Blog
Tinnitus – slovensky šumenie alebo zvonenie v ušiach – je stav, pri ktorom v uchu alebo v hlave vnímaš zvuk bez vonkajšieho zdroja. Môže ísť o zvonenie, bzučanie, hučanie, syčanie, ba aj pulzujúci zvuk. Nie je to samostatné ochorenie, ale príznak, za ktorým môže stáť viacero príčin.
Čo majú spoločné artritída, inzulínová rezistencia, syndróm deravého čreva a ateroskleróza? Za všetkým stojí rovnaký tichý proces: chronický zápal nízkej intenzity.
Výživa a každodenný pohyb sú dva najsilnejšie nástroje, ktorými s ním môžete bojovať.
Ak ste sa práve začali zoznamovať s domácimi elektroterapeutickými prístrojmi, možno ste si chytili hlavu: TENS, EMS, MENS, IF, iontoforéza, tVNS, CES, biofeedback – za každou skratkou sa skrýva úplne iná liečebná metóda. Častým úskalím je aj to, že multifunkčný prístroj ponúka všetky tieto možnosti, ale pacient nevie, na čo použiť jednotlivé programy.
Cranial electrotherapy stimulation (CES) – po slovensky kraniálna elektrostimulačná stimulácia – je neinvazívna elektrická neuromodulácia s nízkou intenzitou, ktorá sa zvyčajne aplikuje na ušné lalôčiky, čelo alebo v oblasti spánkov. Korene tejto metódy siahajú do 50. rokov 20. storočia, jej modernú podobu schválil americký FDA v roku 1979 – s tradičnými indikáciami, ako sú nespavosť (insomnia), úzkosť a depresia.
Artróza sedlového kĺbu – odborne rhizartróza alebo CMC-I artróza – je degeneratívne ochorenie kĺbu pri koreni palca. Tento kĺb sa nachádza medzi zápästnou kosťou nazývanou trapezium a prvou záprstnou kosťou. Svoje meno dostal podľa typických sedlovitých kĺbových plôch: konce oboch kostí do seba zapadajú podobne ako sedlo na chrbte koňa. Tento jedinečný tvar umožňuje postaviť palec oproti ostatným prstom – v odbornej terminológii sa tomu hovorí .
Prístroje na domácu elektroterapiu pracujú s dvoma elektródami: prúd tečie od jednej (kladnej, anódy) k druhej (zápornej, katóde). Pri terapiách, ktoré využívajú jednosmerný (DC, galvanický) prúd, majú tieto dva póly odlišné fyziologické účinky. Pri terapii striedavým alebo bifázickým prúdom sa však polarita neustále mení, takže otázka prakticky stráca význam.
Lymfedém (lymfedém) je chronické, celoživotné ochorenie, ktoré nemá jednotnú „mieru“ – stav tkanív, závažnosť opuchu aj klinické ťažkosti sa v priebehu času menia. Klinická prax tento meniaci sa obraz opisuje štandardizovaným systémom štádií Medzinárodnej lymfologickej spoločnosti (International Society of Lymphology, ISL). Zaradenie do štádia je kľúčom k výberu najúčinnejšej liečebnej stratégie: v každom štádiu sa odporúča iný prístroj, iný tlak a iná úroveň odborného dohľadu.
Lymfedém po liečbe rakoviny prsníka – v medzinárodnej literatúre BCRL (breast cancer-related lymphedema) – je jednou z najčastejších dlhodobých komplikácií u pacientiek s rakovinou prsníka. Klinická prax naznačuje, že 20–30 % žien, ktoré podstúpili liečbu rakoviny prsníka, v priebehu života vyvinie lymfedém paže – teda takmer každá tretia preživšia. Riziko pretrváva aj roky po operácii a mnoho pacientok má prvé prejavy až 2–10 rokov po liečbe.
Jedna z najčastejších otázok pacientiek s lipoedémom znie: „Akou stravou môžem zmierniť problémy?“ V klinickej praxi sa za posledné roky vytvorila jasná správa: klasická kalorická redukcia sama osebe NEZMENŠÍ oblasti postihnuté lipoedémom. Vďaka biologickým vlastnostiam lipoedémového tukového tkaniva tradičný diétový prístup neprináša významné výsledky – neúspešné pokusy navyše často zhoršujú psychickú záťaž.
Lipödém a lymfedém sa často zamieňajú – oba spôsobujú opuch, pocit ťažkých nôh a zmeny kože. Z klinického hľadiska však ide o dve úplne odlišné ochorenia s odlišným mechanizmom, liečebnou stratégiou a výberom pomôcok. Pacienti bývajú často celé roky liečení pre nesprávnu diagnózu, čím sa skracuje čas na možné zlepšenie.
Jedným z najdôležitejších, pritom najviac podceňovaných prvkov liečby lipedému je pravidelný pohyb. Klinické štúdie jasne ukazujú: izolovaná pneumatická kompresia alebo kompresné oblečenie samé osebe neprinášajú tak trvalé výsledky ako kombinovaná liečba doplnená cvičením. Funkcia svalovej pumpy (svaly lýtok, stehien a ramien) preukázateľne zlepšuje žilový návrat a tok lymfickej tekutiny – čo je mimoriadne užitočné u pacientov s lipedémom, kde zväčšené tkanivo už samo o sebe sťažuje prietok tekutín.