Rehabilitácia po infekcii COVID-19

Hlavné príznaky infekcie COVID-19 sú horúčka, kašeľ, dýchavičnosť a bolesť svalov (myalgia). Pri ľahších prípadoch ochorenie často "prebehne" bez väčších následkov. Po niekoľkých dňoch sa príznaky zmiernia a ustúpia.

V ťažších prípadoch môže priebeh rýchlo zhoršiť. Pri obojstrannom postihnutí pľúc respiračný systém "kolabuje" a rozvíja sa akútny respiračný distress syndróm (ARDS). V pľúcnych alveolách vznikajú fibrinózne sekréty a medzi pľúcnymi bunkami sa pozoruje nahromadenie fibrínu (pulmonálna intersticiálna fibróza).

Vírus môže spôsobiť rôzne poruchy funkcie aj v iných orgánoch, napríklad v srdci, pečeni a obličkách. Tieto zmeny prispievajú k nedostatku kyslíka (hypoxémii) a k poškodeniu kardiopulmonálnych a orgánových funkcií.

Čo to znamená v každodennom živote?

Pri ľuďoch, ktorí prešli infekciou, môžete počuť najrôznejšie príbehy, hoci priebeh ochorenia je zvyčajne jeden z nasledujúcich.

Niektorí prejdú ochorením s miernymi symptómami. Je to len o niečo ťažšie než obyčajné prechladnutie a nezanecháva žiadne trvalé následky.

U iných sú príznaky výraznejšie. Horúčka ich niekoľko dní vyčerpá, kašlú, no nezískajú zápal pľúc. Avšak ustúpenie príznakov neznamená koniec problémov. Staré sily sa nevrátia ani po niekoľkých týždňoch a objavujú sa rôzne ťažkosti tu a tam. Minimálna záťaž je vyčerpávajúca, nie sú schopní vykonávať plnohodnotnú prácu. Na návrat k bežnej aktivite často treba niekoľko mesiacov od nákazy.

Najhoršie sú na tom tí, ktorí skončia v nemocnici so zápalom pľúc a potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu. Po niekoľkých týždňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti a ležaní v posteli dochádza k úbytku svalovej hmoty a strate svalovej sily. Môže byť poškodených aj mnoho ďalších funkcií. Tak veľmi, že po odpojení od prístroja je aj samostatné jedenie obrovská námaha. Obrovským úspechom je, keď pacient prejde s postele na druhú stranu. Jeden známy po niekoľkých týždňoch na JIS bol natoľko oslabený, že sa v pravom slova zmysle musel naučiť chodiť odznova. Viac mesiacov po návrate domov trávi 80 % dňa v posteli.

COVID sa nehrá! Hoci mnohí ho prekonajú bez problémov, u tých, ktorých zasiahnu ťažšie príznaky, sa predchorobný stav vracia len pomaly a v niektorých prípadoch sa úplné vrátenie do pôvodného stavu nemusí dosiahnuť vôbec.

Rehabilitácia po covide

Odborníci sa zhodujú, že pacienti po prekonaní covidu potrebujú rehabilitáciu, aby získali späť svoj predchorobný stav.

Rehabilitačné zákroky by sa mali pri miernych a stredne ťažkých infekciách začať čo najskôr, ak to príznaky dovolia. Pri ťažkých a kritických prípadoch sú samozrejme prvoradé život zachraňujúce opatrenia. Rehabilitácia môže začať až potiaľ, keď sa stav stabilizuje.

Jednou z dôležitých podmienok je, aby periférna saturácia periférneho kyslíka (SpO2) bola nad 88 % (merateľné doma pulzným oximetrom).

Ak sú v pokoji prítomné búšenie srdca, potenie, tlak na hrudi alebo dýchavičnosť, rehabilitačný program nemožno začať. Rozhodnutie, kedy je vhodné začať postupný rehabilitačný program, je na ošetrujúcom lekárovi.

