Laktát, oxid uhličitý a metabolizmus
Biele svalové vlákna sú schopné rýchlych a silných kontrakcií, avšak majú slabú vytrvalosť a ich aeróbny metabolizmus je zanedbateľný. Fungujú v podstate anaeróbne, pretože obsahujú veľmi málo mitochondrií a ich sťah vedie k veľkej produkcii laktátu. Naopak, červené svalové vlákna, bohaté na mitochondrie a preto skôr fungujúce aerobne, používajú laktát ako zdroj energie – pokiaľ majú dostatok kyslíka. Ak sa v nervových bunkách laktát dostane nad určitú [...]
Biele svalové vlákna sú schopné rýchlych a silných kontrakcií, avšak majú slabú vytrvalosť a ich aeróbny metabolizmus je zanedbateľný. Fungujú v podstate anaeróbne, pretože obsahujú veľmi málo mitochondrií a ich sťah vedie k veľkej produkcii laktátu. Červené svalové vlákna, bohaté na mitochondrie a preto skôr fungujúce aerobne, používajú laktát ako zdroj energie – ak majú dostatok kyslíka.
Ak sa koncentrácia laktátu v nervových bunkách zvýši nad určitú úroveň, nemôžu fungovať správne a vznikajú poruchy nervového systému. To sa napríklad prejaví zhoršením pohybovej koordinácie.
Ak stúpne koncentrácia oxidu uhličitého, mierne tým vzrastá aj kyslosť (t. j. klesá pH) a paralelne s tým sa v krvi zvyšuje ochota hemoglobínu uvoľňovať kyslík do mitochondrií pre aeróbne procesy podľa Bohrovho efektu.
Tento jav má v bielych vlákna menej výrazný význam, no u červených je podstatnejší, pretože tie sú potom omnoho schopnejšie spaľovať laktát vyprodukovaný aj bielymi vláknami. V dôsledku toho laktát nespomaľuje fungovanie nervovej sústavy tak rýchlo pri prípadne stále intenzívnejšom pohybe, alebo intenzita môže byť napr. pri štarte do vody väčšia, pretože svalstvo sa „zasekne“ neskôr – spaľovaním väčšieho množstva laktátu.
Hladina laktátu a stuhnutosť svalov
Domnievam sa, že problém stuhnutia svalov spojený s laktátom vzniká predovšetkým preto, že ak koncentrácia laktátu prekročí určitú hranicu, výrazne naruší fungovanie nervového systému, a ten potom stuhne a výkon športovca veľmi rýchlo poklesne po 1–1,5–2 minútach maximálnej záťaže; u nesportovca to nastane ešte skôr.
Ďalej, ak organizmus dokáže laktát využívať vo väčšej miere než predtým, tento problém sa objaví neskôr. Môže ísť len o pár sekúnd dlhšiu možnosť veľmi intenzívneho zaťaženia alebo len mierne vyššiu intenzitu, no v súťažnom športe to môže rozhodovať. Niekoľkosekundový náskok môže na medzinárodnej súťaži stačiť na pódium.
Podpora využitia laktátu
Ak dokážeme zvýšiť využitie laktátu v svalových bunkách, hlavne v červených vláknach, potom sa nervová paralýza dostaví neskôr. Je teda potrebné zvýšiť oxidáciu laktátu v červených svalových vláknach, aby športovník dokázal dlhšie udržať intenzívny pohyb. Čo zvyšuje mieru oxidácie v svaloch?
- vyššia teplota,
- zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého,
- pokles pH, okyslenie,
- zvýšenie koncentrácie 1,3-bisfosfoglycerátu (BPG).
Vyššiu teplotu je možné dosiahnuť a udržať rozcvičovaním a svalovou prácou.
Zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého
Na zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého existujú v zásade tri spôsoby.
- Zadržiavanie dychu
- Tréningová maska. Tréningovú masku si môžete kúpiť kliknutím sem.
- Mofeta („kúpeľ“ CO2)
Pokles pH dostatočne vyvolá zvýšenie obsahu oxidu uhličitého, inými riešeniami netreba experimentovať, pretože nadmerné okyslenie brzdí dôležité fyziologické procesy. Pokles pH samotný vyvoláva aj pohyb, pretože pri ňom vzniká mliečna kyselina, laktát a ďalšie kyslé látky, ktoré zároveň brzdia fungovanie nervov. (Vyššia hladina oxidu uhličitého pôsobí aj proti nadmernému okysleniu, pretože funguje aj ako pufor.)
