Stres – pomáha alebo škodí?

Každý deň na vás pôsobí množstvo vplyvov, ktoré musíte spracovať. Váš mozog tieto podnety rozdeľuje do dvoch skupín: príjemné a ohrozujúce podnety. Prvé aktivujú tzv. parasympatický nervový systém, ktorý okrem iného zodpovedá za trávenie, spánok a rozmnožovanie; druhé zase spúšťajú aktivitu kôry nadobličiek a drene nadobličiek.

V dôsledku stresovej reakcie na ohrozujúci podnet:

• stúpne hladina cukru v krvi a krvný tlak,
• uvolní sa adrenalín a noradrenalín, ktoré rozširujú životne dôležité cievy (srdce, pľúca, tepny kostrových svalov) a súčasne sťahujú cievy, ktoré nie sú v krízovej situácii prioritné,
• zvýši sa srdcový tep, zrenice sa rozšíria pre lepšie videnie,
• stres „vypína" sexuálnu túžbu (pri strese „to nefunguje").

V podstate sa organizmus pomocou stresu pripravuje na to, aby bojoval o život alebo aby mohol utiecť. Stres však môže nastať aj z dôvodu potreby podávať výkon podľa očakávaní.

Mobilizujúci vs. oslabujúci stres

Ľudia na stres reagujú rôzne. Niekto je z napätia povzbudený a „rozletí sa“, iného rovnaká situácia môže úplne „ochromiť".

Pri mobilizujúcom strese sa uvoľňujú skryté rezervy organizmu (telesné i duševné); naopak oslabujúci stres človeka zatemňuje a paralyzuje.

U každého sa líši, či ho daný stres skôr mobilizuje alebo skôr brzdi. Pomyslite napríklad na trému: niekto sa pred reflektormi bojí, iný v nich takmer „pláva" a cíti sa v nich výborne.

Čo je stres?

Stres je všeobecná (nespecifická) reakcia organizmu na akýkoľvek podnet, ktorý ho vychýli z rovnováhy a núti ho prispôsobiť sa. Toto prispôsobenie môže byť vyvolané pozitívnymi aj negatívnymi životnými udalosťami. Napríklad nová práca alebo sťahovanie môžu tiež spôsobiť stres, pričom ich účinky môžu byť rozličné.

Účinok stresu je takmer vždy spojený s postihnutím dráhy hypotalamus – hypofýza – nadobličky.

Dobrý stres (eustres) motivuje, podnecuje a dodáva energiu, zatiaľ čo negatívny stres (distres) núti organizmus k neustálej obrane, oslabuje jeho odolnosť a môže dlhodobo viesť k poškodeniu zdravia.

V dôsledku stresu organizmus tvorí adrenalín a kortizol, ktoré krátkodobo pomáhajú zvládnuť situáciu, ale pri dlhodobo zvýšených hladinách môžu byť škodlivé.

Typy stresu

Stres je súčasťou nášho každodenného života a zohrával základnú úlohu pri prežití ľudského druhu, pretože by sme bez schopnosti prispôsobovať sa neustále meniacim sa situáciám neprežili. Škodlivý môže byť však nedostatok stresu aj jeho chronické, dlhodobé pretrvávanie.

Optimálny je stredný stupeň vzrušenia nervového systému, ktorý priaznivo ovplyvňuje telesné i duševné zdravie.

Treba rozlišovať medzi dobrým a zlým stresom: pozitívny alebo eustres má motivačný efekt, zvyšuje energiu a zlepšuje výkon. Negatívny distrés spôsobuje úzkosť, zhoršuje výkonnosť a môže viesť k zdravotným problémom.

Miera škodlivosti závisí aj od intenzity a trvania stresu.

Hraničný bod medzi pozitívnym a negatívnym stresom je stav, keď organizmus funguje v bežnom režime.

Podľa časového hľadiska môže byť stres akútny alebo chronický (dlhodobý).

Akútne poruchy stresu nazývame tie, keď príznaky trvajú menej ako mesiac po udalosti, ktorá otriasla človekom. Chronické sú vtedy, keď pretrvávajú dlhšie ako mesiac.

Ak príznaky pretrvávajú dlhšie než mesiac po traume, nazývame to posttraumatický stresový syndróm.

Dôsledky chronického stresu

„Dobrý" stres (eustres) je napríklad fyzické a duševné vzrušenie pri uzavretí manželstva, prevzatí diplomu alebo „vrcholový zážitok" horolezcov.

Negatívny typ stresu (distres) je pre organizmus mimoriadne škodlivý. Môže viesť k nárastu hladiny adrenalínu a tiež kortizolu.

Chronický stres môže dlhodobo spôsobovať telesné problémy, ako sú svalové napätie, poruchy trávenia a reprodukčného systému alebo kardiovaskulárne problémy. Nadobličky časom nemusia byť schopné produkovať dostatok kortizolu.

Pretrvávajúci stres môže byť v pozadí desiatok ochorení.

• stála únava, slabosť, vyčerpanosť,
• oslabenie imunitného systému – zhoršenie alergií, znížená ochrana proti chorobám,
• ochorenia srdca, poruchy rytmu, vysoký krvný tlak,
• bolesti hlavy,
• cukrovka,
• hormonálne problémy, hypofunkcia štítnej žľazy,
• reflux, vredy,
• úzkosť, depresia,
• panická porucha,
• poruchy spánku,
• sexuálne problémy, pokles libida, poruchy potencie,
• alebo a/alebo depresia.

Prečítajte si môj článok „Vzťah medzi dlhodobým stresom a ochoreniami”.

Riešenie stresu

Stres je potrebné riešiť a existuje viacero spôsobov jeho zvládania. Tieto metódy v rôznej miere pomáhajú stres znižovať.

Uplatnenie copingových stratégií (strategií zvládania) je kľúčové, pretože pomáhajú zvládať stres a zvyšovať odolnosť organizmu.

Pri problémovo orientovanom zvládaní sa snažíme riešiť zdroj stresu, zatiaľ čo emóciami orientované zvládanie sa zameriava na spracovanie emócií, ktoré stres vyvoláva. Sociálna podpora, napríklad rozhovor s priateľmi alebo rodinou, môže byť tiež efektívna.

Pre zachovanie telesného a duševného zdravia je dôležitá pravidelná telesná aktivita, relaxačné techniky ako meditácia alebo joga a používanie biofeedbacku.

Tieto techniky pomáhajú znižovať napätie a príznaky spôsobené stresom a zároveň zvyšujú odolnosť organizmu.

Ste chorý, ale lekári nenašli príčinu? Príznaky, na ktoré si dať pozor

Na problémy vyvolané stresom je typické, že napriek jasným symptómom a vašim subjektívne silným ťažkostiam sú všetky vyšetrenia „negatívne", teda nič nenašli a zdá sa, že na vaše ťažkosti niet vysvetlenia.

Môžu vám predpísať nejaké upokojovadlo… ale to príčinu stresu neodstráni, len vás „otupí“. Sedatívum nie je kauzálna terapia a nemôže viesť k vyriešeniu vašich ťažkostí.

Ak trpíte nevysvetliteľným ochorením, posaďte sa čo najskôr na pokojné miesto a dôkladne zvážte, aké stresové faktory vás postihujú.

Keď ich identifikujete, zbavte sa ich. Upravte svoje vzťahy (partnerské, rodinné, pracovné).

Určite sa viac hýbte. Používajte relaxačné techniky. Jedzte zdravšie, zbavte sa prípadnej nadváhy, obmedzte konzumáciu alkoholu a vyhnite sa fajčeniu.