Vegetatívny nervový systém – základné informácie
Vegetatívny alebo autonómny nervový systém je časť nervového systému zodpovedná za reguláciu telesných funkcií nezávislých od našej vôle (ktoré nemôžeme priamo ovládať). Riadi základné životné procesy, ako sú srdcová činnosť, dýchanie a trávenie. Jeho hlavné zložky sú sympatický a parasympatický systém.
Sympatický nervový systém
Známy ako systém „bojuj alebo uteč“. Predovšetkým zabezpečuje rýchlu reakciu na nebezpečenstvo a reguluje procesy potrebné na takúto reakciu. Jeho aktivácia vyvoláva v tele mnoho účinkov:
- zvyšuje frekvenciu srdcovej činnosti a silu srdcových kontrakcií, aby sa viac krvi a kyslíka dostalo do svalov a mozgu. To pripravuje telo na zvládnutie nebezpečnej situácie.
- zvyšuje krvný tlak smerom k svalom a mozgu, ktoré sú v situácii ohrozenia najdôležitejšie.
- zvyšuje dýchaciu frekvenciu, aby pľúca prijali viac kyslíka, ktorý krv následne roznesie do buniek. Kyslík je nevyhnutný pre efektívnu funkciu svalov.
- zvyšuje hladinu krvného cukru (uvoľňovaním z pečene a svalových zásob), aby poskytol viac energie telu.
- zrenice sa rozšíria, čím sa zväčší množstvo svetla dopadajúceho do oka, zlepšuje sa zrak a bdelosť.
- zvyšuje citlivosť zmyslov, aby sme lepšie vnímali zdroje nebezpečenstva.
- potláča činnosť tráviaceho systému. Keďže krvný prúd je presmerovaný k svalom a mozgu, trávenie môže byť obmedzené.
- potláča reprodukčné procesy a sexuálnu túžbu.
- zvyšuje pozornosť a cieľavedomosť, aby sme sa mohli sústrediť na zvládnutie nebezpečenstva.
Cieľom týchto zmien je pripraviť organizmus na nebezpečenstvo a umožniť rýchle konanie. „Normálne“ v takom prípade trvá mimoriadna situácia len krátko a po jej skončení aktivita sympatiku ustúpi.
Ak je však sympatická aktivácia dlhodobá, môže viesť ku chronickému stresu, zápalovým a autoimunitným ochoreniam, kardiovaskulárnym problémom, poruchám spánku a iným zdravotným ťažkostiam. Preto je dôležité zvládanie stresu a používanie relaxačných techník na reguláciu aktivity sympatického systému a udržanie rovnováhy tela.
Parasympatický nervový systém
Známy aj ako systém „oddych, trávenie, regenerácia, reprodukcia“. Jeho funkcia je v protiklade so sympatikom — podporuje odpočinok, trávenie, regeneráciu a reprodukciu.
Keď sa aktivuje parasympatikus, prináša to nasledovné výhody:
- znižuje hladinu stresu a zmierňuje úzkosť, čím prispieva k psychickému pokoju a emočnej vyrovnanosti.
- môže znížiť počet úderov srdca a normalizovať krvný tlak. To prispieva k ochrane kardiovaskulárneho zdravia a znižuje riziko srdcových ochorení.
- podporuje hlboký a obnovujúci spánok. Zlepšenie kvality spánku môže zvýšiť kvalitu života a dodať energiu na každodenné aktivity.
- zlepšuje trávenie a vstrebávanie živín. Prispieva k regulácii telesnej hmotnosti a metabolizmu.
- podporuje efektívnejšiu funkciu imunitného systému a reguláciu zápalov, ich zníženie.
- zlepšuje funkciu dýchacieho systému, znižuje dýchaciu frekvenciu a zvyšuje účinné zásobovanie kyslíkom a celkovú vitalitu.
- prináša pocit relaxácie a odpočinku, čo pomáha pri regenerácii tela aj mysle.
Treba vedieť, že sympatický nervový systém je vždy prioritný, teda jeho aktivita „potláča" parasympatické efekty.
Je to tak preto, že zachovanie života má prioritu!
Dnes je hlavný problém v tom, že stresové vplyvy sú takmer stále prítomné. Problémy s obživou, rodinné, pracovné a environmentálne vplyvy sú stále zdrojom stresu.
Dlhodobý stres je známy ako jeden z najsilnejších faktorov vyvolávajúcich choroby, preto by si mal venovať zvýšenú pozornosť znižovaniu stresu a zvyšovaniu aktivity parasympatického systému.