Zvýšenie koncentrácie 1,3-bisfosfoglycerátu (BPG), ku ktorému dochádza v prípade dlhodobého prispôsobovania sa vyššej koncentrácii oxidu uhličitého a/alebo nižšej koncentrácii kyslíka (napr. vo vysokých nadmorských výškach, počas gravidity), je možné dosiahnuť aj dychovými cvičeniami pri úrovni mora.
Na zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého u plavcov sa napríklad používajú dýchacie vzory 5–7–9 pri plávaní, keď sa súčasne vytvorí hypoxia a hyperkapnia (nadpriemerná hladina oxidu uhličitého). Čím viac takýchto podmienok, tým vyššia priemerná koncentrácia oxidu uhličitého v organizme plavca a tým viac si jeho organizmus na vyšší obsah oxidu uhličitého zvyká.
Význam koncentrácie oxidu uhličitého
Prečo nímôže nezaúčený plavec len tak plávať s „9-kovým“ dýchaním, ak inak pláva dobre technicky?
Pretože sa na to musí najprv pripraviť tým, že predtým veľa plával s 3-, 5- a 7-kovým dýchaním. Touto cestou sa tiež dá dosiahnuť vysoká koncentrácia oxidu uhličitého (a väčšia vitálna kapacita, ktorá zároveň znižuje relatívne zaťaženie plavca).
Zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého je možné dosiahnuť len pomaly. Ľudský organizmus je anatomicky postavený tak, že na to potrebuje pomalú adaptáciu, trvajúcu mesiace. Rýchlo to nejde. Dychové centrum v predĺženej mieche a celé telo sa v relatívne dlhom procese prispôsobujú čoraz vyšším koncentráciám oxidu uhličitého. Táto adaptácia prináša športovcom mnoho pozitív (silnejší imunitný systém, ľahšia regenerácia atď.).
Plavci, a obzvlášť dobrí plavci, majú v tele vysokú koncentráciu oxidu uhličitého. Ak by túto hladinu nemali vysokú, ľahšie by „zlakátovali“ (rýchlejšie by ich postihla laktátová únava). Po dlhších prestávkach nie sú výsledky horšie len preto, že klesol svalový objem a možno sa zvýšila telesná hmotnosť, ale tiež preto, že klesla koncentrácia oxidu uhličitého v tele, keďže chýbali tréningové plávania s 7- a 9-kovým dýchaním a chýbajú ich účinky.
Okrem zadržiavania dychu pri plávaní existujú aj iné spôsoby zvyšovania hladiny oxidu uhličitého u plavcov. Niektorí športovci už používajú tréningové masky alebo napr. ruský prístroj Frolov.
Je dôležité vedieť jednu vec, ktorú málo ľudí vie: aby sa hladina oxidu uhličitého trvalo a výraznejšie zvýšila, nestačí trikrát týždenne robiť 10 minút zadržiavania dychu pri plávaní. Potrebné je omnoho viac takéhoto druhu cvičení.
Odporúčania pre tréning
V bežnom prípade sa tréningy budujú tak, že na ich konci sú uvoľňovacie úseky, keď plavci plávajú strednou rýchlosťou a berú vzduch relatívne zriedka. Tieto úseky by som využíval – keby som bol plavecký tréner – predovšetkým na zvýšenie hladiny oxidu uhličitého tým, že by som plavcom dal šnúru s náustkom, ktorej trubica obsahuje približne 150–200 ml rozšírenie. Tým by sa im na konci tréningu zvýšila koncentrácia oxidu uhličitého v pľúcach a celom tele bez fyzického utrpenia a bez predĺženia času tréningu, pričom by sa zrýchlila regenerácia a zlepšili výsledky a ľadový kúpeľ by chutil viac.
Pre neplavcov je k dispozícii tréningová maska. Pri použití bez dusenia má vynikajúci účinok.
Regulácia dychu sa ľahšie mení, ak je človek vystavený strednému alebo silnému fyzickému zaťaženiu. (Krivka saturácie hemoglobínu kyslíkom sa v týchto prípadoch silnejšie posúva doprava.)
Možnosti mimo tréningu (napr. prístroj Frolov) sú dobré na to, aby sa výsledky dosiahnuté počas hyperkapnických úsekov v tréningu čo najviac zachovali alebo mierne zvýšili, ak je niekto veľmi odhodlaný. Prácu nemožno obísť, treba ju urobiť, len ju možno lepšie využiť.
Na záver ešte jedna poznámka. Zmenu hladiny oxidu uhličitého v tele možno veľmi dobre zmerať jednoduchou metódou určenia kontrolnej pauzy, na ktorú stačí len hodina. Samotné meranie trvá maximálne 1 minútu (Ak treba viac, je to už veľmi dobré!).