Syndróm nepokojných nôh

Príznaky syndrómu nepokojných nôh sa zvyčajne objavujú večer alebo v noci, keď sedíte alebo už ležíte. Cítite náhle neodolateľné nutkanie pohnúť nohami. Pohyb dočasne zmierni tento nepríjemný pocit. Stav, ktorý sa tiež označuje ako Willis‑Ekbomova choroba, sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku a zvyčajne sa s pribúdajúcim vekom zhoršuje. Narúša spánkový cyklus, ruší odpočinok a môže ovplyvniť každodenné aktivity. Samotnú chorobu nie je vždy ľahké rozpoznať, pretože postihnuté osoby pri spánku nemusia vnímať nutkanie hýbať nohami, skôr si všimnú časté prebúdzanie. Lieky sú účinné len u časti pacientov. Jednoduché domáce riešenia (napr. svalová stimulácia) a zmeny životného štýlu môžu pomôcť zmierniť príznaky.

Príznaky syndrómu nepokojných nôh

Hlavným príznakom je nutkanie pohnúť nohami. Medzi časté sprievodné znaky môžu patriť:

• Pocity začínajúce po odpočinku: zvyčajne sa objavia po dlhšom ležaní alebo sedení, napríklad v aute, v lietadle alebo v kine počas dňa.
• Uľavenie pri pohybe: príznaky sa môžu zmierniť natiahnutím, otrasením nôh, krokovaním alebo chôdzou.
• Zhoršenie príznakov večer: symptómy sa prejavujú hlavne v noci.
• Nočné zášklby nôh: môžu súvisieť s iným častejším stavom, nazývaným periodické pohyby končatín počas spánku, pri ktorom sa nohy počas odpočinku trhajú a kopú, niekedy počas celej noci.

Príznaky syndrómu nepokojných nôh sú zvyčajne popisované ako abnormálny, nepríjemný pocit v nohe alebo chodidle. Zvyčajne sa vyskytujú na oboch stranách tela. Menej často postihujú aj ruky.

Pocit sa obyčajne neobjavuje na koži, ale vo vnútri končatiny a popisujú ho nasledujúce výrazové pojmy:

• Ťahanie
• Napätie
• Pálenie alebo brnenie
• Búšenie
• Bolesť
• Pocit ako pri elektrickom šoku
• Svrbenie

Niekedy je ťažké tento pocit presne opísať. Ľudia so syndrómom nepokojných nôh zvyčajne nepopisujú stav ako svalový kŕč alebo necitlivosť. Dôsledne však uvádzajú, že potrebujú pohnúť nohami, často nevedome. Príznaky často kolíšu v závažnosti. Niekedy dočasne ustúpia a potom sa opäť vrátia.

Príčiny

Príčina syndrómu nepokojných nôh často zostáva neznáma. Postihuje približne 10 % európskej populácie. Vedci sa domnievajú, že stav môže súvisieť s nerovnováhou dopamínu — chemickej látky v mozgu, ktorá zohráva úlohu pri koordinácii pohybu.

Dedičnosť

Niekedy sa vyskytuje rodinná predispozícia, najmä ak sa stav objaví pred 40. rokom života. Ak majú rodičia alebo súrodenci diagnostikovaný tento stav, riziko, že budete postihnutí aj vy, sa výrazne zvyšuje. Vedci identifikovali miesta na chromozómoch, kde môžu byť gény súvisiace s chorobou prítomné.

Telohotenstvo

Tehotenstvo alebo hormonálne zmeny môžu dočasne zhoršiť prejavy a príznaky. U niektorých žien sa syndróm nepokojných nôh objaví prvýkrát počas tehotenstva, najmä v poslednom trimestri. Po pôrode však tieto ťažkosti zväčša ustúpia.

Rizikové faktory

Môže sa vyskytnúť v každom veku, aj v detstve. S pribúdajúcim vekom je však častejší a častejšie postihuje ženy než mužov.

Jedným z najdôležitejších faktorov je nedostatok železa, ale treba zdôrazniť aj rôzne poruchy látkovej výmeny, napríklad uremiu, ktorá súvisí so zlyhávaním obličiek (pri ktorom sa v krvi hromadia odpadové bielkovinné látky). Tieto metabolické problémy poškodzujú nervovú funkciu.

