Príčiny bolesti päty

Bolesti päty sa väčšinou prejavujú v spodnej alebo zadnej časti päty. Hoci zriedka svedčia o závažnom ochorení, môžu sťažiť vykonávanie bežných činností — najmä pohybovú aktivitu. Našu nohu (od členka po prsty) tvorí 26 kostí, z ktorých pätová kosť je najväčšia. Úlohou päty je poskytovať pevnú oporu telesnej hmotnosti, a preto je pri každom kroku vystavená značnému nárazu. Táto oblasť je náchylnejšia na poranenia a bolesť v nej výrazne ovplyvňuje schopnosť pohybu. Bolesti päty sú jednými z najčastejších problémov chodidla.

Možné príčiny bolesti päty

Veľká časť bolestí má mechanický pôvod, no v pozadí môžu byť aj artritída, infekcie, autoimunitné či neurologické problémy, trauma, osteoporóza a iné ochorenia kostí. Uvediem ich v abecednom poradí.

Zápal Achillovej šľachy (Achillodinitída)

Ide o preťaženie Achillovej šľachy. Šľacha spája lýtkové svaly na zadnej strane dolnej časti lýtka s pätovou kosťou.

Najčastejšie sa vyskytuje u bežcov, ktorí náhle zvýšia intenzitu alebo dĺžku behu. Bežná je aj u ľudí v strednom veku a u tzv. víkendových športovcov, ktorí cez voľné dni hrávajú napríklad tenis alebo basketbal.

Väčšina prípadov zápalu Achillovej šľachy sa dá pomerne úspešne liečiť konzervatívne, často doma a pod lekárskym dohľadom. Na zabránenie opakovaných problémov je potrebná prevencia a vlastná starostlivosť. V ťažších prípadoch môže dôjsť k prasknutiu šľachy, ktoré si môže vyžadovať chirurgický zákrok.

Pretrhnutie Achillovej šľachy

Poranenie zadnej časti dolnej končatiny. Najčastejšie postihuje ľudí venujúcich sa rekreačnému športu, no môže sa stať komukoľvek.

Achillova šľacha je pevné vláknité „lano“, ktoré spája svaly na zadnej strane lýtka s pätovou kosťou. Ak ju nadmerne natiahnete, môže sa čiastočne alebo úplne pretrhnúť. K pretrhnutiu často dôjde s praskavým zvukom a sprevádza ho okamžitá ostrá bolesť v zadnej časti členka a dolnej časti lýtka, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní vašu schopnosť normálne chodiť.

Na obnovu funkcie je často potrebný chirurgický zákrok, v iných prípadoch môže byť účinná konzervatívna liečba.

Bursitída (zápal burzy)

Bolestivý stav, ktorý postihuje malé tekutinou naplnené vrecká — burzy —, ktoré podmazávajú kosti, šľachy a svaly v blízkosti kĺbov a znižujú trenie medzi pohyblivými časťami kĺbov.

Bursitída je zápal týchto burzií.

Najčastejšie sa vyskytuje na pleci, lakti a bedro, no môže sa objaviť aj pri kolene, päte a základe veľkého palca. Často sa vyskytuje v blízkosti kĺbov, ktoré sú vystavované opakovaným pohybom.

Liečba zvyčajne znamená odpočinok zaťažovaného kĺbu a jeho ochranu pred ďalším poškodením. Vo väčšine prípadov bolesti bursitídy pri primeranej liečbe ustúpia za niekoľko týždňov, avšak opakované zhoršenia sú časté.

Kostný nádor

Osteomyelitída (infekcia kostí)

Infekcie môžu do kostí preniknúť krvnou cestou alebo sa rozšíriť z okolitého tkaniva. Môžu však tiež začať priamo v kosti, ak zranenie vystaví kosť baktériám.

Riziko osteomyelitídy je vyššie u fajčiarov a u ľudí s chronickými ochoreniami, ako je cukrovka alebo zlyhávanie obličiek. U diabetikov sa v nohách môže rozvinúť osteomyelitída, ak majú vredy na nohách (diabetická noha).

Kým kedysi bola považovaná za nevyliečiteľnú, osteomyelitída je dnes liečiteľná. Väčšina pacientov vyžaduje chirurgické odstránenie odumretého kostného tkaniva, po ktorom nasleduje zvyčajne intenzívna intravenózna antibiotická liečba.

Haglundova deformita

Treba rozlíšiť Haglundovu deformitu od pätového ostrogu. Obe môžu spôsobiť bolesť v zadnej časti chodidla, no nie v tom istom mieste. Haglundova päta sa vytvára pri úpone Achillovej šľachy (na prechode medzi lýtkovým svalom a šľachou), zatiaľ čo ostrog vzniká tam, kde sa Achillova šľacha pripája k zadnej ploche pätovej kosti.

