Pojem vytrvalosti
Krátko o vytrvalosti.
Rozdelenie vytrvalosti
- Dlhodobá vytrvalosť: pri výkone dlhšom ako 15–30 minút, keď sa ani tempo, ani intenzita neznižuje. Získavanie energie je aeróbneho charakteru, pričom sa zvyšuje minútový objem srdca.
- Strednodobá vytrvalosť: hovoríme o nej pri trvaní 2–9 minút. Je čiastočne aeróbna, čiastočne anaeróbna. Čím väčšia je intenzita pohybu, tým väčší podiel na získavaní energie má anaeróbny proces.
- Krátkodobá vytrvalosť: medzi 45 s a 2 minútami. Dôležitá je trénovanosť energetických zásob, schopnosť získavania energie v podmienkach nedostatku kyslíka a tiež to, aby sa svaly dokázali sťahovať aj pri vysokom obsahu laktátu.
- Silová vytrvalosť zohráva úlohu pri činnostiach s veľkým odporom (zápasenie, športová gymnastika), ako aj pri strednodobých a dlhodobých vytrvalostných športoch. Pri tréningoch silovej vytrvalosti treba špeciálnymi cvičeniami zvyšovať odolnosť organizmu proti únave.
- Rýchlostná vytrvalosť je odolnosť proti poklesu rýchlosti spôsobenému únavou.
Faktory určujúce vytrvalosť
- množstvo uskladnenej energie
- kvalita metabolizmu
- schopnosť využívať kyslík
- schopnosť pečene a ďalších orgánov ukladať a detoxikovať, fungovanie endokrinného systému
- koordinovaná činnosť orgánov a orgánových systémov, nervová regulácia
- morfológická determinácia štruktúry svalových vlákien, ich rozmiestnenie, množstvo pracujúcich svalov (ak je viac pomalých vlákien, vytrvalosť je stabilnejšia)
- úroveň pohybovej koordinácie a technických zručností (energeticky úspornejšie, efektívnejšie pohyby)
- psychické vlastnosti (napr. odolnosť voči bolesti)
- veľkosť zaťaženia/odporu
- aktuálny kondičný stav
- povaha vykonávanej práce
Všeobecné účinky tréningov rozvíjajúcich vytrvalosť
- v zapojených svaloch sa aktivujú pomalé svalové vlákna
- zlepšuje sa metabolizmus (svalových) buniek (využívanie kyslíka, energetické procesy, odstraňovanie metabolitov)
- zvyšuje sa odolnosť (svalových) buniek voči toxínom (funkcia nie je poškodená ani pri vyššej hladine metabolitov)
- zlepšuje sa prekrvenie svalov, steny ciev sa stávajú pružnejšie, zvyšuje sa počet kapilár
- práca srdca sa stáva hospodárnejšou a efektívnejšou (s nižšou tepovou frekvenciou dokáže prečerpať väčší objem krvi)
- klesá kľudová tepová frekvencia a kľudový krvný tlak
- pri zaťažení zostáva nárast tepu a krvného tlaku miernejší
- znižuje sa viskozita krvi (menej hustá, preto ľahšie prúdi v cievach a kapilárach)
- vegetatívny nervový systém sa posúva smerom k parasympatickej aktivite
Účinky pravidelnej, vysoko intenzívnej vytrvalostnej záťaže
- zväčší sa objem pľúc a srdca
- zvýši sa celkové množstvo hemoglobínu
- zlepšuje sa periférne využitie kyslíka
- funkcie pečene sa stávajú výkonnejšími (produkcia energie, odstraňovanie metabolitov)
- zväčšujú sa endokrinné žľazy (kôra nadobličiek, predný lalok hypofýzy, štítna žľaza, Langerhansove ostrovčeky pankreasu)
- zvyšuje sa aktivita metabolických enzýmov