Dôležitosť rehabilitácie – rozhovor s Hepp Grétou, športovou fyzioterapeutkou

Dr. Zátrok Zsolt (ZZs): Aké máš oficiálne vzdelanie? Čomu sa venuješ?

Hepp Gréta (HG): Podľa môjho talianskeho diplomu som oficiálne športová fyzioterapeutka; na Slovensku/tu ma akceptujú ako odborníčku na rehabilitáciu alebo ako pohybovú terapeutku.

ZZs: Študovala si v Taliansku a aj prax si tam získala. Poznám niekoľko talianskych odborníkov na športovú rehabilitáciu a dá sa povedať, že podmienky sú tam iné. Prečo si sa vrátila domov? Čo si si priniesla so sebou? Čo vieš využiť tu?

HG: V Taliansku má prevencia a rehabilitácia pri športovcoch obrovský význam. Tímy majú viac pohybových terapeutov či fyzioterapeutov, ktorí spolupracujú s trénermi. Okrem toho sú v krajine športrehabilitačné centrá, kde sa po ortopedických výkonoch môže okamžite začať odborná, bezpečná a zároveň rýchla rehabilitácia. Pretože pri športovcovi záleží na čase: čím dlhšie je mimo tréningu, tým viac sa zhoršuje stav svalov.

U nás často chýba skorá rehabilitácia; športovci v nemocnici dostanú možno jedno-dve zadania. Vo väčšine prípadov sa fyzioterapia začína až po odstránení stehov. Ku mne prichádzajú športovci po 3–6 mesiacoch s problémami, že stále nemajú dostatočnú svalovú silu, že sa im svaly nerozvíjajú, majú bolesti alebo sa boja začať bežať. Samozrejme, aj v takýchto prípadoch sa dá pomôcť, ale bolo by lepšie, keby vyhľadali pomoc čo najskôr.

ZZs: Pohybová rehabilitácia sa týka amatérskych aj profesionálnych športovcov, ale nielen ich. Akú pomoc môžu od teba získať?

HG: Keďže profesionáli žijú zo športu, pre nich je nesmierne dôležitá kvalitná, komplexná a čo najrýchlejšia rekonvalescencia. Toho dosiahneme len aktívnou rehabilitáciou a v žiadnom prípade nie dlhodobým ležaním v posteli. Rehabilitovať treba aj vtedy, keď má niekto nohu v sade! Na to slúžia moderné medicínske prístroje. Napríklad je možné znížiť atrofiu neaktívnych svalov a zabrzdiť prilepenie (adherenciu) väzivových štruktúr. Tým získame neskôr veľa času.

Amatérski športovci nemajú taký finančný tlak, no im tiež vzniká veľká „strata“ pri vypadnutí z tréningu. Amatér nemôže venovať tréningu toľko času, preto ide jeho progres pomalšie. Ak pre zranenie vynechá týždne, môže mu to skaziť celú sezónu. Urýchlením zotavenia môžeme túto „škodu" znížiť.

Bežnému človeku tiež záleží na tom, kedy bude opäť schopný pracovať. Ak nie je rehabilitácia adekvátna a musí sa vrátiť do práce s bolesťou a obmedzeným pohybom, nebude schopný plniť svoje úlohy. Teda nikomu nie je jedno, ako prebehne proces zotavenia.

ZZs: Pomáha pri tom mnoho prístrojov. Disponuješ takýmito prístrojmi? Ktorý je tvoj obľúbený a prečo?

HG: Áno. V pohybovej rehabilitácii možno veľmi efektívne využiť svalovú stimuláciu a tieto prístroje používam najčastejšie. S technikou som sa zoznámila ešte v Taliansku, robili sme množstvo výskumov s týmto prístrojom pri rehabilitácii po poranení skríženého väzu. Dokonca som aj ja prešla tréningovým programom! Štyri roky predtým som mala operáciu predného skríženého väzu a zaujímalo ma, či ma operovaná noha po toľkých rokoch dokáže ešte zlepšiť. Mne to veľmi pomohlo a výsledky našich výskumov boli tiež veľmi dobré!

Najčastejšie používam svalovú stimuláciu v prípadoch, keď po operácii danú končatinu ešte nemožno pohybovať, ale svaly potrebujú aj vtedy podnety. Často ju používam s väčšou intenzitou aj počas aktívnych cvičení, keď je sila daného svalu nižšia než ostatných.

ZZs: Veľa športovcov trpí chronickými bolesťami a zdá sa, že si myslia, že to je prirodzená súčasť tvrdej prípravy. Stretávaš sa s takýmito prípadmi?

HG: Určite, takých je veľmi veľa! Najčastejšou príčinou je nesprávne zaťaženie alebo zle zostavený tréning. Často športovci nepoznajú svoje limity a nedostávajú spätnú väzbu o disfunkciách (nesprávne vykonávaných pohyboch). Z toho sa neskôr môžu vyvinúť chronické bolesti.

Kto denne behá či bicykluje 3–4 hodiny alebo jednoducho intenzívne trénuje, jeho kĺby a väzy sú veľmi zaťažené. Ak nie je organizmus správne pripravený, často vznikajú kĺbové nestability alebo preťaženia väzivového tkaniva. Typické sú chronické bolesti Achillovej šľachy, plantárnej fascie, kolena a bedrového kĺbu.

Tieto problémy by sa však dali predchádzať, keby sme kládli dôraz na prevenciu: vyšetrenie stavu, na jeho základe individuálne tréningové plány, doplnenie nedostatkov a vhodná regenerácia. Kto chce byť časovo efektívny, môže zvoliť aj použitie prístrojov na svalovú stimuláciu, pretože zefektívňujú rozcvičku aj regeneráciu!

ZZs: Aké sú najčastejšie problémy, s ktorými sa k tebe ľudia obracajú?

HG: Najčastejšie ku mne prichádzajú športovci s problémami kolena a členku. Často prichádzajú s chronickými bolesťami, ale mnohí chcú moju pomoc, aby sa po operácii čo najrýchlejšie a bezpečne vrátili do tréningu. V takých prípadoch sú nevyhnutné špecifické cvičenia pre daný šport! Inak budem pristupovať k bežcovi a inak k hádzanárovi.

ZZs: Ktorý prípad bol pre teba najnáročnejší?

HG: Za náročný prípad považujem toho, kto so mnou nechce spolupracovať. Už som mala športovca, ktorému bolo nariadené, aby chodil na terapiu, ale on doma cvičenia nerobil alebo ich nerobil tak často, ako bolo potrebné. Po pár sedeniach som nevidela zmysel v ďalšej spolupráci, pretože to nie je dobré ani pre mňa, ani pre neho.

ZZs: Na čo si hrdá?

HG: Som najviac hrdá na to, že mám veľa športovcov (najmä futbalistov, hádzanárov, volejbalistov), ktorí boli po rehabilitácii úspešnejší vo svojom športe než predtým!

ZZs: Ako ťa môžu ľudia kontaktovať? Na Facebooku cez: Hepp Gréta ako pre- a rehabilitačná trénerka.

ZZs: Prajem veľa úspechov v rehabilitačnej práci!

HG: Ďakujem pekne!