Použitie svalovej stimulácie na liečbu príznakov chorôb

Čo je svalová stimulácia?

Tento postup používame na ošetrenie tzv. pruhovaných svalov. Na vnútorné orgány, teda na hladké svaly, významne nepôsobí.

Dve hlavné formy sú:

• Ošetrenie svalu, ktorý má zachovanú motorickú nervovú zásobu.
• Ošetrenie svalu so poškodeným motorickým nervom – tzv. denervovaného svalu. Tento typ terapie maďarskí terapeuti nazývajú „denervovaný prúd”.

Podstata svalovej stimulácie spočíva v tom, že cez elektródu umiestnenú na koži (môže byť samolepiaca, kovová alebo gumová) privádzame na ošetrovaný sval elektrický impulz s intenzitou v miliamperoch (mA). Elektrický impulz vyvolá kontrakciu svalu. Nastavením frekvencie, intenzity a trvania impulzu možno určiť, aká bude kontrakcia, do akej miery zasiahne svalový zväzok, akou rýchlosťou a ako často sa bude opakovať.

Ošetrenie možno zamerať na konkrétny sval alebo svalovú skupinu, takže účinok sa prejaví len na ošetrenom mieste (a nie celotelovo).

„Normálne" sa svalová kontrakcia deje v dôsledku elektrického signálu prichádzajúceho z mozgu. Pri svalovej stimulácii sval dostáva podobné, umelo vyvolané impulzy.

V oboch prípadoch sa sval sťahuje rovnakým mechanizmom, prebiehajú v ňom rovnaké metabolické procesy a sval sa tiež unaví.

Ak je kontrakcia rovnaká, je aj jej účinok rovnaký. Z toho vyplýva jej použitie.

Uvoľnenie svalovej stuhnutosti

Asi najčastejším problémom so stuhnutosťou svalov je „vykĺbený" krk. Ráno sa prebudíte a nedokážete otočiť krk jedným smerom. Na danej strane sú svaly stuhnuté a bolia. Niekoľko dní neviete normálne pozerať do strán, natočenie dozadu je obzvlášť problematické... Ak však urobíte uvoľňujúcu stimuláciu svalov každé 4–5 hodín, problém zmizne na druhý deň, maximálne za dva dni.

Veľmi často sa stáva, že po zlomenine dajú dole sadru, ale svaly a šľachy, ktoré boli 2–3 mesiace fixované, sú stuhnuté a vznikajú kontraktúry. To obmedzuje pohyb. Pomocou svalovej stimulácie môžete za 8–10 dní „rozcvičiť" postihnuté svaly a odstrániť tento problém. Inak stuhnutie pretrvá alebo sa pomaly uvoľňuje niekoľko mesiacov. Podobné stuhnutie môže spôsobovať nosenie fixačných pomôcok po operácii, ale aj nedostatok pohybu.

Uvoľňovacie ošetrenia pomáhajú aj pri bolestiach ramien, zamrznutom ramene, syndróme rotátorovej manžety, epikondylitíde, piriformis syndróme a pod.

Pri periférnom artériovom ochorení (zúženie ciev) či neuropatii spôsobenej cukrovkou ničia pokoj v noci silné kŕče lýtkových svalov. Kŕče sa veľmi ťažko uvoľňujú. Nočné kŕče možno zabrániť uvoľňujúcim ošetrením svalov pred spaním!

V niektorých ochoreniach či stavoch – napr. ALS (amyotrofická laterálna skleróza), roztrúsená skleróza, ochrnutie po cievnej mozgovej príhode a pod. – sa určité skupiny svalov (napr. ohýbače predlaktia) stanú spastickými (stuhnutými), v dôsledku čoho sa ruka udržiava v pokrčenej polohe. V takýchto prípadoch je napr. roztiahnutie prstov na úchop alebo vystretie lakťa mimoriadne ťažké. Napätie je čoraz nepríjemnejšie, ba bolestivé. Správne nastavenou frekvenciou a dobou impulzu pri aplikácii svalovej stimulácie možno veľmi efektívne uvoľniť stuhnutosť, čo pacientovi so spasticitou prináša úľavu trvajúcu niekoľko hodín.

Zlepšenie krvného obehu

U zdravých ľudí zabezpečuje cvičenie, aby sa venózna krv vrátila do srdca. Pri chôdzi sa sťahy svalov na nohách prisťlačujú do žíl a „tlačia" krv stále vyššie, až do srdca.
Ak sa málo hýbete alebo vás choroba upúta na lôžko, tento priaznivý efekt svalov prestane pôsobiť. Obeh sa spomalí, vznikajú kŕčové žily a môžete dostať trombózu, ktorá sa nikdy celkom nevyhnaní nezahojí bez zvyškov. Najlepší liek na to je pohyb, pravidelná 30–40 minútová prechádzka alebo bicyklovanie.