Všeobecne však možno povedať, že syndróm nepokojných nôh nie je spojený so závažným základným ochorením. Môže však sprevádzať iné patologické stavy, napríklad:

• Periférna neuropatia: poškodenie nervov v rukách a nohách, zvyčajne dôsledok chronických ochorení, ako je cukrovka alebo alkoholizmus.
• Nedostatok železa: môže spôsobiť alebo zhoršiť syndróm nepokojných nôh aj bez prítomnosti anémie. Ak v tele nie je dostupné dostatočné množstvo železa, narušuje sa tvorba krvi: klesá počet zdravých červených krviniek, ktoré zabezpečujú zásobovanie tkanív kyslíkom. Nedostatok železa sa môže vyskytnúť v dôsledku krvácania zo žalúdka alebo čriev, silného menštruačného krvácania alebo opakovaných darovaní krvi.
• Zlyhávanie obličiek: pri zlyhávaní obličiek môžete mať tiež nedostatok železa, často sprevádzaný anémiou. Ak obličky nefungujú správne, zásoby železa v krvi môžu klesnúť. To a ďalšie zmeny v chemizme tela môžu spôsobiť alebo zhoršiť syndróm nepokojných nôh.
• Stavy miechy: poškodenie miechy alebo zmeny vzniknuté v dôsledku úrazu môžu súvisieť s príznakmi. Anestézia miechy, napríklad epidurálna analgézia, takisto zvyšuje riziko jeho vzniku.

V pozadí môžu stáť aj neurologické ochorenia, ako napríklad roztrúsená skleróza alebo Parkinsonova choroba. Tu je dôvodom opäť poškodenie periférnych nervov. Reumatoidná artritída môže tiež spôsobiť podobné ťažkosti, ale príznaky môže vyvolať aj úzkosť.

Komplikácie

Syndróm nepokojných nôh nezhoršuje priamo život a nevedie k iným závažným ochoreniam. Príznaky však môžu siahať od mierne rušivých až po také, ktoré znemožňujú prácu. Ľudia s ťažšími prejavmi majú problém zaspať alebo zostať v hlbokom spánku. Narušený odpočinok môže viesť k výraznému zhoršeniu kvality života a k depresii. Poruchy spánku spôsobujú nadmernú dennú ospalosť a môžu znemožňovať aj krátke popoludňajšie zdriemnutie.

Kedy vyhľadať lekára?

Niekto sa nikdy nedomnieva, že by mal navštíviť lekára, pretože sa obáva, že ho nebudú brať vážne. Trvanie syndrómu nepokojných nôh je však rizikové, pretože narušený spánok spôsobuje dennú ospalosť, znižuje schopnosť koncentrácie a pracovný výkon. Rastúca únava môže priamo zhoršovať kvalitu života. Určite sa poraďte so svojím lekárom, ak máte podozrenie, že máte syndróm nepokojných nôh.

Lekári môžu vykonať neurologické vyšetrenie a tiež krvné testy, najmä na zistenie nedostatku železa, aby vylúčili iné možné príčiny vašich príznakov.

Liečba syndrómu nepokojných nôh

Niekedy liečba vyvolávajúcej príčiny, napríklad nedostatku železa, výrazne zmierni príznaky. Korekcia nedostatku železa môže zahŕňať perorálnu alebo intravenóznu suplementáciu železa. To však funguje len pod lekárskym dohľadom a až potom, čo lekár skontroluje hladinu železa v krvi.

Ak trpíte syndrómom nepokojných nôh bez sprievodného ochorenia, liečba sa zameriava na zmeny životného štýlu. Ak to nie je dostatočne účinné, váš lekár môže predpísať lieky.

Lieková liečba

Existuje viacero predpisových liekov, ktoré boli pôvodne vyvinuté na liečbu iných ochorení, no používajú sa aj pri liečbe nepokojných nôh. Patrí sem niekoľko farmakologických skupín.

Zvyšovače hladiny dopamínu: tieto látky zvyšujú hladinu neurotransmitera dopamínu v mozgu. Používajú sa pri miernych až ťažkých formách. Krátkodobé vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne: napríklad nevoľnosť, závraty a únava. Môžu však spôsobiť poruchy kontroly impulzov, napríklad nutkavé hazardné hry, a dennú ospalosť.

Látky ovplyvňujúce vápnikové kanály: tieto lieky účinkujú len u časti pacientov.

Okrem svojej úlohy pri zabezpečení pevnosti kostí má vápnik významnú úlohu pri dráždivosti nervov a svalov, pri sťahovaní svalov a dokonca aj pri zrážaní krvi. 99 % vápnika v tele sa nachádza v kostnom tkanive, ktoré zároveň slúži ako rezervoár vápnika. Zvyšok vápnika je v krvi a bunkách a jeho koncentrácia môže kolísať len v úzkych medziach, pretože len v určitom koncentračnom rozmedzí plní svoje fyziologické funkcie. Nízka hladina vápnika môže spôsobovať svalové kŕče, bolesť svalov a poruchy citlivosti, pretože sa zvyšuje dráždivosť nervov a svalov, teda reagujú prudšie aj na menšie podnety.

