Mŕtvica – nielen „katastrofa“ postihujúca mozog

Mŕtvica (po anglicky „stroke“) je súhrnný názov ochorení predstavujúcich vážne narušenie prekrvenia mozgu. Staršie a ľudové pomenovania: mŕtvica, porážka, „mäknutie mozgu“, mozgové krvácanie, mozgový infarkt. Príznaky a následky sú vo väčšine prípadov podobné. Mŕtvica zvyčajne znamená trvalý stav, teda funkcie sa spravidla nedajú obnoviť. V priaznivých a miernych prípadoch príznaky ustúpia do 24 hodín a strata funkcií je prechodná. V takom prípade sa nehovorí o mŕtvici, ale o prechodnej poruche prekrvenia (medicínska skratka: TIA – tranzitórna ischemická ataka).

Ischemická mŕtvica

Vzniká, keď prekrvenie určitej oblasti mozgu náhle prestane, napríklad v dôsledku spazmu ciev, stenózy alebo embólie (krvnej zrazeniny). Oblasť mozgu bez prísunu krvi nedostáva kyslík a funkcia neurónov sa zastaví. Ak sa krvný obeh v priebehu niekoľkých minút neobnoví, neuróny (najmä v bezprostrednej blízkosti uzáveru) hynú. Funkcie zabezpečované danou oblasťou mozgu (napríklad reč, rovnováha, pohyb, myslenie, pamäť, vnímanie a pod.) sú stratené.
Ischemická mŕtvica tvorí 70–80 % všetkých prípadov.

Hemoragická (krvácavá) mŕtvica

Je zriedkavejšia ako ischemická forma. Vzniká, ak niektorá z ciev vnútri lebečnej dutiny „praskne“. Príčinou môže byť stvrdnutie cievnej steny v dôsledku aterosklerózy, neliečený vysoký krvný tlak (alebo náhly výkyv tlaku pri vynechaní lieku). Tu príznaky nespôsobuje nedostatok kyslíka. Narastajúce „krvné ložisko“ v mozgovom tkanive alebo v priestore medzi mozgovými blanami tlačí na okolie a spôsobuje poruchu funkcie. Keďže vnútorný priestor lebky je obmedzený a kosti sa nemôžu roztiahnuť, tlak sa snaží presunúť smerom k otvoru na základe lebky nazývanému foramen magnum. Zvyšovanie tlaku pritlačí predĺženú miechu kosti, v ktorej je dýchacie centrum. Ak toto centrum zlyhá, nastáva smrť.

Príznaky mŕtvice

• Náhla stŕpavosť alebo slabosť (najmä na jednej strane tela)
• Zmätenosť
• Porucha reči alebo porozumenia
• Náhle zhoršenie videnia na jednom alebo oboch očiach
• Problémy s pohybom
• Závraty, strata rovnováhy alebo porucha koordinácie
• Náhla, silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny

Hoci mŕtvica je ochorenie mozgu, jej príznaky a následky môžu vážne postihnúť celé telo.

• Poruchy poznávania a myslenia (kognitívne funkcie): vnímanie, sústredenie pozornosti, počítanie a zložitejšie kognitívne úlohy (napr. učenie, rozhodovanie, plánovanie, riešenie problémov, sebapoznanie atď.) sa stávajú ťažkými alebo nemožnými. Poruchy pamäti, problémy s rečou, emocionálne ťažkosti, problémy s každodennou sebaobsluhou a bolesti môžu sťažiť bežný život.
• Paralýza (strata schopnosti pohybu). Paralýza môže postihnúť len tvár, ruku alebo nohu. Častá je hemiplegia, pri ktorej je postihnutá jedna polovica tela (tvár, ruka a noha). Z miesta výskytu paralýzy možno usudzovať, ktorá hemisféra mozgu je poškodená: ak je paralýza na ľavej strane tela, problém je v pravej polovici mozgu a naopak.

Hlavné rizikové faktory mŕtvice

Najdôležitejšie sú účinky vysokého krvného tlaku, ochorení srdca, cukrovky a fajčenia na cievnu stenu. Zvýšený počet červených krviniek a srdcová arytmia nazývaná fibrilácia predsiení zvyšujú riziko tvorby krvnej zrazeniny.

Podľa niektorých lekárskych názorov by sa až osemdesiat percent mŕtvic dalo predchádzať. To znamená, že znížením rizikových faktorov, trvalou liečbou a kontrolou vyvolávajúcich ochorení možno mŕtvici predísť alebo aspoň významne znížiť riziko jej vzniku.

Liečba

Pri akútnych príznakoch mŕtvice je potrebné okamžite vyhľadať urgentnú zdravotnú starostlivosť. Faktor času je rozhodujúci – pacienta treba čo najrýchlejšie dopraviť do nemocnice. Prvé hodiny sú kľúčové pre výsledok ochorenia.

Liečba ischemickej mŕtvice spočíva v odstránení uzáveru a obnovení krvného toku v mozgu. Pri hemoragickej mŕtvici je možností intervenčnej liečby menej. Ak je to možné, zameriavajú sa na odstránenie zdroja krvácania (napr. aneurysmy).

Pri prerušení prekrvenia mozgu najskôr odumierajú najviac postihnuté neuróny, zatiaľ čo na periférii postihnutej oblasti prevláda len porucha funkcie. Cieľom liečby je zmenšiť, minimalizovať oblasť odumretého tkaniva.

Bohužiaľ len malé percento pacientov s mŕtvicou dorazí včas do nemocnice vybavenej potrebnou technikou. O tom, aké trvalé poškodenia vzniknú, často rozhodujú minúty.

