Vegetariánska strava – prírodný liek

Stal som sa vegetariánom z vlastnej vôle

V detstve bolo chovateľstvo súčasťou nášho života. Starí rodičia, rodičia, tety, krstní rodičia, príbuzní, známi, susedia… všetci chovali prasatá, kurčatá, králiky, holuby. Môžem pokojne tvrdiť, že od detstva sme jedli veľa mäsa. Ako dospelý som často jedával mäso, mal som rád steaky alebo vyprážané rezne… Vtedy som si nepredstavoval, že sa tomu raz vzdám…

Na rastlinnú stravu som prešiel v roku 2012, keď som v 45 rokoch zistil, že mám vysoký krvný tlak. Týždne som pravidelne meral hodnoty 160/110. A to napriek tomu, že som 3–4-krát týždenne bicykloval 60–90 minút alebo bežal niekoľko kilometrov.

Keďže som ako internista pracoval aj v laboratóriu zaoberajúcom sa vyšetrením vysokého krvného tlaku, dobre som túto chorobu poznal. Zľakol som sa, pretože podľa medicínskych poznatkov vysoký krvný tlak nie je vyliečiteľný a vyžaduje celoživotné užívanie liekov. Moji kolegovia pri pohľade na hodnoty navrhli okamžité začatie „liekového kokteilu“ pozostávajúceho zo štyroch prípravkov. Ja som sa však liekom nezačal užívať.

Moja manželka už skôr prešla na rastlinnú, vegetariánsku stravu, čo mi zjednodušilo prechod. Pridal som sa k nej.

A výsledok? O dva týždne sa hodnoty začali normalizovať, za dva mesiace som už nameral len normálne hodnoty. V nasledujúcich rokoch som už nikdy nezaznamenal hodnotu presahujúcu 130/80. Nebral som žiadne lieky na zníženie krvného tlaku, nemenil som životný štýl, zmenila sa len moja strava…

Pre mňa je to dostatočný „vedecký" dôkaz. Keďže som inak nič nemenil, pokladám zlepšenie môjho vysokého krvného tlaku za následok rastlinnej stravy. Preto som zostal pri vegetariánskej strave dodnes.

Na zozname karcinogénov sú aj živočíšne produkty

Významný impulz rozšíreniu vegetarianizmu dal fakt, že na základe výsledkov štúdií WHO a lekárske organizácie zaoberajúce sa nádorovými ochoreniami označili konzumáciu červeného mäsa, mäsových výrobkov a nakladaných mäsových výrobkov za „s najväčšou pravdepodobnosťou" karcinogénnu.

Odvtedy vo svete pribúda ľudí, ktorí nekonzumujú žiadne mäso, ryby ani hydinu. Omnoho viac je však tých, ktorí prestali jesť červené mäso a mäsové výrobky, ale stále jedia kuracie mäso alebo ryby.

Najmenej je vegánov, ktorí úplne vynechali živočíšne mäso, ale aj ďalšie živočíšne produkty, ako mlieko, syr, vajcia či želatínu.

Výskumy o vegetariánskej strave – v minulosti a dnes

Skôr sa výskumy zameriavali na dokazovanie nutričných nedostatkov s cieľom preukázať riziká rastlinnej stravy. Keď tieto dôkazy neboli úspešné, zameranie sa zmenilo a v súčasnosti sa veľa štúdií zaoberá zdravotnými výhodami bezmäsitého stravovania.

Výsledkom je, že podľa súčasného stanoviska Americkej diétnickej asociácie sú „rozmanité rastlinné diéty, vrátane plne vegetariánskej alebo vegánskej stravy, zdravé, ich nutričné zloženie je vhodné a preukázateľne môžu mať zdravotné výhody pri prevencii a liečbe určitých ochorení".

Byť vegetariánom neznamená nechutné zelené listy a korene!

Mnohí si myslia, že vegetarián celý deň hrášok a mrkvu… avšak vegetarián nie je masochista, ktorý sa trestá bezchutnými a výlučne surovými jedlami – jednoducho je to človek, ktorý konzumuje zdravšie jedlá.

