Veľké sprisahanie
Nikdy som nebol priaznivcom konšpiračných teórií. No proces známy ako veľké Rockefeller–Carnegie sprisahanie si predsa len zaslúži zamyslenie. Pretože zásadne zmenil vzdelávanie lekárov, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a možnosti liečenia. Jeho najväčší dopad spočíva v tom, že zdravotníctvo sa stalo obchodom — a to obrovským obchodom.
Dnes sa vzdelávanie lekárov vo svete dejú podľa veľmi podobných zásad. To, čo musí vedieť americký, maďarský alebo nigérijský lekár, je v podstate rovnaké. Rovnaké vedecké princípy sa uplatňujú na východe i na západe sveta. Jednotné protokoly stanovujú, ako treba vyšetriť dané ochorenie, aké vyšetrenia vykonať. Rovnako sú celosvetovo štandardizované aj liečby. Ochorenia — nech ich už čo spôsobuje — sa vo veľkej väčšine prípadov snažia liečiť chemickými látkami, teda liekmi.
Môže sa však položiť otázka: miliardy ľudí denne užívajú lieky podľa týchto zjednotených protokolov, a napriek tomu počet registrovaných chorých neklesá, ale trvale rastie. Akoby lieky liečili menej — alebo skôr držali ľudí chorými.
Keď som v roku 1991 ukončil lekársku fakultu a začal pracovať ako oddelenový lekár, v Maďarsku bolo evidovaných jeden a pol milióna pacientov s vysokým krvným tlakom. Podľa najnovších údajov ŠÚ (KSH) sa ich počet strojnásobil na 4,3 milióna. A pritom za ten čas prišlo na trh veľa, mnohé považované za účinné, liekov na zníženie tlaku. Pred 30 rokmi sa tlak dal v mnohých prípadoch normalizovať jedinou tabletou, dnes sa predpisuje východzím štandardom kombinácia 3–4 liekov.
Prečo sa to tak stalo?
Proces začal v Amerike, súvisí s byznysom farmaceutického priemyslu a globálne vytlačil všetky ostatné liečebné metódy.
Veľké sprisahanie
John D. Rockefeller bol najbohatším človekom svojej doby a snažil sa rozšíriť svoj ropný monopol aj na zdravotnú starostlivosť a obchod s liekmi. Presne vedel, ako je možné patentovať lieky a tiež vedel, že prírodné účinné látky nie je možné patentovať. Musel teda eliminovať konkurenciu, teda znemožniť všetky prírodné liečebné postupy, ako homeopatia, bylinné terapie, manuálne terapie, elektroliečba, liečba magnetickým poľom a všetko podobné.
Už skôr nadviazal priateľstvo s Andrewom Carnegieom, magnátom z oceliarskeho priemyslu. Na dosiahnutie svojich cieľov pripravili rozsiahly plán. Taký, ktorý navždy zmenil smerovanie lekárskeho vzdelávania a starostlivosti v Spojených štátoch (a následne pomaly aj na celom svete). Na Rockefellerov návrh Carnegie založil Carnegieho nadáciu.
Do hry vstúpil Abraham Flexner, ktorý pôsobil ako pedagóg a vlastnil školy. Upútal pozornosť prácou kritizujúcou americký vzdelávací systém. Carnegieho nadácia ho poverila vykonaním prieskumu. Navštívil všetky vtedajšie (155) americké a kanadské lekárske školy a o svojich zisteniach informoval vo Flexnerovej správe.
Zistil, že jednotlivé lekárske školy uplatňovali odlišné prístupy, vzdelávanie trvalo rôzne dlho, rozdielne vnímali úlohu lekára a pacienta, potrebné vyšetrenia a samozrejme aj liečby. Poukázal na to, že lekári vychádzajúci z týchto škôl mali značné rozdiely v znalostiach. Boli školy, ktoré neučili anatomiu, takže lekári postrádali základné vedomosti. Inde kládli dôraz na manuálne terapie a podobne. Znalosti a schopnosti lekárov sa výrazne líšili, čo prirodzene viedlo k rozmanitej liečebnej praxi.
Navrhoval zjednotiť požiadavky na lekárske vzdelanie: rovnaké dĺžky štúdia, predmety a učivo. Dôrazne trval na tom, aby sa vyučovalo používanie len štandardizovaných prostriedkov a odstránili sa všetky látky, ktorých výroba či obsah účinnej látky je neistý (napr. liečivé byliny, liečivé čaje). Do kategórie toho, čo sa nemá vyučovať, zaradil aj všetky prírodné liečebné metódy, ľudové terapie — teda „šarlatánske“ postupy. Tak sa stalo, že výučba výživy bola úplne vylúčená z učebných osnov.
Protokoly na všetkých úrovniach
Rockefeller, ktorý sa usiloval monopolizovať dodávky liekov, a Carnegie sa pritlačili na Flexnerovu správu. Rockefeller venoval nadácii obrovské sumy (v dnešných hodnotách stovky miliónov dolárov), aby sa jeho odporúčania uskutočnili.
Flexner sa ukázal ako vynikajúci „buldozér“. Bol tiež zanietený zástanca teórie o biochemickom pôvode chorôb a odmietal všetko, čo sa od toho odlišovalo. Podporu jeho argumentom zvyšoval aj fakt, že on i jeho syn poberali príjmy od Carnegieho nadácie.
