Späť

Pracovné vyhorenie

Máš ten neuchopiteľný pocit únavného znudenia v práci? … Ako keby si už nejakú dobu nedokázal (a dokonca nechcel) fungovať takým tempom ako predtým? Toto je jeden z najčastejších syndrómov v našom modernom svete plnom očakávaní. Je dôležité ho rozpoznať, ak má tvoja práca už negatívny vplyv na tvoje zdravie. Pracovné vyhorenie je jav známy takmer 50 rokov, predmetom mnohých výskumov, štúdií a […]

Pracovné vyhorenie je v podstate špecifický typ stresového stavu súvisiaceho s prácou: štádium fyzického alebo emocionálneho vyčerpania, ktoré zahŕňa pocit zníženého výkonu a aj stratu osobnej identity. WHO pritom zdôraznila, že tento jav vníma výhradne ako problém súvisiaci s pracoviskom a zamestnaním.

Prečo je dôležité rozpoznanie a liečba?

Vyhorenie nie je nutne presná lekárska diagnóza. Niektorí odborníci sa domnievajú, že v pozadí môžu byť iné stavy, napríklad depresia. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že ľudia zažívajúci príznaky pracovného vyhorenia často sami neveria, že hlavnou príčinou je ich práca.

Jasné však je, že tento stresový stav môže ovplyvniť tvoje fyzické aj psychické zdravie. Je dobré o ňom vedieť, aby si včas spozoroval jeho príznaky a čo najskôr proti nemu zakročil.

Príznaky pracovného vyhorenia

Stojí za to si položiť nasledujúce otázky:

stala si sa cynickým alebo kritickým na pracovisku?
do práce sa už takmer vlečieš a ťažko sa ti ráno začína deň?
si podráždený alebo netrpezlivý voči kolegom, zákazníkom alebo klientom?
chýba ti energia, vďaka ktorej by si mohol byť rozumný a efektívny?
ťažko sa ti sústredí?
chýba ti uspokojenie, ktoré si predtým cítil po dosiahnutí výsledkov?
si sklamaný zo svojej práce?
ješ nadmerne; používaš drogy alebo alkohol, aby si sa cítil lepšie – alebo proste aby si nič necítil a na nič nemyslel?
zmenili sa tvoje spánkové návyky?
sú dôvodom na obavy nevysvetliteľné bolesti hlavy, žalúdočné alebo črevné ťažkosti či iné fyzické problémy?

Ak si na niektorú z týchto otázok odpovedal áno, môžeš pociťovať príznaky pracovného vyhorenia. V takom prípade je vhodné vyhľadať lekára alebo psychoterapeuta a porozprávať sa s ním. Tieto symptómy môžu byť spojené aj s inými zdravotnými problémami, napríklad s depresiou.

Možné príčiny pracovného vyhorenia

Môže vyplývať z rôznych faktorov, medzi inými:

nedostatok kontroly: neschopnosť ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa týkajú tvojej práce – napríklad harmonogramu, úloh alebo pracovného zaťaženia – môže viesť k vyhoreniu. V takýchto prípadoch musíš vykonávať prácu bez adekvátnych nástrojov.
nejasné pracovné role: ak nie je úplne jasné, aké sú tvoje právomoci alebo čo od teba očakávajú nadriadení a ostatní, pravdepodobne sa na pracovisku nebudeš cítiť dobre.
neprirodzená pracovná dynamika: môže sa stať, že v kancelárii musíš spolupracovať s tyranom, alebo máš pocit, že ti kolegovia (prípadne šéf) neustále podkopávajú prácu. To všetko môže viesť k stresovému stavu.
extrémne pracovné podmienky: keď je práca buď monotónna, alebo chaotická, potrebuješ neustálu energiu na udržanie sústredenia – čo vedie k únave a vyhoreniu. Môže byť prítomné aj nevyjadrené očakávanie, že prídeš do práce aj keď si psychicky alebo fyzicky zle.
nedostatok spoločenského života: ak sa cítiš izolovaný na pracovisku aj v súkromí, výrazne to zvyšuje riziko stresu. Zameranie sa výhradne na produkciu ide často na úkor upevňovania vzťahov, čo vedie k osamotenosti.
nerovnováha medzi prácou a osobným životom: ak tvoja práca vyžaduje toľko času a energie, že ti nezostáva sila tráviť kvalitný čas s rodinou a priateľmi, môžeš rýchlo vyhorieť.