Urob experiment! Upeč kúsok mäsa bez soli a korenín a zjedz ho! Aká je chuť? Žiadna, pretože je bez chuti! To znamená, že nemáš rád samotnú chuť mäsa, ale spôsob korenenia!

Jednoducho si zachovaj korenie, ale namiesto mäsa použite zeleninu, strukoviny a pod.

Dôležitá je rozmanitosť!

Obrovské množstvo obilnín, semien, zeleniny a ovocia je k dispozícii a z nich možno pripraviť pestré jedlá – surové, varené, dusené alebo pečené.

Prechod na vegetariánstvo je dnes jednoduchší vďaka celoročnej dostupnosti čerstvej zeleniny a ovocia, ako aj nespočetnému množstvu ďalších produktov, ktoré umožňujú pestrú stravu.

Internet a médiá pomáhajú spoznať a pripraviť rastlinné jedlá vzdialených kultúr. Môžem pokojne povedať, že kuchyne svetových národov poskytujú obrovskú rozmanitosť, stačí sa od nich inšpirovať.

Používam online indickú kuchársku knihu, ktorá obsahuje stovky vegetariánskych receptov. A to je len India. Pozri si stredomorskú kuchyňu – talianske, španielske, grécke jedlá. Prezri si mexické alebo peruánske recepty! Zložky sú dostupné v bežnom obchode alebo v bio obchode.

Rastlinná strava môže byť chutná, pestrá, výživná a zdravá!

Ak si dáš len zeleninovú pizzu s kolou, už si „vegetarián" 🙂

Vegetariánska strava nie je jednotvárna! Rozmanitosť by mala byť tvoje heslo. Konzumuj celozrnné obilniny (pečivá a cestoviny z celozrnnej múky), ďalej zeleninu, ovocie a semienka v každej možnej kombinácii, príprave a korenení.

Samozrejme, maj na pamäti aj ako vegetarián: nadmerný príjem kalórií vedie rovnako k obezite. Napríklad „chrumkanie" olejnatých semienok sa ti môže ľahko vypomstiť.

Niekoľko dôkazov o škodlivosti maďarskej kuchyne

Keďže chute sa formujú v detstve, je veľmi ťažké odkloniť sa od stravovania, ktoré predstavovala kuchyňa babičky alebo jedlá, ktoré ti varila mama. Najviac chutí ti to, čo si ako dieťa často dostával a čo ťa naučili mať rád.

Oficiálne zdravotné štatistiky potvrdzujú, že tradičné maďarské jedlá, ktoré som kedysi aj ja bohatne konzumoval a ktoré sú naozaj chutné, vážne poškodzujú zdravie svojich konzumentov.
Dve tretiny populácie sú obézne, 50 % dospelých trpí jedným alebo viacerými chronickými ochoreniami, sme lídrami vo svete v úmrtnosti spôsobenej kardiovaskulárnymi ochoreniami a nádorovými ochoreniami. Očakávaná dĺžka života v zdraví sotva prevyšuje 50 rokov. Mohol by som tu uviesť množstvo ďalších údajov ako dôkaz.

Treba viac dôkazov? Sotva!

„Pasca" maminej kuchyne

Ako rodič alebo starý rodič môže byť pre teba vážnou výzvou, čo dávaš na tanier svojmu dieťaťu alebo vnúčatám!

Ak im podávaš tradičné maďarské jedlá, ktoré si sám dostával a ktoré máš veľmi rád, odsudzuješ ich tým na to,

• že v 50 rokoch budú rovnako chorí ako ty.
• že budú musieť žiť desaťročia bojujúc s chorobami.
• že budú mať na svete najväčšie riziko, že predčasne zomrú na nádorové alebo kardiovaskulárne ochorenie.

Ak ich chceš pred tým ochrániť, daj im zdravé jedlá!

Nemusíš prejsť na vegetariánstvo zo dňa na deň

Podľa vedeckých údajov potrebuješ denne z živočíšnych bielkovín približne 0,4 g na kilogram telesnej hmotnosti. Pri 50 kg žene je to 20 g, pri 80 kg mužovi 32 g. Jeden bežný rezeň z reštaurácie pokryje takmer týždennú potrebu.

