Mŕtvica – nie len „katastrofa” postihujúca mozog

Ischemická mŕtvica

Vzniká, keď sa náhle preruší zásobovanie určitej oblasti mozgu krvou, napríklad v dôsledku spazmu ciev, stenózy alebo embólie (krvná zrazenina). Mozgová oblasť bez zásobenia nedostáva kyslík a činnosť neurónov prestáva. Ak sa krvný obeh do niekoľkých minút neobnoví, neuróny (najmä v bezprostrednej blízkosti uzavretej oblasti) zahynú. Funkcie zabezpečované danou oblasťou mozgu (napríklad reč, rovnováha, pohyb, myslenie, pamäť, vnímanie a pod.) sú stratené.
Ischemická mŕtvica predstavuje 70–80 % všetkých prípadov.

Hemoragická mŕtvica

Menej častá než ischemická forma. Vzniká, keď niektorá z ciev vnútri lebky praskne. Príčinou môže byť stvrdnutie cievnej steny v dôsledku aterosklerózy, neliečený vysoký krvný tlak (alebo náhly výkyv krvného tlaku napr. pri vynechaní lieku). Tu príznaky nespôsobuje nedostatok kyslíka, ale stále sa zväčšujúca „kalenina“ krvi v mozgovom tkanive alebo v priestore medzi obalmi mozgu tlačí na okolité oblasti a spôsobuje ich dysfunkciu. Keďže priestor v lebke je obmedzený a kosti sa nemôžu rozpínať, tlak sa snaží presunúť smerom k zadnému otvoru lebky. Nárast tlaku pritláča predĺženú miechu (v ktorej sídli dýchací centrum) k lebke. Ak jeho činnosť prestane, nastáva smrť.

Príznaky mŕtvice

• Náhla stuhnutosť alebo slabosť (najmä na jednej strane tela)
• Zmätenosť
• Porucha reči alebo porozumenia
• Náhle zhoršenie videnia na jednom alebo oboch očiach
• Ťažkosti s pohybom
• Závrať, strata rovnováhy alebo porucha koordinácie
• Náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny.

Aj keď mŕtvica postihuje mozog, jej príznaky a následky môžu vážne ovplyvniť celé telo.

• Porucha poznávania a myslenia (kognitívne funkcie): vnímanie, sústredenie pozornosti, počítanie a zložitejšie mysliace úlohy (napr. učenie, rozhodovanie, plánovanie, riešenie problémov, sebapoznanie atď.) sa stávajú ťažkými alebo nemožnými. Poruchy pamäti, problémy s rečou, emocionálne ťažkosti, problémy v každodennom živote (schopnosť samostatnej starostlivosti) a bolesti môžu sťažovať bežný život.
• Paralýza (strata schopnosti pohybu). Paralýza môže postihnúť iba tvár, ale aj ruku alebo nohu. Často sa vyskytuje forma lokalizovaná na jednu polovicu tela (tvár, ruka aj noha) – polovičná paralýza sa nazýva hemiplegia. Podľa miesta, kde sa prejaví paralýza, možno určiť, ktorá polovica mozgu je poškodená. Ak je postihnutá ľavá strana tela, problém je v pravej mozgovej hemisfére a naopak.

Hlavné rizikové faktory mŕtvice

Najdôležitejšie sú účinky vysokého krvného tlaku, ochorenia srdca, cukrovky a škodlivé pôsobenie fajčenia na cievne steny. Zvýšený počet červených krviniek a porucha srdcového rytmu nazývaná fibrilácia predsiení zvyšujú riziko tvorby krvných zrazenín.

Podľa niektorých lekárskych názorov by sa až osemdesiat percent mŕtvic dalo predchádzať. To znamená, že potláčaním rizikových faktorov a pravidelnou liečbou a kontrolou základných ochorení je možné mŕtvici zabrániť alebo riziko výrazne znížiť.

Liečba

Pri akútnych príznakoch mŕtvice je potrebné okamžite vyhľadať urgentnú starostlivosť. Čas hrá dôležitú úlohu, t. j. pacienta treba dopraviť do nemocnice v čo najkratšom čase. Prvé hodiny sú pre výsledok ochorenia kľúčové.

Liečba ischemickej mŕtvice spočíva v odstránení upchávky a obnovení krvného prietoku v mozgu. Pri hemoragickej mŕtvici sú možnosti intervencie obmedzenejšie. Ak je to možné, snažia sa odstrániť zdroj krvácania (napr. aneurizma).

Pri prerušenom zásobovaní mozgu krvou najskôr odumrú najviac postihnuté neuróny, zatiaľ čo v okrajových zónach dominuje len funkčná porucha. Cieľom liečby je znížiť rozsah nekrózy a minimalizovať postihnutie.

Bohužiaľ, len malé percento pacientov s mŕtvicou prichádza včas do nemocnice vybavenej potrebným zariadením. O tom, aké trvalé poškodenia vzniknú, často rozhodujú minúty.

V priaznivých prípadoch mozog dokáže čiastočne obnoviť alebo zmierniť škody spôsobené mŕtvicou. Neuróny, ktoré nezahynuli, môžu časom znovu fungovať. Niekedy si iná oblasť mozgu prevezme niektoré funkcie poškodeného miesta. Preživší mŕtvicu niekedy udávajú neočakávané návraty funkcií, ktoré nie je možné ľahko vysvetliť.