Haglundova deformita sa prejavuje kostnatým výčnelkom v zadnej časti päty, ktorý je často viditeľný. Vzniká nad miestom uchytenia Achillovej šľachy kosti. Nemusí byť sprevádzaná kalcifikáciou, tá môže vzniknúť, ak deformita vedie k chronickému zápalu.

Haglundova deformita môže priťláčať Achillovu šľachu a zadný výčnelok päty môže prerastať do šľachy, kde sa môžu vytvárať kalcifikáty. Ľudia s posteriorným pätovým ostrogom často ťažko nájdu pohodlnú obuv.

Pagetova choroba

Narúša normálny proces obnovy kostí v tele, pri ktorom nové kostné tkanivo postupne nahrádza staré.

Postupom času môžu kosti v dôsledku tohto stavu oslabiť a zdeformovať sa.

Najčastejšie sú postihnuté panva, lebka, chrbtica a dolné končatiny. Riziko sa zvyšuje s vekom a pri výskyte ochorenia v rodine.

Z neznámych dôvodov sa však v posledných rokoch vyskytuje zriedkavejšie a keď sa objaví, býva menej ťažká.

Medzi komplikácie patrí zlomenina kosti, porucha sluchu a zachytenie nervov v chrbtici. Bisfosfonáty — lieky používané na posilnenie oslabených kostí — tvoria hlavnú súčasť liečby. Pri komplikáciách môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Periférna neuropatia

Dôsledok poškodenia nervov mimo mozgu a miechy (periférne nervy).

Často spôsobuje slabosť, necitlivosť a bolesť, zvyčajne v rukách a nohách. Môže ovplyvniť aj iné oblasti a telesné funkcie, vrátane trávenia, močenia a obehového systému.

Periférny nervový systém posiela informácie z mozgu a miechy (centrálneho nervového systému) do zvyšku tela a zároveň tieto periférne nervy zasielajú senzorické informácie späť do centrálnej nervovej sústavy.

Môže vzniknúť v dôsledku traumatických poranení, infekcií, metabolických porúch, dedičných príčin alebo vystavenia toxínom. Jednou z najčastejších príčin je cukrovka.

Bolesť sa zvyčajne opisuje ako pichavá, páliaca alebo brnenie. V mnohých prípadoch sa príznaky zlepšia, najmä ak je príčina liečiteľná. Lieky a TENS liečba môžu zmierniť príznaky periférnej neuropatie.

Reaktívna artritída

Bolesť a opuch kĺbov spojené s infekciou v inej časti tela — najčastejšie v črevách, pohlavných orgánoch alebo močových cestách.

Zvyčajne postihuje koleno, členkové a nožné kĺby. Zápal môže postihnúť aj oči, pokožku a močovú trubicu.

Skôr sa niekedy označovala ako Reiterov syndróm, ktorý zahŕňal zápal oka, močovej trubice a kĺbov.

Nie je to časté ochorenie. U väčšiny ľudí príznaky náhle vzniknú a následne ustúpia, často do 12 mesiacov vymiznú.

Retrokalkaneálna bursitída — zápal pätovej burzy

Reumatoidná artritída

Chronické zápalové ochorenie, ktoré nemusí postihovať len kĺby.

U niektorých ľudí môže stav poškodiť mnoho systémov tela, vrátane pokožky, očí, pľúc, srdca a ciev. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom napádá vlastné tkanivá tela.

Na rozdiel od osteoartrózy, ktorá je výsledkom opotrebovania, reumatoidná artritída postihuje výstelku kĺbov a spôsobuje bolestivé opuchy, ktoré môžu viesť k úbytku kostného tkaniva a deformácii kĺbov. Ako výstelka kĺbov (synoviálna membrána) zapaľuje a hrubne, hromadí sa v nej tekutina a kĺby sa erodujú a poškodzujú.

Súbežný zápal je to, čo môže poškodiť aj iné časti tela. Hoci nové typy liekov výrazne zlepšili možnosti liečby, v ťažkých štádiách môže choroba stále spôsobiť trvalé poškodenie.

Sarkoidóza

Ochorenie charakterizované malými zhlukmi zápalových buniek (granulómami) v ľubovoľnej časti tela — najčastejšie v pľúcach a lymfatických uzlinách. Môže postihnúť aj oči, kožu, srdce a ďalšie orgány.

Príčina nie je známa, ale odborníci sa domnievajú, že ide o imunitnú reakciu na neznáme látky. Niektoré výskumy naznačujú, že za granulómy môžu stáť infekčné činitele, chemikálie, prach alebo abnormálna reakcia na vlastné proteíny u geneticky náchylných jedincov.