V priaznivých prípadoch mozog dokáže čiastočne obnoviť alebo zmierniť škody spôsobené mŕtvicou. Neuróny, ktoré neodumreli, môžu časom znovu fungovať. Niekedy iná oblasť mozgu prevezme určité funkcie poškodené mŕtvicou. Preživší mŕtvice niekedy uvádzajú neočakávané návraty funkcií, ktoré nie je možné vždy vysvetliť.

Výsledky liečby

• Približne 10 % preživších mŕtvicu prekoná takmer bez príznakov
• 25 % má mierne postihnutia, ktoré každodenný život buď neobmedzujú, alebo len minimálne
• 40 % má také následky, že na vykonávanie niektorých úkonov potrebuje cudziu pomoc
• 10 % sa stane neschopnými samostatnej starostlivosti a potrebujú dlhodobú asistenciu
• 15 % zomrie krátko po mŕtvici

Rehabilitácia

Akonáhle po intenzívnej liečbe pominie bezprostredné ohrozenie života a všeobecný stav sa stabilizuje, treba okamžite začať s rehabilitáciou! Rehabilitačný tím by mal zahájiť liečbu už do dvoch dní po mŕtvici. Pacientov treba naučiť, ako pokračovať po prepustení z nemocnice, čo a prečo cvičiť a rozvíjať.

Cieľom rehabilitácie je obnoviť alebo aspoň zlepšiť funkcie poškodené mŕtvicou tak, aby preživší ostal čo najviac nezávislý. Najťažšie je motivovať pacienta, pretože neočakávaná a závažná strata schopností môže viesť k šoku alebo depresii. Pacient musí chcieť znovu naučiť základné zručnosti, ktoré mu mŕtvica odobrala – napr. reč, jedenie, pitie, obliekanie či chôdzu – lebo bez nich je odkázaný na iných.

Mnoho úloh čaká aj na rodinu, pretože často treba upraviť bývanie tak, aby zodpovedalo zmeneným schopnostiam po mŕtvici. Inštalácia madiel, nájazdov, špeciálnych riadov, príborov, invalidného vozíka, zdvíhacieho zariadenia a pod. môže byť potrebná. Potreby sa líšia individuálne a treba ich prispôsobiť zdravotnému stavu pacienta.

Domáca zdravotnícka technika v rehabilitácii

U väčšiny ľudí po mŕtvici je schopnosť pohybu do istej miery znížená. U niektorých sú svaly len oslabené, pretože nervové impulzy nedorazia správne do svalov. U iných je problém v koordinácii pohybu – napríklad zdvihnúť lyžicu k ústam je takmer nemožné. Nepoužívané svaly rýchlo strácajú silu a objem (svalová atrofia), čo treba zabrániť. Po mŕtvici sa postihnuté svaly často stávajú spastickými (tvrdými), čo ešte viac sťažuje pohyb a koordináciu.

Domáce rehabilitačné ergometre je možné používať už niekoľko dní po mŕtvici. V tomto článku som podrobne písal o úlohe ergometrov v rehabilitácii po mŕtvici. Kliknite a prečítajte si ho.

Postihnuté nervy je potrebné „znovu učiť“, čo je možné opakovaním vykonania pohybu. Spočiatku môže pacient chcieť zdvihnúť ochrnutú ruku márne. V dôsledku poškodenia nervovo-svalového spojenia nie je pohyb viditeľný, a preto nevie, čo má urobiť a ako správne vykonať pohyb. Veľkú pomoc poskytujú biofeedback prístroje. Pacient dokonca vníma nervový impulz, keď v svale ešte nedochádza k kontrakcii, a prístroj poskytne spätnú väzbu, že správny nervový „pokyn“ bol odoslaný. Napríklad na displeji sa zobrazí graf alebo zvukový signál s rôznou intenzitou, ktorý ukazuje, či bol pohyb vykonaný správne. Vyššia hodnota znamená lepšie vykonanie, takže pacient presne vie, ako cvičenie zvládol. Opakovanie s touto spätnou väzbou pomáha obnoviť nervovo-svalové spojenie tak, aby bol pohyb opäť vykonateľný s primeranou silou a koordináciou. Takým biofeedback prístrojom je napríklad prístroj SineBravo.

Ešte účinnejšie sú kombinované biofeedback + svalová stimulácia prístroje. Tieto poskytujú nielen spätnú väzbu, ale keď zaznamenajú signál od mozgu smerovaný do svalu, podajú stimuláciu na liečený sval, ktorý sa stiahne a pomôže tak pri vykonaní požadovaného pohybu. Toto dvojité posilnenie urýchľuje rehabilitáciu a zároveň pomáha udržať a zlepšiť silu svalov. Takýto prístroj je DuoBravo biofeedback+EMS prístroj.

Technológia – a to zahŕňa aj zdravotnícku techniku – napreduje neuveriteľným tempom! Súčasné moderné prístroje poskytujú v liečbe pomoc, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi bola nepredstaviteľná. Kedysi mŕtvica takmer vždy viedla k trvalému postihnutiu. Dnes netreba strácať nádej, lebo technológia účinne pomáha v rehabilitácii. A veľmi záleží na tom, či sa schopnosť sebestačnosti dá obnoviť, alebo či už aj jednoduchá činnosť ako jedenie či pitie vyžaduje pomoc.

Stojí za to zabezpečiť si vhodný prístroj a dôsledne pokračovať v rehabilitačných cvičeniach aj doma.