnutí pacienti môžu stratiť schopnosť chodiť, zatiaľ čo u iných sa objavujú dlhé obdobia remisie bez nových príznakov.

V súčasnosti neexistuje liek na MS. Liečba však môže pomôcť urýchliť zotavenie z atakov, modifikovať priebeh choroby a zmierniť príznaky.

Srdcové ochorenia

Termín zahŕňajúci množstvo stavov postihujúcich srdce, ktoré môžu spôsobiť chronickú únavu a zníženie fyzickej či duševnej výkonnosti.

Medzi srdcové choroby patria:

• Cievne ochorenia, ako napríklad ochorenie koronárnych artérií.
• Poruchy srdcového rytmu (arytmie).
• Vrodené alebo získané srdcové chyby.
• Choroby srdcových chlopní.
• Choroby srdcového svalu.
• Infekcie postihujúce srdcový sval alebo chlopne.

Mnohé formy sú preventabilné alebo liečiteľné zdravým životným štýlom.

Úzkostné poruchy

Občasná úzkosť je súčasťou života. U ľudí s úzkostnými poruchami je však úzkosť intenzívna, nadmerná a pretrvávajúca v bežných situáciách. Často sa vyskytujú opakované epizódy prudkej úzkosti, strachu alebo paniky, ktoré dosiahnu svoj vrchol v priebehu niekoľkých minút (panická záchvat). Môže sa prejaviť pocitom dusenia alebo bolesťou na hrudi.

Tieto pocity úzkosti a paniky narúšajú bežné činnosti, ťažko sa kontrolujú, sú neprimerané voči skutočnému nebezpečenstvu a môžu trvať dlho.

Niekedy sa ľudia vyhýbajú miestam alebo situáciám, aby predišli opakovaným panickým epizódam. Príznaky môžu začať v detstve alebo v tínedžerskom veku a pokračovať aj v dospelosti.

Medzi úzkostné poruchy patrí napríklad sociálna fóbia, špecifické fóbie a separačná úzkosť. Môže sa vyskytnúť viacero typov úzkostných porúch súčasne a niekedy sú dôsledkom iného ochorenia vyžadujúceho liečbu.

Ak sa u vás objaví akákoľvek forma úzkosti, liečba môže určite pomôcť.

Stres

Anémia (chudokrvnosť)

Nie je dostatok zdravých červených krviniek na to, aby prenášali primerané množstvo kyslíka do tkanív. Pri anémii, teda nízkej hladine hemoglobínu, sa môžete cítiť unavení a slabí.

Existuje mnoho foriem a príčin anémie. Môže byť prechodná alebo dlhodobá a prejavy môžu byť od miernych po ťažké. V mnohých prípadoch má anémia viac ako jednu príčinu. Navštívte lekára, ak máte podozrenie na anémiu — môže to byť príznak závažného ochorenia.

Zoznam ochorení a stavov uvedených vyššie často sprevádza únava. Dokonca môže byť únava príznakom ďalších ochorení.

Pre presnú diagnózu sa preto vždy obráťte na lekára!

Kedy navštíviť lekára?

Pri únave treba okamžite vyhľadať urgentnú lekársku pomoc, ak sa k vyčerpaniu pridružia nasledujúce príznaky:

• Myšlienky, ktoré vás vedú k tomu, aby ste si ublížili (vrátane samovražedných myšlienok).
• Obavy, že by ste mohli ublížiť niekomu inému.
• Tesná bolesť na hrudi.
• Dýchavičnosť.
• Nepravidelný alebo veľmi rýchly tep.
• Pocit, že sa môžete kedykoľvek zrútiť alebo omdlieť.
• Silné bolesti brucha, panvy alebo chrbta.
• Abnormálne krvácanie, vrátane krvácania z konečníka alebo vracania krvi.
• Silná bolesť hlavy.

Objednajte sa na lekárske vyšetrenie

Ak únava pretrváva dva alebo viac týždňov, napriek tomu, že sa snažíte oddychovať, znižovať stres, dodržiavate zdravú stravu a pijete dostatok tekutín, objednajte sa na vyšetrenie.

Všeobecne platí, že nepretržitý spánok je riešením proti únave.

Vedieť to a skutočne podľa toho konať… to sú dve rozdielne veci!

Potrebná dĺžka spánku sa s vekom mení a je individuálna. Malé deti potrebujú veľmi veľa spánku, školopovinné deti asi 10–12 hodín denne – to je potrebné na dobrú koncentráciu v škole. Väčšina dospelých je sviežich pri 6–8 hodinách spánku denne. Starší ľudia často spia ešte menej.

Únava sa väčšinou rieši zmenou životného štýlu alebo denného režimu. Účinok nie je okamžitý, zvyčajne sú potrebné dni alebo týždne, kým sa dostavia výsledky.

Ak napriek zmene životného štýlu únava neustupuje, môže to znamenať, že v pozadí stojí ochorenie. Také ochorenie treba diagnostikovať a liečiť čo najskôr.

Pri trvalej únave alebo vyčerpaní sa preto čo najskôr obráťte na lekára, aby sa prípadné závažnejšie príčiny odhalili čo najskôr a liečba mohla byť okamžite začatá!