Bursitída, teda zápal mazového vrecúška

Bursitída (vysl. burzitis) je bolestivý stav spôsobený zápalom tekutinou naplnených vačkov – tzv. mazových vreciek – nachádzajúcich sa pri kĺboch. Tieto burzy fungujú ako „vankúše“ medzi kosťami, šľachami a svalmi a ich úlohou je znižovať trenie medzi pohybujúcimi sa štruktúrami. V tele máte približne 160 takýchto vreciek. Bunky vo vnútornej vrstve vreciek produkujú látku znižujúcu trenie. Bursitída je teda zápal týchto mazových vreciek, v dôsledku ktorého je kĺb bolestivý a pohyb obmedzený. Najčastejšie sa vyskytuje v ramene, lakti a v oblasti bedra, no môže vzniknúť aj v kolene, pri päte alebo dokonca pri základe palca na nohe. Zápal mazových vreciek sa často objavuje u ľudí vykonávajúcich monotónne, opakované pohyby.

Príznaky bursitídy

Pri bursitíde je postihnutý kĺb

• bolestivý a/alebo stuhnutý
• bolestivý pri tlaku alebo pohybe
• môže byť opuchnutý a začervenaný.

Príčiny zápalu mazových vreciek

Najčastejšie ho vyvolávajú opakované pohyby alebo polohy tela, ktoré vyvíjajú tlak na burzy okolo kĺbu:

• opakovaný vrhateľný pohyb
• opakované zdvíhanie rúk nad hlavu
• dlhodobé opieranie sa o lakeť
• dlhodobé kľačanie pri práci, napr. pri kladení podláh alebo drhnutí podláh.

Ďalšou príčinou môže byť poranenie postihnutej oblasti. Zápal môže byť tiež súčasťou zápalových ochorení kĺbov, napríklad reumatoidnej artritídy, dny alebo môže byť spôsobený infekciou.

Faktory zvyšujúce riziko

Bursitída sa môže vyskytnúť u kohokoľvek, no riziko zvyšujú nasledovné faktory:

• Vek: s pribúdajúcim vekom sa vyskytuje častejšie. Ak už raz vznikla, má tendenciu sa vracať, najmä po 40. roku života.
• Povolanie alebo koníčky: opakované pohyby alebo dlhodobý tlak na burzu zvyšujú riziko. Bursitída je bežná napríklad u podlahárov, ale môže ju vyvolať aj záhradníčenie.
• Niektoré systémové ochorenia – napr. reumatoidná artritída, dna a cukrovka – zvyšujú riziko vzniku. Nadváha zvyšuje náchylnosť k bursitíde v oblasti bedier a kolien.

Prevencia bursitídy

Aj keď nie všetky typy zápalu mazových vreciek sú preventabilné, zmenou spôsobu vykonávania niektorých úloh môžete znížiť riziko a závažnosť recidív. Pomôcť môžu napríklad tieto opatrenia:

• Kolenová výstuha: používajte isté polstrovanie, aby ste znížili tlak na koleno, ak vaša práca si vyžaduje časté kľačanie.
• Pri zdvíhaní pokrčte kolená. Ich ignorovanie znamená dodatočné zaťaženie burz v oblasti bedier a kolien.
• Ťažké bremená zaťažujú burzu v ramene. Namiesto nosenia použite fúrik alebo vozík na kolieskach.
• Striedajte opakované úlohy odpočinkom alebo inou činnosťou.
• Nadváha znamená väčšie zaťaženie kĺbov; snažte sa udržiavať alebo dosiahnuť zdravú váhu.
• Stabilitu kĺbov zabezpečujú svaly. Pravidelný pohyb posilňuje svaly a pomáha chrániť postihnutý kĺb a predchádzať preťaženiu burz.
• Pred namáhavou činnosťou je vhodné svaly rozohrať a natiahnuť. Tým chránite kĺby pred poranením.

Kedy vyhľadať lekára?