Ako získať informácie o stave svojho vegetatívneho nervového systému?
O stave svojho vegetatívneho nervového systému môžeš napríklad získať informácie z niektorých športových hodiniek Polar. Každé ráno ti zobrazia stav Nightly Recharge™ (nočné dobíjanie) – k tomu však musíš mať hodinky na ruke aj počas spánku.
Pri hodnotení „dobitia“ sa berie do úvahy rovnovážny stav tvojho vegetatívneho systému (ANS charge) a kvalita spánku.
Stav spánku sa posudzuje klasickým meraním spánku, t. j. každú noc sa meria množstvo a kvalita spánku. Skúma sa čas strávený v odpočinku a spánkové cykly a porovnáva sa to s hodnotami z predchádzajúcich 28 dní.
Hodnota ANS charge zohľadňuje, ako veľmi sa počas prvých 4 hodín spánku upokojil tvoj vegetatívny systém v porovnaní s bežnou úrovňou za posledných 28 dní. Pomocou optického snímača na zápästí sa meria srdcová frekvencia, variabilita srdcovej frekvencie (HRV) a dýchacia frekvencia. V hodnotení má najväčší vplyv srdcová frekvencia, dýchacia frekvencia má najmenší vplyv. Čím vyššia je hodnota ANS, tým lepšie sa obnovila srdcová činnosť. Zvýšená srdcová frekvencia a znížená variabilita srdcového rytmu naznačujú horšiu regeneráciu. Naopak znížená srdcová frekvencia a zvýšená variabilita srdcovej frekvencie indikujú dobrú regeneráciu.
Na základe aktuálneho stavu dobíjania dostaneš aj personalizované denné tipy týkajúce sa denného pohybu, a pri nízkych hodnotách odporúčania skôr na oddych a zlepšenie regenerácie.
Športové hodinky Polar a odbornú pomoc v tejto oblasti získaš v e-shope Zerge.hu.
Zvýšenie parasympatickej aktivity
Preukázané je, že zvýšenie aktivity parasympatického nervového systému má pozitívny vplyv na zdravie, telesnú i duševnú pohodu.
- Znižuje stres a úzkosť, čo vedie k relaxácii a pokoju.
- Zlepšuje kvalitu spánku, čo je dôležité pre obnovujúci spánok. Keďže regenerácia a samoliečebné procesy prebiehajú počas spánku, je to kľúčové pri zvládaní chorôb a zápalov.
- Znižuje zápalovú odpoveď. Podporuje fungovanie imunitného systému, pomáha regulovať zápalové procesy a znižovať chronické zápalové stavy.
- Zlepšuje kardiovaskulárne zdravie znížením srdcovej frekvencie a krvného tlaku. Má priaznivý účinok na srdce a cievy.
tVNS, teda vagová stimulácia
Vagus stimulácia je jednou z najnovších lekárskych terapeutických metód.
Pomocou prístroja Nurosym sa transaurikulárne, t. j. na určitej časti ušného boltca cez tragus, stimuluje jedna vetva vagového nervu. Táto metóda je overene schopná aktivovať parasympatický nervový systém.
Metóda je neinvazívna, to znamená, že nie je potrebné nič zavádzať do tela, rezanie ani operácia. Dá sa používať úplne bezpečne.
Počas tVNS ošetrení sa na oblasť okolo ucha posielajú jemné elektrické impulzy, kde sú povrchové vetvy vagového nervu. Tieto impulzy sa prenesú do hlavného kmeňa vagového nervu, ktorý následne posiela signály do mozgu a aktivuje parasympatický systém. Tým ovplyvňuje rôzne telesné funkcie vrátane srdcovej frekvencie, dýchania a trávenia a pomáha dosiahnuť stav relaxácie tela.
tVNS predstavuje sľubnú liečebnú metódu pri mnohých stavoch. Má málo kontraindikácií — nie je vhodná pri prítomnosti implantovaného kardiostimulátora (pacemaker) alebo kardioverter-defibrilátora. Môžu existovať aj iné stavy, pri ktorých je vhodné použitie prístroja starostlivo zvážiť. Porozprávaj sa so svojím ošetrujúcim lekárom a požiadaj ho o názor.
Ako zvýšiť účinnosť tVNS
Sympatická a parasympatická činnosť sa nedá aktivovať súčasne! Fungujú protichodne, je to ako hojdačka — keď je jedna hore, druhá musí byť dole.
Preto má zmysel aplikovať vagovú stimuláciu počas pracovného stresu, v posilňovni, v dopravnej zápche alebo počas panického záchvatu — nie. V týchto chvíľach je parasympatikus potlačený a stimulácia nebude efektívna.