Svalová stimulácia prichádza do úvahy vtedy, keď vám stav už nedovoľuje chodiť. Svalová stimulácia dokáže „nahradiť" pumpujúci efekt svalov a zlepšiť váš krvný obeh. Pomáha tiež pri prevencii trombózy.

Ischémia (zúženie ciev) môže vzniknúť z iných príčin, ale pri zhoršenom obehu je rovnako pomocou pohybu (alebo v jeho neprítomnosti svalovej stimulácie) možné dosiahnuť zlepšenie.

Svalová stimulácia a bolesti kĺbov

Problémy s kĺbmi sa väčšinou vyvíjajú pomaly a nenápadne. Samozrejme, niekedy stačí úraz alebo športové zranenie s prasknutím. Jednou z najzákladnejších príčin je pokles stability kĺbu. Kĺb držia pokope väzy a kĺbna púzdra, ale jeho stabilitu zabezpečujú svaly obklopujúce kĺb svojou silou.
Ak málo cvičíte a navyše pribúda na váhe, oslabené svaly už nedokážu uniesť stále väčšiu hmotnosť. Kosti tvoriace kĺb tak pri každom kroku narážajú do seba – silné svaly by tomu zabránili!

Ak sú vaše ťažkosti ešte nie závažné, bolesti kĺbov by ste mohli jednoducho predchádzať športom, cvičením a pohybom. Vytrénované svaly udržia stabilitu kĺbu.

Práve svalová slabosť spôsobuje väčšinu bolestí kolien, bolesti bedier, bolesti chrbta a chrbtice, vrátane platničkovej hernie. Tieto stavy by sa pravidelným cvičením, dennou 30–40 minútovou gymnastikou dali často predísť.

Problém je v tom, že si to uvedomíte až v okamihu, keď sa už vytvorila bolesť chrbta, platnička alebo pri každom kroku bolí koleno. Pokúsite sa cvičiť, hádam to pomôže. Ale boľavé svaly a kĺby „nepochopia", načo je náhla záťaž, a vaše bolesti sa skôr zvýraznia. Čoskoro prestanete. Vtedy už si myslíte, že vám pomôže len operácia chrbtice alebo kolena. Ale nemusí to byť tak.

Svalová stimulácia však áno. Je efektívna: za niekoľko týždňov posilní vaše svaly (doslova sediac v kresle!) a približne za 6–8 týždňov môžete súbežne pomaly a postupne začať s cvičením, pohybom a precvičovaním s vlastnou váhou. O tri mesiace budú vaše svaly natoľko silné, že budete používať stimulátor už len preto, že sa vám páči pocit masáže.

Ak ste vizuálny typ, pozrite si k tomu mojím videom. Ak radšej čítate, pokračujte nižšie.

Obnova svalovej sily

Ak z akéhokoľvek dôvodu náhle poklesne vaša fyzická aktivita, rýchlo prídete o predchádzajúcu silu a aj svalová hmota začne ubúdať. Napríklad pri ťažkej chorobe, ktorá vás upúta na lôžko na 2–3 týždne, alebo po operácii, keď nemôžete chodiť, pri prvom postavení zistíte, že vaše svaly sotva unášajú telo. Ťažko vstanete zo stoličky, z postele sa nedokážete posunúť do sediacej polohy.

Keďže mi mnohí ľudia prichádzajú za radou, mám skúsenosť, že v miestnych nemocniciach sa často nevenuje pozornosť rekonvalescencii po ťažkej chorobe. Operujú vám koleno a po niekoľkých dňoch vás pošlú domov s pokynom, aby ste ho nepreťažovali a prišli o tri týždne na kontrolu. Vy poslúchate, odpočívate, ležíte, šetríte sa a sledujete, ako vám svaly atrofiujú.

O tri týždne vám povedia, aby ste vstali a chodili! A vy s prekvapením zistíte, že vaše koleno je stuhnuté, stehno sa trasie a kolenný kĺb je nestabilný. Zdesene zistíte, že po prejdení na rohu uličky vás koleno znova bolí.

Samozrejme — rehabilitácia sa vynechala!

Stabilitu a držanie kolena zabezpečujú hlavne svaly nôh, predovšetkým stehenné svaly. Tie sa počas odpočinku zmenšili! Bez rehabilitácie sa ocitnete v ťažkej situácii.

Ak však počas núteného ležania budete vykonávať na dôležitých svaloch (pri operácii kolena predovšetkým na stehne) ošetrenia svalovou stimuláciou, môžete predchádzať strate sily. Výsledkom bude kratšia doba rekonvalescencie a rýchlejšie zotavenie.

Teoreticky by ste si stehná mohli aj doma posilňovať sedením v kresle – ale po čerstvej operácii väzov, chrupavky a pod. je to zakázané, pretože pohyb kĺbu nie je dovolený. Svalová stimulácia je v takých situáciách výborná. Už nasledujúci deň po operácii môžete ošetrovať (stehenné) svaly, pretože stimulácia nespôsobí posunutie v kĺbe! Sval sa však dôkladne potrápi, zlepší sa jeho prekrvenie a dostane sa na ošetrené miesto krv bohatá na kyslík a živiny – teda nielen udrží svalovú silu, ale urýchli aj vaše hojenie!