• pri silnej bolesti kĺbu
• pri náhlom nástupe obmedzenia pohybu v kĺbe
• pri opuchu okolo kĺbu, začervenení alebo vzniku podliatin
• pri ostrých alebo prenikavých bolestiach, najmä ak práve športujete alebo vykonávate fyzickú prácu
• ak máte k tomu aj horúčku.

Diagnóza

Skúsený lekár dokáže bursitídu diagnostikovať na základe miesta a spôsobu vzniku ťažkostí a fyzikálneho vyšetrenia.

Na potvrdenie diagnózy môžu byť potrebné zobrazovacie vyšetrenia. Röntgenové snímky samy o sebe bursitídu jasne nepotvrdia, no pomôžu vylúčiť iné príčiny ťažkostí, napríklad zlomeninu. Ultrazvuk alebo MRI môžu poskytnúť viac informácií. Tieto vyšetrenia sú potrebné, ak nie je fyzikálnym vyšetrením jednoznačné, či ide o zápal.

V niektorých prípadoch môžu pomôcť aj laboratórne testy pri objasnení príčiny bolesti. Môže ísť o krvné testy alebo analýzu tekutiny odsatej z mazového vrecúška. Odber tejto tekutiny sa vykonáva, ak existuje podozrenie na infekciu vrecúška (napr. pri vniknutí baktérií cez poranenie).

Liečba

Najdôležitejšou súčasťou liečby je odpočinok postihnutého kĺbu a jeho ochrana pred ďalším poškodením. Palica alebo barla môže znížiť zaťaženie kĺbu, preto je vhodné ich dočasne používať. Pri správnej liečbe bursitída zvyčajne ustúpi v priebehu niekoľkých týždňov, avšak časté opätovné zhoršenia sú bežné, najmä ak napríklad vaša práca opakovane problém „provokuje“.

Lekári zvyčajne predpisujú nesteroidné protizápalové lieky. Niektorí radi aplikujú kortikosteroid do burzy injekčne. Steroid síce zmierni bolesť a zápal, no vzhľadom na jeho systémové účinky je vhodné zvážiť to a uprednostniť skôr prirodzenejšie možnosti.

V ťažkých a opakujúcich sa prípadoch môže byť tekutina nahromadená v zápalovej burze odsáta alebo sa môže zvážiť chirurgické odstránenie burzy. To však robte až v najkrajnejších prípadoch, keďže burza plní v tele dôležitú funkciu a jej odstránenie môže spôsobiť jej absenciu tam, kde ju telo potrebuje. Samozrejme sú situácie, keď je to nevyhnutné.

Antibiotiká sú potrebné, ak je bursitída spôsobená infekciou. Napríklad baktérie môžu preniknúť do vrecúška cez ranu alebo poranenie.

Fyzioterapeutické metódy pôsobia prirodzene a podporujú liečebné procesy vášho tela. Pôsobia pomalšie, ale účinok môže byť trvalejší. Môžete si vybrať z viacerých postupov, ktoré pôsobia rôznymi spôsobmi. Môžete ich kombinovať, aby sa ich účinky navzájom posilnili.

Chladenie napríklad zmierňuje bolesť. Používajte chladenie počas prvých 2–3 dní od vzniku príznakov. Znižuje bolesť a zápal, ale prílišné chladenie môže zároveň spomaliť hojenie.

Proti zápalu pôsobiace fyzioterapeutické metódy – terapeutický ultrazvuk, laser terapia, mikroprúd, pulzujúce magnetické pole – naopak podporujú, zrýchľujú a posilňujú proces hojenia. Ak máte takýto prístroj, môžete potrebné denné ošetrenia vykonávať aj doma, bez toho aby ste trávili pol dňa v čakárni u lekára.

Aby ste predišli recidívam, musíte posilniť svaly okolo postihnutej oblasti. Samozrejme to robte až po odznení akútnych bolestí! Pravidelné cvičenie má veľký význam aj v prevencii bursitídy.