V dôsledku Rockefeller–Carnegieovho plánu sa lekárske vzdelávanie čoskoro presunulo na flexnerovské základy. Tak úspešne, že v roku 1910 Kongres tieto normy zakotvil v zákone. Školy, ktoré neprijali a neimplementovali normy navrhnuté Flexnerovou správou, boli čoskoro zatvorené. Holistické liečenie, tradičné manuálne terapie, bylinné extrakty, botanické účinné látky a všetky formy elektroliečby boli „zakázané“. Mnohých lekárov, ktorí tieto metódy používali, zavreli za šarlatánstvo.
V histórii medicíny existovalo množstvo rôznych škôl prírodnej medicíny. Na východe sú dodnes prijímané tradičná čínska, tibetská, japonská alebo hinduistická (ajurvéda) medicína. Plán Rockefellera a Carnegieho všetko toto nahradil jednou cestou — tou ich vlastnou. Keďže úspešne ovládli vzdelávací systém, nič nebránilo tomu, aby sa liečba rozšírila a udomácnila len ako podávanie patentovaných liekov.
Aby zabezpečili, že lekárske školy úplne prejdú týmto smerom, Carnegieho nadácia začala školy podporovať finančne. Ako podmienku uložili, že nadácia smie menovať jedného člena do predstavenstva školy. Ak škola chcela peniaze, musela súhlasiť. Cez člena predstavenstva sa zabezpečilo, že sa bude vyučovať výhradne na lieky orientované učivo.
Neskoršie dopady
Zjednotenie lekárskeho vzdelávania bolo len prvou fázou. Druhá fáza prišla až o desaťročia neskôr, v druhej polovici 20. storočia.
Zjednotenie rozšírili aj na protokoly liečby chorôb. Holistický prístup, teda vyšetrenie a liečba prispôsobená konkrétnemu pacientovi, „odsunuli do dôchodku“. Nový prístup sa stal: jednotný protokol. Pri rovnakom súbore príznakov musí byť každý pacient podrobený rovnakým vyšetreniam a dostať liečbu podľa protokolu.
Aký má to dopad dnes?
Dnes je situácia taká, že lekárovi je takmer zakázané rozmýšľať! Musí striktne vykonať diagnostický a potom liečebný protokol. Protokol určuje, aké vyšetrenia treba urobiť pri podozrení na dané ochorenie. Aj keď je diagnóza úplne jasná. V protokole môžu byť uvedené aj ďalšie voliteľné, odporúčané vyšetrenia pre prípad potreby.
Predstavte si, že máte horúčku, kašlete a pri každom nádychu vás veľmi pichá v chrbte. Už v prvom momente lekár podozrieva zápal pľúc. Keď som začínal, zobrali sme fonendoskop a počúvali dýchanie pacienta. Pretože zápal pľúc sa často dá zistiť aj týmto jednoduchým vyšetrením.
Dnes vás však lekár pošle do laboratória, na EKG (aby vylúčil infarkt), na röntgen hrudníka (aby potvrdil alebo vylúčil zápal pľúc), prípadne aj na brušné ultrazvukové vyšetrenie (aby vylúčil zápal v brušnej dutine, krvácanie atď.). Ak máte šťastie, tým to skončí a dostanete liečbu. Ak nie, pridajú sa ešte niektoré ďalšie vyšetrenia, CT a pod.
Všetky tie vyšetrenia sa nerobia len vo vašom záujme!
Lekár si právne „chráni chrbát“, tvrdí, že dal vykonať všetko, čo mu protokol vymedzuje. Nechcete ho predsa potom žalovať za opomenutie. Čím neistší je, tým viac vyšetrení si na seba naloží ako ochranu.
Za vyšetrenia dostane inštitúcia peniaze. Aj keď bolo vyšetrenie neodôvodnené, výsledok negatívny a namiesto röntgenu/ultrazvuku/CT by stačilo jednoduché počúvanie stetoskopom.
Keď pomocou množstva nákladných (a čiastočne zbytočných) vyšetrení zistia, že máte zápal pľúc, nastupuje liečebný protokol.
Dostanete antibiotikum, expektorans, antipyretikum, liek proti kašľu — v každom prípade niekoľko rôznych liekov. Pretože to je v protokole.
Zdravotníctvo ako veľký biznis
Jednotné lekárske vzdelanie a protokolový prístup, iniciované Flexnerom, ale zrealizované pod finančným dohľadom Rockefellerovcov, urobili zo zdravotníctva jeden z najväčších biznisov sveta. Rast počtu povinných vyšetrení, predpísané liečby a kombinácie liekov zvyšujú výdavky. Ani štáty, ani jednotlivci nedokážu držať krok s explozívne rastúcimi nákladmi.
Už sa nevenujú vám a vašemu liečeniu, ale dodržiavajú protokoly. Záujem zdravotného priemyslu je, aby sa na vás vykonávalo stále viac a drahších vyšetrení a zákrokov. Aby ste užívali čoraz viac liekov a ideálne čo najdlhšie.
A pritom existujú metódy, ktorými je možné predchádzať väčšine chorôb alebo ich napraviť. Vášmu záujmu by slúžilo, keby ste o nich vedeli a používali ich.
Pre účastníkov zdravotného priemyslu však nie je dobrý biznis, ak sa vyliečite! Veľmi nie je.
