Tlstý, chorý, takmer mŕtvy – čo ak ste pribrali na 160 kg?
Dobrý deň, pán doktor! Čítal som vaše články. Ako poslednú nádej sa obraciam na vás. Moje stavce sa rozchádzajú, sotva sa dokážem hýbať a nikto mi nepomáha. Reumatológ ma už ani nevyšetruje a nedal mi ani žiadny liek na úľavu od bolesti. Môj všeobecný lekár spomína operáciu, z čoho mám strach, a navyše na ňu nemám peniaze. Prosím, keby mi vedeli pomôcť, aby som sa ešte raz vedel prejsť po ulici bez chodítka, bol by som vám veľmi vďačný.
Ako je možné, že vás nevyšetrujú?
Bolie ma veľmi chrbát, ale stále mi hovoria, aby som schudol. Mám 160 kg pri výške 165 cm.
Oh… nečudujem sa, že lekári utekajú preč. Vaše telo bolo navrhnuté približne na 55 kg. Vy však nosíte na pleciach približne dve dospelé ženy! Jedna sedí na jednom pleci, druhá na druhom.
Aj najsilnejší svetoví vzpierači dokážu zdvihnúť maximálne trojnásobok vlastnej hmotnosti… len na chvíľu a hneď to zhadzujú…
A vy toto bremeno ťaháte roky. Počas spánku, pri sedení, pri chôdzi. A nemôžete ho ani na chvíľu odložiť.
Ako ste sa do tejto situácie dostali? Ako ste tak pribrali?
Po tragédii sa pre mňa jedlo stalo jedinou radosťou. A len som priberal a priberal. Teraz som na tom tak, že nemám žiadnu silu. Keby som získal trochu sily, veľmi by mi to pomohlo.
Bohužiaľ lekári nemajú „zázračné“ schopnosti. Nadváhy sa môžete zbaviť len vy sám. Neexistuje žiadny lekár, zázračný prípravok, zázračné zariadenie ani operácia, ktorá by to za vás urobila.
Môžem vám dať niekoľko rád, na čo si dávať pozor a čo robiť. Pripravte sa na to, že to bude veľmi ťažké a zdĺhavé. Posilnite svoju vôľu. Len tak máte nádej!
Som veľmi skľúčený, už som mnohokrát premýšľal o samovražde.
Cítite sa osamelý?
Veľmi…
Krátke zamyslenie nad vyššie uvedeným
Čo môže lekár v takejto situácii urobiť?
Aký rad môže dostať človek, ktorý zostal sám, je úplne zmrzačený vlastnou hmotnosťou, neschopný pracovať a z tohto dôvodu neuvěřiteľne chudobný?
Dokáže lekár vôbec rozpoznať psychické ochorenie, keď v čakárni sedí stovka ľudí?
A ak ho rozpozná, čo môže urobiť? Osamelosť, nedostatok lásky, dotykov a objatí nenahradíte tabletou, operáciou a ani pomocou psychológa, ktorá tiež nie je zadarmo.
Zbavenie sa 100 kilogramov nadváhy trvá roky aj u toho, kto je schopný športovať. Ale čo ten, kto sa sám stane neschopným pohybu?
Operácia nasadenia žalúdočného pásu stojí omnoho viac než milión forintov. Na ňu nie je príspevok. Ale je to riešenie, ak niekto nachádza útechu iba v jedení?
Na čo by sa mala vzťahovať spoločenská solidarita? Máme zachraňovať aj tých, ktorí sa do takejto situácie dostali svojou vlastnou vinou?
Má alkoholik dostať ďalšiu pečeň namiesto tej, ktorú si „zničil“ pitím?
Môžeme zachrániť každého?
A vôbec… treba zachraňovať každého?
Existuje hranica? Morálna? Finančná? Iná?
Nikomu neklamem. Neviem odpovede na položené otázky… ale možno stojí za to sa nad nimi zamyslieť.