Liečba denervovaného svalu nie je EMS – aspoň nie bežná bifázická obdĺžniková EMS, ktorá sa používa pri tréningu svalov alebo rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Denervovaný sval potrebuje selektívny stimulačný prúd: impulz s pomalším nábehom a dlhším trvaním, ktorý dokáže vyvolať kontrakciu svalového vlákna priamo, bez účasti nervu.
Prečo sval nereaguje na bežný impulz? – Tajomstvo akomodácie
V zdravom svale je nerv spojnicou medzi mozgom a svalovým vláknom. Zdravý nerv vysiela impulzy mimoriadne rýchlo: na vyvolanie pohybu stačí veľmi krátky, mikrosekundový impulz (trvajúci milióntinu sekundy). Preto majú bežné svalové stimulátory krátke impulzy – niekoľko stoviek mikrosekúnd.
Keď sa nerv poškodí alebo úplne zanikne, svalové vlákno musí reagovať na elektrický podnet priamo. Z toho vyplývajú dva dôležité dôsledky:
Chronaxia je trvanie impulzu, ktoré práve stačí na vyvolanie kontrakcie svalu (meria sa pri impulze s intenzitou presne dvojnásobku reobázy). Pri zdravom nervovosvalovom systéme je chronaxia veľmi krátka: 0,1–0,7 milisekundy. Pri poškodení nervu sa predlžuje: pri čiastočnom poškodení na 3–20 ms, pri úplnej denervácii na hodnotu nad 20 ms. To znamená, že denervovaný sval reaguje až na dlhší impulz – stokrát či tisíckrát dlhší než zdravý sval. Odborník môže presným meraním chronaxie určiť rozsah poškodenia a prispôsobiť tomu parametre liečby.1
Akomodácia je fyziologický ochranný mechanizmus: zdravé nervové vlákna si „zvyknú“ na pomaly narastajúci prúd a prestanú naň reagovať. Umožňujú to kompenzačné iónové prúdy v nervových vláknach, ktoré bránia dosiahnutiu prahu dráždivosti. Čas akomodácie nervov je 20–30 ms, kým pri svalových vláknach je to 100–300 ms.2 Ak teda použijeme impulz, ktorý dosiahne maximum za 100–300 ms (trojuholníkový tvar), zdravé nervové vlákna sa akomodujú, no denervované svalové vlákna – ktoré túto schopnosť stratili – naň zareagujú. Tak dosiahneme selektívnu stimuláciu.
Toto je zrejme najdôležitejší rozdiel, ktorý treba poznať. Pri liečbe zdravého svalu trvá impulz 100–500 mikrosekúnd (teda 0,1–0,5 ms). Pri liečbe denervovaného svalu trvá 100–900 milisekúnd – čiže je stokrát až dvetisíckrát dlhší! Fyzioterapeut nastaví trvanie impulzu individuálne podľa závažnosti stavu: čím vážnejšie poškodenie, tým dlhší impulz je potrebný. Dlhé impulzy sú aj dôvodom, prečo je liečba denervovaného svalu zvyčajne pomalšia a má nižšiu frekvenciu – spravidla 0,5–2 Hz –, keďže po každom impulze treba ponechať dostatok času na jeho odoznenie aj prestávku.3
Štyri tvary impulzov – ktorý použiť a kedy?
Najdôležitejšia a najčastejšie nesprávne chápaná otázka pri liečbe selektívnym stimulačným prúdom znie: aký tvar impulzu treba použiť? Odpoveď závisí od rozsahu poškodenia nervu. Predstavte si to ako škálu svetiel: pri úplne zhasnutej žiarovke postupujeme inak než pri blikajúcej a inak než pri takej, ktorá svieti takmer normálne.
| Tvar impulzu | Trvanie impulzu | Priebeh nábehu | Kedy sa používa? | Čo vypovedá o stave nervu? |
|---|---|---|---|---|
| Trojuholníkový | 300–900 ms | Pomaly narastá a potom pomaly klesá (90%/10%) | Pri závažnej, úplnej alebo takmer úplnej denervácii, na začiatku liečby | Nerv je úplne alebo takmer úplne nefunkčný |
| Lichobežníkový | 150–400 ms | Strmší nábeh, udržaný vrchol a potom pokles | Pri stredne závažnom, čiastočnom poškodení nervu | Nerv je čiastočne poškodený a čiastočne reaguje |
| Obdĺžnikový (dlhý) | 100–300 ms | Okamžitý nábeh a pokles (náhly) | Pri miernejšej denervácii a zlepšujúcom sa stave | Nerv sa regeneruje a chronaxia sa skrátila |
| Bifázický obdĺžnikový | 100–500 µs (mikro!) | Okamžitý, symetrický, dvojfázový | Pri svaloch so zdravým nervovým zásobením (EMS, FES, rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode) | Nerv je funkčný – selektívny stimulačný prúd netreba |
Dôležitý rozdiel: cievna mozgová príhoda a periférna paralýza
Pri paralýze po cievnej mozgovej príhode je motorický nerv nepoškodený – problém je v mozgu, v spojení s centrálnym nervovým systémom. V takom prípade netreba selektívny stimulačný prúd, ale bežnú bifázickú obdĺžnikovú EMS s nízkou frekvenciou. Selektívny stimulačný prúd je potrebný pri poškodení dolného motoneurónu (nervu, ktorý vedie z miechy do svalu). O vhodnom postupe rozhodne fyzioterapeut alebo lekár na základe diagnózy.