• Rehabilitačný program treba stanoviť s prihliadnutím na klinické príznaky, fyziologické parametre a zobrazovacie vyšetrenia, komorbidity, kontraindikácie a pod.
• Pacient potrebuje "ušitý na mieru" plán rehabilitácie, ktorý zodpovedá jeho aeróbnej vytrvalosti, svalovej sile a schopnosti vnímať rovnováhu a ktorý je postupne budovaný.
• Krátkodobým cieľom pľúcnej (pulmonálnej) rehabilitácie je zmierniť dýchavičnosť, úzkosť a depresiu, zatiaľ čo dlhodobým cieľom je čo najviac obnoviť aktivitu pacienta.
• Cieľom je zlepšiť výkonnosť a kvalitu života. Uľahčiť reintegráciu do spoločnosti (napríklad získať späť pracovnú schopnosť).
• Plánovanie a vytvorenie rehabilitácie je v kompetencii lekára a zdravotníckeho personálu. Rehabilitačný pracovník pomáha už v nemocničnej fáze. Jeho úlohou je zaškolenie pacienta do rehabilitačných cvičení.
• Po prepustení domov je potrebné pokračovať v liečbe. To už však patrí pacientovi a jeho rodine.

Hlavné smery rehabilitácie

• Obnova vytrvalosti. Ide prevažne o aeróbne cvičenia, t. j. chôdza, rýchla chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie a pod. Fyzická rehabilitácia sa musí začať s veľmi nízkou intenzitou. Potrebné je cvičiť 3–5-krát týždenne po 20–30 minút. S rastúcou výkonnosťou treba postupne zvyšovať intenzitu aj trvanie.
• Obnova sily: posilňovanie väčších svalových skupín, napr. stehien, paží, ramien a svalov trupu. Pri tréningu jednotlivých svalových skupín používajte činky. Vykonajte 8–12 opakovaní v 1–3 sériách. Začnite s malou váhou, ktorú možno týždenne zvyšovať o 5–10 %. Návrat svalovej sily možno zrýchliť pomocou prístroja na svalovú stimuláciu, pozri môj predchádzajúci článok.
• Rozvoj rovnováhy: ak sa objavia poruchy rovnováhy, treba cielene cvičiť na jej obnovu. Cvičenia učí fyzioterapeut. Dá sa vykonávať bez pomôcok, ale môže byť potrebné zaobstarať niektoré pomôcky.
• Respiračný tréning: ak je prítomná dýchavičnosť, sípanie alebo ťažké dýchanie, fyzioterapeut pomôže so správnym nastavením polôh podporujúcich dýchanie a s nastavením dychového rytmu, ako aj s osvojením si cvičení na posilnenie dýchacích svalov.
• Čistenie dýchacích ciest: po infekcii COVID-19 (obzvlášť u pacientov s CHOCHP) sa v dýchacích cestách hromadí značné množstvo hlienu, ktorý vyvoláva kašeľ. Odporúča sa osvojiť si a používať oscilujúcu terapiu s pozitívnym tlakom na konci výdychu. prístroj Aerobika OPEP je napríklad vynikajúci na tento účel.

AerobiKa OPEP

• vibrácie a pozitívny tlak na konci výdychu
• pomáha s vyprázdňovaním hlienu z dýchacích ciest
• postačí 5–10 minút dvakrát denne
• ako doplnkové ošetrenie pri COPD, cystickej fibróze a pretrvávajúcom zápale pľúc

Počas zotavovania sa, aby sa predišlo reinfekcii (napr. iným patogénom), treba minimalizovať osobné kontakty. Rehabilitáciu by sa malo viesť prednostne pomocou videí, tlačených návodov alebo online konzultácií a výučby skôr než osobnými stretnutiami.

Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou liečby infekcie COVID-19. Ak vás prepustili z nemocnice, znamená to, že bolo odstránené bezprostredné životné ohrozenie, ale ešte nie ste vyliečení. Na úplné zotavenie a návrat sily pred ochorením je potrebné urobiť ešte veľa. Pod vedením lekárov a rehabilitačných odborníkov musíte cvičenia a tréningy vykonávať vy sami. Nikto to nespraví za vás!

Zdroje

• Pulmonary rehabilitation for patients with coronavirus disease 2019 (COVID-19) Lu-Lu Yang, Ting Yang
• Physiotherapy management for COVID-19 in the acute hospital setting: clinical practice recommendations. Peter Thomas, Claire Baldwin, Bernie Bissett, Ianthe Boden, Rik Gosselink, Catherine L Granger, Carol Hodgson, Alice YM Jones, Michelle E Kho, Rachael Moses, George Ntoumenopoulos, Selina M Parry, Shane Patman, Lisa van der Lee