Elektrina – základná podstata ľudského tela

Na hodinách fyziky ste sa naučili, že všetko sa skladá z atómov, ktoré pozostávajú z protónov, neutrónov a elektrónov. Protóny majú kladný, neutróny neutrálny a elektróny záporný náboj. Ak tieto nie sú v rovnováhe, atóm je buď kladne alebo záporne nabitý. Rozdiel nabitia umožňuje tok elektrónov, ktorý vytvára elektrický prúd.

Keďže vo vašom tele je veľké množstvo atómov, dokážu spolu vytvárať elektrickú energiu. Vtipne by som mohol povedať, že vaše telo je akousi elektrárňou (taktiež).

Na čo telo využíva elektrinu?

Keď vám mozog „povie ruke“, aby uchopila pohár, mozog pošle cez nervy „signály“ do svalov ruky, aby sa stiahli. To sú úplne elektrické signály. Rovnako to platí, keď obraz z vášho oka putuje do mozgu alebo keď sa vaše myšlienky tvorí.

Každá bunka vo vašom tele funguje elektricky, pričom elektróny neputujú po káblach (ako v strojoch), ale elektrický náboj „skáče“ z jednej bunky na susednú a tak sa dostane na svoje miesto. Napríklad z jednej nervovej bunky v mozgu do inej v mieche a odtiaľ do svalu.

Elektrina je kľúčom k prežitiu!

Elektrické signály sú veľmi rýchle a zabezpečujú tak extrémne rýchle, takmer okamžité prenášanie „riadicich“ správ. Vďaka tomu sa dokážete rýchlo odtiahnuť od neočakávaného nebezpečenstva, potiahnuť ruku preč, ak sa pichnete tŕňom, alebo zabrániť vážnejšiemu popáleniu. Ak by toto riadenie fungovalo len chemickými reakciami, teda presunom chemických látok, v takých prípadoch by ste rýchlo zomreli (alebo by ste si aspoň poriadne popálili prst, lebo by ste ho nestihli okamžite stiahnuť z horúceho povrchu).

Srdce je tiež riadené výlučne elektricky. Sinusový uzol v pravej predsieni reguluje činnosť srdca počas celého života. Má určitý automatizmus, ktorý vyvoláva sťah srdca približne 60–80-krát za minútu. Zároveň podľa potreby zvyšuje alebo znižuje frekvenciu pulzu. Napríklad pri behu sa v dôsledku zvýšených nárokov na prekrvenie zvyšuje tep, po zastavení sa zasa zníži.

Čím vzniká elektrina v tele?

Keď bunka neposiela signál, teda je v pokoji, každá zdravá bunka v tele má mierne záporné elektrické napätie.

To vzniká malým nerovnovážnym rozdelením draslíkových a sodíkových iónov medzi vnútrom bunky a jej povrchom (t. j. medzi oboma stranami bunkovej membrány). To je membránový potenciál bunky, ktorý je rádovo -30 až -50 mikrovoltov.

V pokoji je vo vnútri bunky viac draslíkových iónov než sodíkových. Navonok je naopak viac sodíkových iónov. Draslík nesie záporný náboj, a preto je vnútro bunky mierne záporné. Sodík je kladne nabitý, a preto je vonkajšia strana membrány kladná. Rozdiel nabitia je taký malý, že nedochádza k prúdeniu elektrónov a bunka nevytvára elektrinu.

Ak však treba odoslať „správu“, rovnováha sa „naruší“. Je to veľmi zložitý mechanizmus, nazývaný sodík-draslík brána alebo pumpa. Zjednodušene povedané, ak bunka obdrží impulz od susednej bunky, brána sa aktivuje a pustí ióny cez membránu. Záporný draslíkový ión opúšťa bunku, lebo ho „priťahuje“ vonkajšia kladnosť. Kladné sodíkové ióny sa naopak pohybujú smerom do vnútra bunky k zápornému náboju. V dôsledku toho sa zmení koncentrácia oboch typov iónov a „prevrátenie“ kladného a záporného pólu generuje elektrický impulz.

Tento impulz aktivuje podobný proces v nasledujúcej bunke, čo vytvorí nový náboj a tak ďalej. Takto sa elektrický impulz šíri, až kým neodnesie napríklad bolesť z palca na mozog.

A čo keď riadenie zlyhá?

Keďže všetko fungovanie tela závisí na elektrických signáloch, akákoľvek porucha elektrického systému tela môže viesť k vážnym problémom.

Elektrický úraz alebo zásah bleskom napríklad „vypne poistku“, teda zastaví elektrickú činnosť tela (podobne ako výpadok prúdu zastaví stroje).