Opioidy: môžu zmierniť mierne aj ťažké príznaky, avšak pri dlhodobom používaní hrozí riziko závislosti.

Svalové relaxancá a hypnotiká: pomáhajú pri nočnom spánku, ale nezbavia vás pocitu nepokojných nôh a môžu spôsobovať dennú ospalosť. Tieto lieky sa zvyčajne používajú iba v prípade, že iné liečby nepriniesli úľavu.

Môže byť potrebné vyskúšať viacero liekov alebo kombinácií, aby sa našla tá najvhodnejšia liečba práve pre vás.

Opatrne s liekmi!

Stáva sa, že dopamínové lieky, ktoré na istý čas zmiernia príznaky, prestanú fungovať alebo si všimnete, že príznaky sa začínajú objavovať skôr počas dňa alebo dokonca postihujú aj ruky. Tomuto javu sa hovorí augmentácia (zhoršenie/rozšírenie). V takom prípade treba prejsť na iný liek.

Počas tehotenstva sa vyššie uvedené lieky neodporúčajú. Ich užitie môže byť schválené len pri ťažkých príznakoch a zvyčajne až v poslednom trimestri tehotenstva.

Niektoré lieky môžu príznaky zhoršiť. Medzi ne patria niektoré antidepresíva, určité antipsychotiká, niektoré lieky proti nevoľnosti a niektoré lieky proti nádche a alergii. Pokiaľ je to možné, tieto prípravky sa odporúča vynechať.

Životný štýl a domáce opatrenia

Jednoduché zmeny životného štýlu môžu pomôcť zmierniť príznaky. Uvedené metódy nie sú vždy vedecky preukázané; sú to postupy, ktoré pacienti uviedli ako užitočné vo vlastných skúsenostiach. Nemusí to fungovať u každého, ale pokojne ich vyskúšajte.

• Vyskúšajte kúpeľ a masáže: teplá voda a masírovanie postihnutých svalov ich uvoľní.
• Používajte teplé alebo chladivé obklady: teplé alebo studené obklady, prípadne ich striedanie, môžu zmierniť nepríjemné pocity.
• Vytvorte si dobré spánkové návyky: únava má tendenciu zhoršovať príznaky, preto je dôležité dbať na kvalitný spánok. Izba by mala byť chladná, tichá a posteľ pohodlná. Snažte sa chodiť spať a vstávať v približne rovnakom čase a spať aspoň sedem hodín denne.
• Fyzická aktivita: pravidelné cvičenie môže zlepšiť príznaky, avšak príliš intenzívne alebo neskoro vykonávané tréningy môžu ťažkosti zhoršiť.
• Vyhýbajte sa kofeínu: zníženie príjmu kofeínu môže niekedy pomôcť pri nepokojných nohách. Skúste niekoľko týždňov vynechať potraviny a nápoje s obsahom kofeínu, vrátane čokolády, kávy, čaju a sladených nápojov. Tento čas stačí na zistenie, či to pomáha.
• Strava: skúste upraviť svoj jedálniček. Úplne obmedzte alebo aspoň minimalizujte príjem kofeínu, alkoholu, rafinovaného cukru a fajčenie.

Najväčšie zmeny v oblasti zdravia často dosiahnete malými krokmi, ktoré spočiatku vyzerajú nepatrne. Keď sa niečo stane zvykom vo vašom živote, ani by ste nepovedali, že práve tieto, často považované za neškodné, rutiny môžu dlhodobo spôsobovať najväčšie ťažkosti, aby sa vaše telo vrátilo do svojej prirodzenej rovnováhy. Ako sa zvykne hovoriť: „Kľúč k zmene je vždy vo vašich rukách.“

Elektrická svalová stimulácia (EMS)

Sú určité programy elektrickej svalovej stimulácie, ktoré môžu pomôcť predchádzať opakovaným ťažkostiam. Vykonajte uvoľňujúci, relaxačný alebo zvyšujúci prekrvenie/regeneráciu program 1–2 hodiny pred obvyklým nástupom príznakov. Tieto procedúry zlepšujú prekrvenie a vyživenie svalov a upokojujú nervy zásobujúce svaly. Spoločne to znižuje zvýšenú aktivitu.

Vyhnite sa programom zameraným na zvyšovanie sily svalov alebo vyvolávajúcim silné kontrakcie! Intenzita aplikovaného prúdu by mala byť jemná alebo najviac stredná. Prístroje vhodné na liečbu syndrómu nepokojných nôh nájdete tu.