Stimuláciu vykonaj, keď si pripravený/a upokojiť sa a zaspať. Použi prístroj pred spaním a potom sa už zbytočne „nevzrušuj".
Už som spomenul, že sympatický („bráň sa alebo uteč") systém má prednosť pred parasympatikom. Ak ťa zasiahne silný stres, nedokážeš parasympatikus aktivovať „na príkaz”.
Snaž sa stres znižovať kombináciou viacerých metód naraz. Napríklad relaxačné techniky, meditácia, joga a dychové cvičenia pomáhajú znižovať stres a zvyšovať parasympatickú aktivitu.
Vagus stimuláciu začni len vtedy, keď sa ti podarí odstrániť akútny stres a si pripravený/a na uvoľnenie.
Kedy vykonávať stimuláciu?
- Personalizované načasovanie: Načasovanie stimulácie sa líši u jednotlivcov. Pre niektorých môže byť stimulácia ráno vhodná na energetický štart do dňa, iným večerné ošetrenie pomôže pri relaxácii a príprave na spánok.
- Konzistentná rutina: tVNS vykonávaj pravidelne, ideálne každý deň v rovnakom čase. Pravidelnosť zvyšuje účinnosť liečby a podporuje vznik pozitívnych reakcií tela.
Ako dlho by malo ošetrenie trvať?
- Dĺžka ošetrenia: Optimálna dĺžka sa môže líšiť, ale výskum zvyčajne odporúča denne 15–30 minút, maximálne 60 minút stimulácie. Dĺžka závisí aj od intenzity liečby a individuálnej reakcie pacienta. Niektorí sú citlivejší a parasympatický efekt sa objaví rýchlo. Iných pri silnom strese (vysokej sympatickej aktivite) liečba „prelomí" pomalšie.
- Postupný začiatok: Ak s tVNS začínaš, je vhodné začať s kratšími 5–10 minútovými sedením a postupne predlžovať, keď si telo zvykne na stimuláciu. Po prvých ošetreniach sa môžu objaviť mierne závraty alebo nevoľnosť, ale sú to zriedkavé prejavy, ktoré zvyčajne ustúpia po niekoľkých sedeniach.
Intenzita a frekvencia stimulácie
- Intenzita impulzov by mala byť dostatočne vysoká na to, aby bola vnímateľná, ale nemala by spôsobovať nepríjemnosti alebo bolesť. Postupné zvyšovanie intenzity pomáha nájsť optimálnu rovnováhu medzi pohodlím a účinnosťou.
- Frekvencia ošetrení je dôležitá. Vo väčšine prípadov sa odporúča denná pravidelnosť, avšak v niektorých prípadoch môže stačiť niekoľko aplikácií týždenne. Frekvenciu treba prispôsobiť individuálnym cieľom a reakcii tela na liečbu.
Koľko času potrebuje účinok?
Možno si pamätáš skvelý kabaretný výstup Hofi Gézu, ktorý si uťahoval z Rákosiho režimu? Predavač ošípaných sa pýtal, koľko prasiat asi odroja... Odkiaľ to kto má vopred vedieť a presne odpovedať?
Rovnako je to s predpovedaním, ako dlho trvá aktivácia parasympatického systému.
Mám skúsenosti, že pri niektorých pacientoch už prvé 5-minútové ošetrenie odstránilo dlhotrvajúce dvojité videnie (pre odborníkov: očný príznak myasthenia gravis).
Iní používatelia tvrdili, že za dva týždne nepocítili žiadny efekt.
Pravda bude niekde medzi týmito extrémami.
Pri miernom alebo stredne ťažkom a nie príliš dlhodobom probléme môže byť potrebný kratší čas. Na prelomenie mnoho rokov trvajúceho chronického stresu zvyčajne nestačia 1–2 sedenia. V takých prípadoch je potrebné minimálne 30–60 dní trpezlivej terapie, aj keď dodržíš doporučené postupy pri ošetrení.
Ak sú okrem chronického stresu prítomné aj iné symptómy, ako chronické zápaly alebo autoimunitné ochorenie, odpoveď je ešte zložitejšia. V takých prípadoch nie je realistické očakávať úplný efekt len z jedinej terapie. Je potrebné riešiť problém komplexne: výživou, pohybom, technikami na znižovanie stresu a prípadne dočasne aj liekmi. Závažné stavy často vyžadujú kombinované prístupy (viacero metód naraz — multimodálny prístup), ktoré majú vyššiu pravdepodobnosť úspechu než jediná metóda.