Spomalenie svalovej atrofie

Svalová atrofia (úbytok svalov) nemusí vzniknúť iba v dôsledku nedostatku pohybu. Existujú ochorenia, ktoré priamo "poškodzujú" svalové tkanivo alebo nervy zásobujúce svaly. Postihnuté svaly pomaly strácajú silu, hmotu a tonus, a po čase stuhnú a stanú sa spastickými.

Svalový stimulátor je v takých prípadoch tiež účinný, avšak zatiaľ čo oslabeniu svalov spôsobenému nečinnosťou možno stimuláciou otočiť trend, pri vyššie uvedených ochoreniach je možné iba spomaliť progres choroby, predchádzať stuhnutosti, bolesti a svalovým kŕčom, zlepšiť kvalitu života; samotné svalové ochorenie to nevylieči.

Liečba ochrnutej svaloviny

Ochrnutie svalov možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín.

• Centrálne ochrnutie – sval a nervové vlákno vedúce k svalu sú v poriadku, ale poškodenie v mozgu (napr. infarkt alebo krvácanie spôsobené cievnou príhodou) zabraňuje správnemu prenosu impulzu z mozgových motorických oblastí.
• Periférne ochrnutie – vlákno vedúce k svalu je poškodené (napríklad pri úraze sa pretrhne, pri zlomenine stavca dôjde k poraneniu nervu vystupujúceho z miechy alebo pri operácii chrbtice dôjde k poškodeniu nervového vlákna).

Tieto dva typy ochrnutí vyžadujú rozdielne impulzy pri svalovej stimulácii!

Pri centrálnom ochrnutí je vhodný bifázový štvorcový impulz, ktorý sa bežne používa aj pri zdravých svaloch.

Pri periférnom ochrnutí to však nie je vhodné. V takom prípade je potrebné použiť denervovaný prúd (v medzinárodnej terminológii "denervovaný sval"). Denervovaný sval sa stimuluje dlhými impulzmi trvajúcimi 2–900 milisekúnd. Krátke (mikrosekundové) bifázové štvorcové impulzy nedokážu denervovaný sval uviesť do adekvátnej kontrakcie.

Pre fyzikálnych terapeutov slúži ako „bible" jediná domáca učebnica (Fizikoterápia a gyakorlatban), ktorá však obsahuje nesprávne informácie o svalovej stimulácii, takže veľká časť fyzioterapeutov končí školu s chybnými znalosťami. Napríklad ochrnutie spôsobené cievnou mozgovou príhodou liečia s použitím denervovaného prúdu a vysokých frekvencií. To zvyšuje svalovú spasticitu (rastúca stuhnutosť svalov pritiahne ochrnutú končatinu do kŕčovitej polohy). Správnym riešením by bol bifázový štvorcový impulz a nízka frekvencia.

Význam svalovej stimulácie pri ochrnutí

Pri ochrnutí sa šance na zotavenie mnohonásobne zvyšujú, ak pacient dostáva pravidelnú dennú svalovú stimuláciu!

Tí, ktorí po návrate domov po ochrnutí nedostanú žiadnu liečbu, sa zlepšujú omnoho pomalšie alebo v niektorých prípadoch vôbec. Svalová stimulácia zvyšuje šancu na obnovenie funkcií.

Po cievnej príhode alebo periférnom ochrnutí treba čo najskôr začať so svalovou stimuláciou. Keďže hojenie ochrnutia môže trvať mesiace až roky, je potrebné dlhodobo, denne a vytrvalo vykonávať cvičenia v kombinácii so stimuláciou. Bez elektrických impulzov ochrnutý sval pomaly atrofuje; za približne dva roky sa zmení na želatínovú masu, z ktorej niet návratu.

Opakovanie strateného pohybu (aj keď nie je viditeľný žiadny pohyb) a svalová stimulácia sú nevyhnutné pre to, aby sa iná oblasť mozgu naučila vykonávať pohyb a prevzala funkciu zničených oblastí po cievnej mozgovej príhode.

Svalová stimulácia má veľmi dôležitú úlohu pri „preučení" neuromuskulárneho (nervovo-svalového) spojenia. Niektoré štúdie naznačujú, že mozgu a motorickým neurónom vedúcim od mozgu k svalom treba aspoň 10 000 opakovaní, aby sa naučili znovu vykonať určitý pohyb. Preučenie pohybu nefunkčných svalov po ochrnutí (pre mozog) možno stimuláciou urýchliť.

Mnoho rôznych stavov som už spomenul. Samozrejme, nemožno ich všetky liečiť rovnako. Tak ako na polievku použijete iný príbor než na hlavné jedlo alebo dezert. O tom, čo určuje účinok svalovej stimulácie, sa dočítate v tomto článku.