Vyhorenie v práci

Vyhorenie v práci je jav známy takmer 50 rokov, ktorému sa venuje množstvo výskumov, štúdií a článkov, a napriek tomu sa až v roku 2019 dostal do oficiálneho diagnostického manuálu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Vyhorenie v práci je v podstate špecifický typ pracovného stresového stavu: štádium fyzického alebo emočného vyčerpania, ktoré zahŕňa pocit zníženého pracovného výkonu a stratu osobného sebahodnotenia. WHO pritom zdôrazňuje, že ide výslovne o problém súvisiaci s pracoviskom a zamestnaním.

Prečo je dôležité včasné rozpoznanie a liečba?

Vyhorenie nemusí byť nevyhnutne presnou medicínskou diagnózou. Niektorí odborníci sa domnievajú, že za týmto javom môžu stáť iné ochorenia, napríklad depresia. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že ľudia, ktorí u seba pozorujú príznaky vyhorenia v práci, často sami neveria, že by prácou bolo príčinou týchto ťažkostí.

Jasné je však to, že tento stresový stav môže mať vplyv na tvoje fyzické i duševné zdravie. Preto je dobré o ňom vedieť, aby si včas u seba spozoroval príznaky a čím skôr proti nim zasiahnuť.

Príznaky vyhorenia v práci

Je rozumné položiť si nasledujúce otázky:

• stávaš sa cynickým alebo kritickým voči svojej práci?
• len sa do práce tak akoby vlečieš a ťažko sa ti ráno začína deň?
• si podráždený alebo netrpezlivý voči kolegom, zákazníkom alebo klientom?
• chýba ti energia, ktorá by ti umožnila byť rozumný a efektívny?
• ťažko sa sústredíš?
• chýba ti ten pocit uspokojenia, ktorý si doteraz cítil po dosiahnutí výsledkov?
• si v práci sklamaný?
• prejedaš sa; používaš drogy alebo alkohol, aby si sa cítil lepšie – alebo skrátka preto, aby si nič necítil a na nič nemyslel?
• zmenili sa tvoje spánkové návyky?
• pôsobia ti starosť nedôvodné bolesti hlavy, žalúdočné alebo črevné problémy alebo iné fyzické ťažkosti?

Ak si na ktorúkoľvek z týchto otázok odpovedal áno, môžeš u seba pozorovať príznaky vyhorenia v práci. V takom prípade je vhodné vyhľadať lekára alebo psychoterapeuta a porozprávať sa s ním. Tieto príznaky môžu súvisieť aj s inými zdravotnými stavmi, napríklad s depresiou.

Možné príčiny pracovného vyhorenia

Môže vyplývať z rôznych faktorov, napríklad:

• nedostatok kontroly: neschopnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú vplyv na tvoju prácu – ako sú harmonogram, zadané úlohy alebo pracovná záťaž – môže viesť k vyhoreniu. V takýchto prípadoch musíš vykonávať svoju prácu bez vhodných nástrojov alebo možností.
• nejasné pracovné úlohy: ak nie je úplne jasné, aké máš kompetencie alebo čo od teba očakávajú nadriadení a iní, pravdepodobne sa nebudeš v práci cítiť dobre.
• nezdravá pracovná dynamika: môže sa stať, že v kancelárii spolupracuješ s tyranom, alebo máš pocit, že kolegovia (alebo dokonca tvoj nadriadený) podkopávajú tvoju prácu. To všetko vedie k stresu.
• extrémne pracovné podmienky: ak je práca buď monotónna, alebo chaotická, vyžaduje to stály prílev energie na udržanie koncentrácie – čo vedie k únave a vyhoreniu. Môže tu byť aj nevyjadrené očakávanie, že sa musíš objaviť v práci aj vtedy, keď si psychicky alebo fyzicky v zlom stave.
• nedostatok spoločenského života: ak sa cítiš izolovaný v práci aj v súkromí, výrazne to zvyšuje riziko stresu. Zameranie sa len na produkciu ide často na úkor posilňovania vzťahov, čo vedie k osamelosti.
• nerovnováha medzi prácou a súkromím: ak práca vyžaduje toľko času a úsilia, že ti nezostáva energia na kvalitné chvíle s rodinou a priateľmi, rýchlo môžeš vyhoreť.