Keďže je ťažké zmeniť všetko naraz, začni malými krokmi. Navrhujem dve metódy.

Prvá rada: Zníž podiel mäsa v jedlách, ktoré konzumuješ, a zvýš podiel zeleniny. Každý deň jedz aj niekoľko kúskov čerstvého ovocia.

Druhá rada: Začni spoznávať indickú, mexickú alebo stredomorskú kuchyňu a pripravuj ich jedlá. Sú známe tým, že nesú nižšie riziko ochorení. Recepty kladú väčší dôraz na rastliny a mäso používajú šetrnejšie.

Naši predkovia žili prevažne na rastlinnej strave!

Skôr, než som začal písať tento článok, prečítal som množstvo etnografických štúdií. Etnografia sa zaoberá aj tým, aké boli stravovacie zvyky a čo jedli naši predkovia.

Až do druhej svetovej vojny tvorili obilniny (pšenica, ovos, jačmeň, raž, proso, pohánka a pod.) približne 2/3 stravy maďarskej populácie. Z pečiva a kaší vyrobených z týchto obilnín sa pripravovali jedlá s pridaním zeleniny a s malým množstvom živočíšnych tukov alebo mliečnych výrobkov (kyslá smotana, tvaroh). Podiel mäsa bol dlho dobre pod 10 %, a to prevažne hydina.

Moji starí rodičia každý rok vychovávali jedno prasa. Len jedno, pretože na jeho vyživenie im postačovali zvyšky a krmivo. Zabitá zvieraťo s hmotnosťou 90–100 kg sa pred Vianocami spracovalo. Mäso, slanina a klobásy sa udili a rodina ich postupne spotrebovala až do jesenných zásob. Denne pripadol na člena rodiny jeden plátok slaniny alebo pár kúskov klobásy. To znamená, že nie je pravda, že starí rodičia jedli mäso tak, ako súčasné generácie.

Situácia sa zmenila po druhej svetovej vojne. Plná zamestnanosť a z toho plynúce príjmy sprístupnili širokým vrstvám potraviny, ktoré dovtedy jedávali len „páni". Medzi nimi bolo aj mäso, ktoré sa stalo symbolom hojnosti a častejšie sa objavovalo na tanieroch. Klesol však podiel obilnín, zeleniny a ovocia. Pamätám si, ako môj otec s odporom hovoril o kukuričnej kaši (puliszke), ktorá bola v jeho detstve takmer každodenným jedlom. Pripomínala mu chudobu a dával ju kŕmiť prasatám – na náš stôl nikdy nemohla prísť.

A potom prišli biely chlieb a rafinovaný kryštálový cukor… o tom možno inokedy napíšem.

Zdravý po celý život

Motto môjho blogu znie „Zdravý po celý život".

To znamená, že by si mal žiť tak od mladého veku, aby si neohrozil kvalitu svojho života v starobe.

Ak je tvoja strava nezdravá, nehýbeš sa dostatočne, práca ti spôsobuje stres, alebo svoj organizmus poškodzujú škodlivé závislosti, môžeš vo veku 50 rokov očakávať choroby.

Tieto choroby sú krutí „spolucestujúci". Nedovolia ti žiť radostné a bezstarostné dni. Choroby ťa trápia a ničia kvalitu tvojho života. Keď si chorý, musíš peniaze, ktoré si si odložil, použiť na znovunastolenie strateného zdravia. Medzitým však kvôli svojim ťažkostiam už nemôžeš pracovať toľko, takže tvoj príjem klesá. Neustále finančné problémy neumožnia pokojný život a často sťažujú aj prístup k liečbe.

Preto by ti malo byť jasné, že výskyt choroby nie je žiaduci a oplatí sa urobiť všetko, aby k nej nedošlo!

Strava s prevahou rastlinných potravín je overený spôsob prevencie chronických ochorení.

Je len na tebe, či to vyskúšaš!