Stále viac chronicky chorých. Ako sa s nimi vysporiadať?

Pod pojem chronické ochorenia sa zaraďujú predovšetkým ochorenia srdca a ciev, nádorové ochorenia, chronické ochorenia dýchacích ciest, ochorenia pohybového aparátu, duševné poruchy a tiež cukrovka.

Podľa údajov WHO z roku 2005 päť skupín chronických ochorení spôsobuje približne 60 % všetkých úmrtí.

• Najviac úmrtí pripadá na kardiovaskulárne ochorenia (ochorenia srdca a ciev) – približne 30 % všetkých úmrtí.
• Druhým najčastejším dôvodom úmrtí sú nádorové ochorenia (približne 13 %).
• Chronické ochorenia dýchacích ciest (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP/COPD), alergie, pracovné pľúcne ochorenia, pľúcna hypertenzia) sú zodpovedné za približne 7 % úmrtí na svete.
• Diabetes sám o sebe nepatrí medzi hlavné priame príčiny úmrtí (spôsobuje približne 2 % úmrtí), ale predstavuje významný rizikový faktor pre iné príčiny úmrtí, invalidizáciu a závažné ochorenia (kardiovaskulárne ochorenia, ochorenie obličiek, slepota).
• Duševné choroby (rôzne mentálne poruchy, stavy duševného zdravia alebo neuropsychiatrické poruchy) predstavujú obzvlášť v moderných spoločnostiach veľkú záťaž. (World Economic Forum, 2011)

Jednou z hlavných charakteristík chronických ochorení je, že po ich vzniku sa buď neliečia úplne, alebo sa vyliečia len po veľmi dlhej dobe, a zvyčajne sprevádzajú postihnutého celý zvyšok života.

Na dlhšiu dobu treba počítať aj s makroekonomickými dôsledkami, ako je ponuka pracovnej sily (mnohí sú chronicky práceneschopní alebo majú zníženú pracovnú schopnosť, takže chýbajú pracovníci), produktivita (ak nie je kto pracovať, nie je ani produkcia) a pokles HDP.

Čím viac chronicky chorých ľudí v danej krajine, tým väčšia záťaž pre ekonomiku – pacientov je potrebné zabezpečiť. Ak zároveň klesá počet aktívnych ľudí v produktívnom veku, stále menší počet ľudí musí vytvárať zdroje na starostlivosť o stále väčší počet osôb.

Chronické ochorenie obmedzuje normálny spôsob života postihnutého, zhoršuje kvalitu jeho života, pracovnú schopnosť a schopnosť získavať príjem, a pritom do problémov často „vtiahne“ aj zdravých členov rodiny, pretože z práce odchádzajú aj tí, ktorí sa o chorého starajú, takže spolu s pacientom klesajú aj ich príjmy a rodina sa dostáva do klesajúcej špirály.

Podľa všetkých údajov je toto dnes realita aj u nás.

V Európskej únii v polovici 2000-tych rokov 20–40 % obyvateľov starších ako 15 rokov zápasilo s dlhodobými zdravotnými problémami a štvrtina z nich dostávala dlhodobú lekársku starostlivosť. (Nolte et al., 2012) Medzi rokmi 2007 a 2009 sa počet rokov prežitých v dobrom zdraví v EÚ znížil u mužov aj žien. Priemerné hodnoty vykazovali veľké rozdiely medzi krajinami i v rámci krajín. (Discussion paper, 2012).

Na Slovensku (a v Maďarsku podľa KSH) podľa posledných prieskumov približne 42 % obyvateľov trpí jedným alebo viacerým chronickým ochorením; medzi osobami nad 19 rokov sú evidované viac ako 4 milióny ľudí s vysokým krvným tlakom a 850 tisíc diabetikov (údaje KSH pre Maďarsko).

Vo vyspelých krajinách sveta sa stretávajú s podobnými problémami. Snažia sa vytvárať programy a inštitúcie, aby dokázali zabezpečiť starostlivosť pre stále rastúce množiny chronicky chorých pacientov.

Akú úlohu môže zohrávať bloger?

V rámci iniciatívy "Zdravý počas celého života" (Élethosszig Egészségesen) je mojím cieľom otvoriť ti oči a ukázať, čo môžeš urobiť pre svoje dlhodobé zdravie a tým nepriamo aj pre budúcnosť svojej rodiny. Na celom svete existuje mnoho dobrých príkladov; nie je potrebné nič vymýšľať, len tieto postupy aplikovať v každodennom živote.

Stojí za to prijať slová otca medicíny Hippokrata, ktorý už pred 2500 rokmi povedal: „Ak nezmeníš svoj život, nemožno ti pomôcť.”

Je čas uvedomiť si, že ak nechceš v 45–50 rokoch trpieť chorobami a stať sa osobou závislou na starostlivosti, musíš vziať do úvahy niekoľko dôležitých vecí a podľa toho konať.

Výživa: dôležitý je primeraný príjem energie a živín v potrave. Chuťové návyky sa formujú v detstve. Ak svoje dieťa v mene lásky kŕmiš hlavne gulášom–zemiakmi–uhorkovým šalátom, robíš mu väčšiu škodu než ktokoľvek iný. Správna strava neznamená hladovanie ani asketické sebetrýznenie! Zdravé stravovanie ti pomôže udržať optimálnu hmotnosť a vyhneš sa mnohým ochoreniam.

Fyzická aktivita: pravidelné cvičenie je mimoriadne dôležité. Ak pravidelne chodíš na prechádzky, beháš, plávaš, bicykluješ sa, robíš gymnastiku, tvoje telo to neberie ako trest, ale ako udržiavanie prirodzených funkcií: zistíš dobrú fyzickú a duševnú výkonnosť a efektívnosť. Vyvážené telo sa ťažšie stáva obeťou akéhokoľvek ochorenia.

Prístupnosť/Prostredie: tu hrá veľkú úlohu spoločnosť ako celok. Musíš dosiahnuť, aby z tvojich odvedených daní vytvorili prostredie, v ktorom môžeš žiť zdravo. Mali by byť k dispozícii miesta, kde môžeš bezpečne behať, relaxovať, viesť spoločenský život. Ak napríklad nie sú parky, chodníky, cyklotrasy, telocvične, bazény alebo komunitné stretnutia, nemáš k týmto možnostiam prístup. Malé zmeny vytvorené v prostredí môžu veľmi pomôcť – napr. osvetlený bežecký okruh v parku.

Duševné zdravie: podľa múdreho porekadla „Dobrý kňaz sa učí až do konca života.“ Udržiavanie mentálnej sviežosti je mimoriadne dôležité. Svet sa neustále mení, vždy je čo objavovať. Ak nezískavaš vedomosti, neorientuješ sa, nesleduješ technologické novinky, odpadneš a vylúčiš sa aj z komunity. Kto napríklad nevie ovládať počítač a internet, má oveľa väčší problém dostať sa na lekárske vyšetrenie, na koncert, do kina či do spoločenstva.

Komunita: samota, nedostatok priateľov a známych zhoršuje tvoje duševné zdravie. Čím aktívnejší život vedieš v spoločnosti druhých, tým priaznivejší vplyv má to na tvoje celkové zdravie. Udržiavanie a pestovanie spoločenských vzťahov je teda prospešné aj pre tvoje zdravie.