Rizikové faktory vyhorenia

Môžeš mať väčšiu pravdepodobnosť vyhorenia, ak:

• tak silno stotožňuješ svoju identitu s prácou, že sa nedá vytvoriť rovnováha medzi pracovným a súkromným životom – už ich nevieš oddeliť, chýbajú jasné hranice,
• dostávaš nadmerné množstvo úloh – s množstvom nadčasov,
• zažívate nespravodlivé zaobchádzanie,
• chýba komunikácia a podpora zo strany vedenia,
• si vystavený neopodstatnenému časovému nátlaku,
• stále sa snažíš všetko vyriešiť pre kohokoľvek, kto to potrebuje,
• tvoje povolanie je typu pomáhajúcej služby, napríklad zdravotná starostlivosť (lekár, sestra), alebo policajné zložky, právnici, učitelia; avšak syndróm sa môže objaviť v rámci akejkoľvek organizácie,
• syndróm sa vyskytuje oveľa častejšie medzi vedúcimi a rozhodujúcimi osobami,
• máš pocit, že máš malý alebo žiadny vplyv na svoju prácu,
• tvoja práca je monotónna.

Dôsledky vyhorenia

Prehliadaný alebo podceňovaný stresový stav môže mať vážne dôsledky, vrátane:

• nadmerného stresu,
• únavy,
• nespavosti,
• smutku, hnevu alebo podráždenosti,
• závislosti na alkohole alebo zneužívania drog,
• ochorení srdca,
• vysokého krvného tlaku,
• cukrovky 2. typu,
• vyššej náchylnosti na choroby.

Ako predchádzať vyhoreniu a ako ho riešiť

Aby sa mu predišlo, jednou z najdôležitejších úloh zamestnávateľov by malo byť zmapovanie faktorov, ktoré spôsobujú, že sú ľudia spokojní na svojom pracovisku (výsledky, ocenenie, možnosti osobného rozvoja). Naša mzda, pracovné podmienky, vzťahy a pocit bezpečia sú všetko veci, ktorých prítomnosť sama o sebe nezaručuje spokojnosť, no ich nedostatok významne zvyšuje nespokojnosť zamestnancov s pracoviskom – a tým aj pravdepodobnosť výskytu vyhorenia.

A ak už problém nastal, snaž sa konať. Začni takto:

• zváž svoje možnosti: prediskutuj konkrétne obavy so svojimi nadriadenými. Možno sa spoločne podarí upraviť očakávania, nájsť kompromisy alebo riešenia. Rozlíš, ktoré ciele je potrebné dosiahnuť čo najskôr a ktoré môžu ešte počkať.
• požiadaj o podporu: či už sa obrátiš na kolegov, priateľov alebo blízkych, podpora a spolupráca ti môže pomôcť obstáť v rozmanitých okolnostiach. Ak máš prístup k programu podpory zamestnancov, využívaj jeho služby.
• vyskúšaj relaxačné činnosti: objav programy, ktoré môžu pomôcť odbúravať stres, napríklad joga, meditácia alebo tai chi.
• pohol sa trochu: pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť lepšie zvládať stres. Navyše úplne vie vypnúť myseľ a zastaviť konštantný tok pracovných myšlienok.
• spávaj dosť: spánok zabezpečuje dobrý pocit zo života a pomáha udržiavať zdravie.
• všímavosť: ide o stav mysle zameraný predovšetkým na prúdenie dychu; taká intenzívna bdelosť, ktorá sa venuje skutočnému vnímaniu a prežívaniu každého okamihu dňa – bez nepochopenia alebo súdenia. V pracovnom prostredí táto prax zahŕňa otvorenosť a trpezlivosť pri stretnutí s danými situáciami bez neustáleho hodnotenia.

Zahrnutie vyhorenia ako duševného ochorenia do zoznamu a zdôraznenie zodpovednosti zamestnávateľov je dôležitým krokom k tomu, aby sa syndróm stal rozpoznateľným a liečiteľným. Prevencia však môže byť naozaj účinná len vtedy, ak nielen firmy, ale aj my, zamestnanci, dbáme o seba, o ľudí okolo nás a chránime nielen svoje telesné, ale aj duševné zdravie.

Nedovoľ, aby ti náročná alebo nežiaduca práca podkopala zdravie.