„Plynulý priebeh“ regenerácie – ako sa liečba časom mení?
Liečba periférneho poškodenia nervu má charakteristický vývoj, ktorý fyzioterapeut sleduje pri pravidelných kontrolách. Stručne vyzerá takto:
Trojuholníkový impulz (pri závažnej denervácii) → s regeneráciou nervu → lichobežníkový impulz (pri stredne závažnom stave) → pri ďalšom zlepšení → dlhý obdĺžnikový impulz (pri miernej denervácii) → keď je nerv už nepoškodený → bifázický obdĺžnikový impulz (bežná EMS/FES)
Tento postupný prechod nie je automatický – prístroj sa nerozhoduje sám. Fyzioterapeut každých šesť mesiacov vyhodnotí reakciu svalu a podľa nej upraví program. Dôvodom hodnotenia je, že charakter svalovej reakcie na impulz ukazuje, ako regenerácia pokračuje. Ak určitý tvar impulzu vyvolá silnú kontrakciu, regenerácia nervu postupuje dobre; ak sval reaguje len slabo, môže byť vhodné ponechať daný typ liečby alebo upraviť parametre.4
Aký je „ideálny“ trojuholníkový impulz pri závažnej denervácii?
Pri závažnom periférnom poškodení nervu je vhodné začať trojuholníkovým impulzom s trvaním 300–900 ms. Ak to prístroj umožňuje, pomer nábehu a poklesu impulzu nastavte približne na 90%/10% – prúd teda narastá veľmi pomaly a klesá rýchlejšie. Takéto nastavenie maximalizuje účinok akomodácie: zdravé nervy signál „nezaregistrujú“, ale denervované svalové vlákna sa stiahnu. Podľa štúdie Lekárskej univerzity vo Viedni priniesol pri svale tibialis anterior najlepší výsledok trojuholníkový impulz s trvaním 200 ms a katódou umiestnenou proximálne.1
Pri akých stavoch môže elektrická stimulácia pomôcť?
Liečba selektívnym stimulačným prúdom sa používa predovšetkým ako doplnková terapeutická metóda pri stavoch spojených s poškodením periférneho nervu. Nižšie opisujem najčastejšie situácie.
Peroneálny (fibulárny) nerv je najčastejšie poškodzovaný periférny nerv na nohe. Pri jeho poškodení nie je možné zdvihnúť chodidlo a prsty nahor (dorzálna flexia): človek chodí s takzvaným „padavým chodidlom“ a zakopáva. Selektívna stimulácia svalov chodidla a prednej časti predkolenia môže pomôcť predchádzať atrofii a – ak sa nerv regeneruje – podporiť návrat funkcie. Pomocou nožného spínača dodávaného s prístrojom PeroBravo možno liečbu použiť aj pri nácviku chôdze (podpora chôdze pomocou FES).4
Pri Bellovej obrne dochádza k denervácii mimických svalov na jednej strane tváre. Môže to spôsobiť pokles kútika, ťažkosti so zatvorením oka a problémy s artikuláciou. Selektívna stimulácia drobných tvárových svalov si vyžaduje veľmi presné nastavenie parametrov – zásadné sú veľkosť elektród, polarita a trvanie impulzu. Cieľom liečby je spomaliť atrofiu mimických svalov a zachovať ich stav počas regenerácie.
Pri hernii platničky materiál vytlačenej platničky tlačí na nervový koreň. To môže viesť k oslabeniu alebo paréze svalovej skupiny, ktorú daný segment zásobuje. Ak tlak citeľne zhoršuje funkciu nervu, selektívna stimulácia môže pomôcť zachovať stav postihnutej svalovej skupiny pred konzervatívnou liečbou alebo operáciou aj po nich. Liečba pri hernii platničky sa vždy začína na základe lekárskej diagnózy a odporúčania fyzioterapeuta.
Pri operácii, úraze alebo zlomenine môže dôjsť k mechanickému poškodeniu nervov – dočasnému alebo trvalému, podľa rozsahu poškodenia. Pri traumatickom poškodení nervu (axonotméze, neurotméze) je selektívna stimulácia postihnutej svalovej skupiny jedným z najdôležitejších rehabilitačných nástrojov na prevenciu atrofie. Čím skôr sa liečba začne, tým väčšia je šanca, že si sval zachová funkčný objem, kým nerv znovu dorastie.5
Pri poraneniach dolnej časti miechy, ktoré poškodzujú dolný motoneurón (napr. syndróm cauda equina), dochádza k denervácii svalov dolných končatín. V takýchto prípadoch bežná FES (funkčná elektrostimulácia) nefunguje, pretože predpokladá neporušenú nervovú dráhu. Pomocou stimulácie s dlhou šírkou impulzu (LPWS) – s impulzom až 100–1000-krát dlhším – však možno vyvolať svalovú kontrakciu a tým predchádzať atrofii a preležaninám spôsobeným tlakom pri sedení. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj čiastočne obnoviť státie a chôdzu.6