Výsledky liečby

• Približne 10 % preživších mŕtvice sa uzdraví takmer úplne bez príznakov
• 25 % zostáva s ľahkými poruchami, ktoré neťažia alebo len minimálne sťažujú každodenný život
• 40 % má také poškodenia, že na niektoré úkony potrebuje pomoc zvonku
• 10 % sa stane neschopnými samostatného života a potrebujú dlhodobú starostlivosť iných
• 15 % zomrie krátko po mŕtvici

Rehabilitácia

Akonáhle intenzívna liečba odstráni bezprostredné riziko pre život a všeobecný stav pacienta sa stabilizuje, treba okamžite začať s rehabilitáciou! Rehabilitační odborníci by mali s liečbou po mŕtvici začať už do dvoch dní. Musia naučiť, ako pokračovať po prepustení z nemocnice, čo a prečo treba cvičiť a rozvíjať.

Cieľom rehabilitácie je obnoviť alebo aspoň zlepšiť funkcie poškodené mŕtvicou, aby preživší zostal čo najviac nezávislý. Najťažšie je motivovať pacienta, pretože neočakávané a závažné straty schopností ho môžu šokovať a viesť k depresii. Musí mať vôľu znovu sa naučiť základné zručnosti, ktoré mu mŕtvica vzala – napríklad hovoriť, jesť, piť, obliekať sa a chodiť –, pretože bez nich zostane odkázaný na druhých.

Mnoho úloh čaká aj na rodinu, pretože často je potrebné prispôsobiť byt zmeneným schopnostiam po mŕtvici. Inštalácia madiel, nájazdov, špeciálneho riadu, príborov, invalidného vozíka, zdviháka na pacienta a pod. môže byť potrebná. Potreby sa líšia podľa jednotlivcov, preto treba riešiť úpravy podľa individuálneho stavu.

Domáca zdravotnícka technika v rehabilitácii

U väčšiny ľudí po mŕtvici je schopnosť pohybu do určitej miery narušená. U niektorých sú len oslabené svaly, pretože nervové impulzy nedochádzajú správne do svalu. U iných je problém s koordináciou pohybu, napríklad zdvihnúť lyžicu k ústam je takmer nemožné. Nepoužívané svaly rýchlo strácajú silu a hmotu (atrofia svalov), čo je potrebné zabrániť. Pri mŕtvici sa postihnuté svaly stávajú spastickými (tvrdými), čo ešte viac sťažuje pohyb a koordináciu.

Domáce rehabilitačné ergometre je možné používať už niekoľko dní po mŕtvici.

Poškodené nervy je potrebné „znovu učiť“, čo je možné opakovaním vykonávania pohybu. Na začiatku pacient môže chcieť zdvihnúť ochrnutú ruku bez úspechu. Kvôli poškodeniu nervovo-svalového spojenia nie je viditeľné žiadne pohybové stiahnutie, takže nevie, čo má robiť a ako má správne pohyb vykonať. Pre nich sú veľkou pomocou biofeedback prístroje. Dokážu zaznamenať nervový impulz aj vtedy, keď sa v svale neobjaví kontrakcia, a poskytnú spätnú väzbu, že správny nervový „príkaz“ bol odoslaný. Napríklad na displeji sa zobrazí graf alebo zvukový signal s meniacou sa intenzitou, ktorý ukazuje, či bol pohyb vykonaný správne. Vyššia hodnota znamená lepšie vykonanie, a tak pacient presne vie, ako cvičenie zvládol. Opakovanie s takouto spätnou väzbou pomáha obnoviť nervovo-svalové spojenie a umožňuje vykonávať pohyb opäť s dostatočnou silou a koordináciou. Takýmto biofeedback prístrojom je napríklad SineBravo prístroj.

Ešte efektívnejšie sú kombinované biofeedback + prístroje na svalovú stimuláciu. Tieto nielen poskytujú spätnú väzbu, ale keď zaznamenajú signál z mozgu smerujúci do svalu, aplikujú na ošetrovaný sval impulz svalovej stimulácie, ktorý spôsobí kontrakciu a pomôže dosiahnuť požadovaný pohyb. Toto dvojité posilnenie zrýchľuje rehabilitáciu a zároveň udržiava a zlepšuje silu svalov. Takýto prístroj je DuoBravo biofeedback+EMS prístroj.

Technológia – a medzi ňou aj zdravotnícka technika – sa vyvíja neuveriteľným tempom! Dnešné moderné prístroje poskytujú v liečbe pomoc, akú si ešte pred niekoľkými rokmi nebolo možné predstaviť. Kedysi paralýza spôsobená mŕtvicou takmer vždy viedla k trvalému postihnutiu. Dnes netreba vzdať nádej, pretože technológia účinne pomáha pri rehabilitácii. A veľmi záleží na tom, či sa obnoví schopnosť samostatnej starostlivosti, alebo či už aj tak jednoduchá činnosť ako jedenie či pitie bude potrebovať pomoc!

Preto sa oplatí obstarať si vhodný prístroj a vytrvalo pokračovať v rehabilitačných cvičeniach aj doma.