Rizikové faktory vyhorenia

Možno máš väčšiu pravdepodobnosť pracovného vyhorenia, ak:

sa so svojou prácou tak silno stotožňuješ, že sa nedarí vytvoriť rovnováhu medzi prácou a súkromím – nedokážeš ich oddeliť, neexistujú jasné hranice,
dostávaš nadmerné množstvo úloh – veľa nadčasu,
zažívaš nespravodlivé zaobchádzanie,
komunikácia a podpora zo strany vedenia sú nedostatočné,
je na teba vyvíjaný neopodstatnený časový tlak,
vždy sa snažíš všetko vyriešiť pre kohokoľvek, kto to potrebuje,
tvoja profesia je akýmsi pomocným povolaním, ako napríklad zdravotná starostlivosť (lekár, sestra, ošetrovateľ), polícia, právnik, učiteľ; avšak syndróm sa môže objaviť v rámci organizácie nezávisle od konkrétneho povolania,
syndróm sa vyskytuje oveľa častejšie u vedúcich pracovníkov a rozhodujúcich osôb,
máš pocit, že máš malý alebo žiadny vplyv na svoju prácu,
tvoja práca je monotónna.

Dôsledky vyhorenia

Ignorovaný alebo podceňovaný stresový stav môže mať významné dôsledky, vrátane:

nadmerného stresu,
únavy,
nespavosti,
smútku, hnevu alebo podráždenosti,
závislosti na alkohole alebo zneužívania drog,
ochorení srdca,
vysokého krvného tlaku,
cukrovky typu 2,
zvýšenej náchylnosti na choroby.

Ako predchádzať a liečiť pracovné vyhorenie

Aby sa mu predišlo, jednou z najdôležitejších úloh zamestnávateľov by malo byť zmapovať, ktoré faktory prispievajú k tomu, že sú ľudia spokojní v práci (výsledky, uznanie, možnosti osobného rastu). Naša mzda, pracovné podmienky, vzťahy a pocit bezpečia sú všetko veci, ktorých samotná prítomnosť nemusí zabezpečiť spokojnosť, no ich absencia výrazne zvyšuje nespokojnosť zamestnancov – a tým aj pravdepodobnosť výskytu vyhorenia.

A ak už problém nastal, pokús sa konať. Takto začni:

zhodnoť svoje možnosti: prediskutuj svoje konkrétne obavy s nadriadenými. Možno budete môcť spoločne zmeniť očakávania, dospieť ku kompromisom alebo riešeniam. Rozlíš, ktoré ciele sú nutné na okamžité splnenie a ktoré ešte môžu počkať.
požiadaj o podporu: či už sa obraciaš na kolegov, priateľov alebo blízkych, podpora a spolupráca ti môžu pomôcť zvládnuť rôzne okolnosti. Ak máš prístup k programu pomoci zamestnancov, využívaj jeho služby.
vyskúšaj upokojujúce aktivity: objav programy, ktoré pomáhajú znižovať stres, ako je joga, meditácia alebo tai chi.
hýb sa aspoň trochu: pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť lepšie zvládať stres. Navyše dokáže úplne odpojiť myseľ od neustále sa točiacich pracovných myšlienok.
spávaj dosť: spánok zabezpečuje dobrú pohodu a pomáha udržiavať zdravie.
vedomá pozornosť (mindfulness): ide o stav vedomia zameraný najmä na prúdenie dychu; intenzívne bdelé prežívanie každej chvíle dňa bez zbytočného posudzovania či nesprávnych interpretácií. V pracovnom prostredí táto prax znamená prijať situácie s otvorenosťou a trpezlivosťou, bez rýchleho súdenia.

Zaradenie vyhorenia medzi duševné poruchy a zdôraznenie zodpovednosti zamestnávateľov je dôležitým krokom k tomu, aby sa syndróm stal rozpoznateľným a liečiteľným. Prevencia však môže byť naozaj účinná len vtedy, ak sa o ňu snažia nielen firmy, ale aj my, zamestnanci – sledovať seba, ľudí okolo nás a chrániť nielen fyzické, ale aj duševné zdravie.

Nedovoľ, aby si ťa náročná alebo neželaná práca podkopala tvoje zdravie.

Späť