Samozrejme, existujú aj menej závažné elektrické problémy, ktoré spôsobujú rôzne ťažkosti. Choroba sinusového uzla môže spôsobiť „výpadok zapálenia“, teda srdce „zabudne“ sa stiahnuť a vynechá úder. Alebo naopak sinusový uzol vyvolá rýchly srdcový tep, hoci ležíte v posteli a vysoký pulz nie je potrebný.

Elektrický impulz vyvolávajúci cievny spazmus môže spôsobiť poruchu prekrvenia, čo môže viesť k mŕtvici alebo srdcovému infarktu.

Mierna porucha riadenia môže byť neznámeho pôvodu vysoký krvný tlak alebo napríklad abnormálne potenie dlaní.

Ak je elektrina taká základná, prečo liečia liekmi?

To je dobrá otázka! Je zrejmé, že dnešné lekárske postupy sú rozhodujúco zamerané na lieky. Čoraz väčšie skupiny ľudí berú denne nejakú látku. Ich účinok je však obmedzený, pretože počet pacientov neklesá, štatistiky skutočne ukazujú jeho nárast. Ak by lieky liečili, počet by musel klesať! Trend skôr je, že sa nesnažia odstrániť príčinu (poruchu elektrického riadenia), ale potláčajú príznaky. Dôsledkom je, že väčšinu liekov je potrebné užívať do konca života, pretože samo o sebe nevedú k vyliečeniu.

Niekedy to tak nebolo. Prírodné liečebné postupy (manuálna terapia, liečivé bylinky), prírodné energie (svetlo, ultrazvuk, magnetizmus atď.) a elektrina boli až do polovice minulého storočia takmer rovnocenné. Odvtedy ich postupne vytláča farmaceutický priemysel. V posledných 50–80 rokoch sa farmaceutický priemysel stal jedným z najväčších biznisov na svete (po rope, energetike a bankovom sektore).

Niekoľko zaujímavostí o elektrine v tele

Dr. Harold Saxton Burr považoval elektrinu za „základnú vlastnosť každého živého organizmu“. Sériou experimentov dokázal, že živé organizmy sú obklopené neviditeľným elektrickým poľom merateľným v mikrovoltoch, ktorého zmeny ukazujú zdravé fungovanie i chorobné stavy.

Dr. Robert Becker (1923–2008) vykonal podobné štúdie a úspešne zmeral elektrický potenciál bunkovej membrány.

Je mu pripisovaná teória „injury current“ (poranový prúd). Podľa nej pri poranení tkaniva dôjde k narušeniu elektrickej rovnováhy bunkových membrán a tkanivové funkcie sa zastavia. Energetická produkcia poškodených buniek, syntéza bielkovín a tým aj regeneračné a hojivé procesy prestanú fungovať. Dr. Becker zistil, že nabitie poškodených oblastí sa stáva kladným a počas procesu hojenia sa postupne vracia k vyrovnanej nule.

Začal skúmať salamandry, ktoré sú obojživelníky známe tým, že dokážu znova dorásť stratený chvost, ba dokonca aj končatiny. Zistil, že u týchto zvierat sa náboj v poškodenom tkanive nevracia na nulovú úroveň, ale stáva sa záporným. Vo svojej štúdii z roku 1972 popísal, že u experimentálnych potkanov, ktorým odstránili končatinu, pozoroval po elektrickej stimulácii podobné procesy ako u salamánd, napriek tomu, že potkany v prírode nemajú schopnosť dorastať končatiny.

Dr. Björn Nordenström, rádiológ, pri analýze približne 7000 snímok hrudníka zistil, že okolo nádorov v pľúcach sa jasne vykresľuje 2–3 mm široká oblasť, ktorú nazval koruna (pre jej podobnosť s korónou okolo Slnka). Cieľovými štúdiami dokázal, že na hranici medzi chorými (nádorovými) bunkami a zdravým tkanivom existuje výrazný rozdiel v elektrickom potenciáli. Jeho najznámejšou prácou je vyvinutie elektrickej terapeutickej metódy na liečbu pľúcnych nádorov. Za túto metódu získal Nobelovu cenu.

Na základe vyššie uvedeného najnovší výskum naznačuje, že Beckerov poranový prúd je možné eliminovať mikroprúdovou liečbou. Tým sa obnoví bunková funkcia a produkcia energie sa môže zvýšiť až 5–8-násobne. To je základ hojenia.

Samotné to má obrovský význam pri liečbe a regenerácii chronických zápalov a degeneratívnych ochorení kĺbov.

Z vyššie uvedeného už možno tušíte môj názor: keďže vaše telo je riadené elektrinou v celej svojej podstate, výskum elektriny by mal zohrávať oveľa väčšiu úlohu pri vzniku ochorení, a samozrejme aj pri ich liečbe.