Sarkoidózu nemožno úplne vyliečiť, no väčšina ľudí sa bez liečby alebo pri miernej liečbe zotaví veľmi dobre. U niektorých sa stav môže vyliečiť spontánne, no môže pretrvávať roky a viesť k poškodeniu orgánov.

Pätový ostrog

Kostný výrastok, ktorý sa vytvára v mieste úponu svalov lýtka na pätovú kosť (kde Achillova šľacha dosahuje zadnú časť pätovej kosti).

Vzniká tam, kde kosť a šľacha o seba trie. V dôsledku toho začne kosť abnormálne rásť a okolitá tkaniva sa môžu zapáliť.

Pätový ostrog sa môže vytvoriť na dvoch miestach: pri úpone Achillovej šľachy a na spodnej strane päty tam, kde začína plantárna fascia.

Stresové zlomeniny

Malé praskliny v kosti spôsobené opakovaným namáhaním. Často sú dôsledkom preťaženia — napríklad opakovaného skákania hore-dole alebo dlhého behu.

Môžu vzniknúť aj pri bežnom používaní kostí, ak sú však kosti vopred oslabené nejakým ochorením, napríklad osteoporózou. Najčastejšie postihujú nosné kosti dolnej končatiny a chodidla.

Najväčšie riziko majú športovci a vojenskí nováčikovia, ktorí nosia ťažké vybavenie na dlhé trasy, no stresová zlomenina môže postihnúť kohokoľvek.

Ak napríklad začnete nový tréningový program, môže sa u vás vyvinúť stresová zlomenina, ak príliš skoro robíte príliš veľa z daných cvičení.

Plantárna fascitída (zápal plantárnej fascie)

Jedna z najčastejších príčin bolesti päty. Spočíva v zápale hrubej vláknitej vrstvy (plantárnej fascie), ktorá prebieha po spodnej strane chodidla a spája pätovú kosť s prstami.

Obvykle spôsobuje pichavú bolesť, ktorá sa prejaví už pri prvých ranných krokoch. Ako vstanete a pohybujete sa, bolesť obyčajne klesá, no môže sa vrátiť po dlhom státí alebo po postavení sa po dlhom sedení.

Častejšie sa vyskytuje u bežcov. Riziko plantárnej fascitídy je tiež vyššie u ľudí s nadváhou a u tých, ktorí nosia nevhodnú obuv bez primeranej opory (napr. chôdza naboso po tvrdom povrchu, obuv s tenkou podrážkou, sandále).

Tarsálny tunelový syndróm

Súbor príznakov sprevádzaný bolesťou, necitlivosťou a svalovou slabosťou. Názov odráža podstatu ochorenia: na danom mieste prechádza nerv v tvare „tunela“ medzi šľachami, svalmi, cievami a kosťami; ak sa tento priestor zúži, nerv je pritlačený a stlačený. Podobné tunelové syndrómy sa môžu objaviť aj inde na tele (napr. karpálny tunelový syndróm).

Pri tarsálnom alebo plantárnom tunelovom syndróme sa bolesť vyskytuje od veľkého palca nohy po vnútorný členok v dôsledku stláčania tibialisového nervu, ktoré môže spôsobovať napríklad nosenie príliš úzkej obuvi.

Uvedené ochorenia sa teda často spájajú s bolesťou päty. Správna liečba sa však dá aplikovať až po presnej diagnóze. Preto najskôr požadujte vyšetrenie.

Kedy vyhľadať lekára?

Okamžite vyhľadajte lekára, ak:

• Pociťujete náhlu bolesť a opuch v blízkosti päty;
• Nie ste schopný/-á zatlačiť chodidlo nadol, postaviť sa na špičky alebo normálne chodiť;
• Bolesť päty sprevádza horúčka, necitlivosť alebo brnenie;
• Pociťujete ťažkú bolesť päty bezprostredne po poranení.

Je načase navštíviť ambulanciu, ak:

• Bolesť päty pretrváva aj v pokoji, keď nestojíte ani neobúvate nohu;
• Vaša bolesť päty trvá dlhšie ako niekoľko týždňov — aj keď ste vyskúšali odpočinok, chladné obklady a iné domáce opatrenia, mali by ste vyhľadať lekára.

Samospráva pri bolesti päty

Bolesti päty sa často dajú zvládnuť domácimi opatreniami. Ak váš stav nie je vážny, vyskúšajte tieto možnosti:

• Oddych: ak je to možné, vyvarujte sa činností, ktoré zaťažujú pätu, napríklad behu, dlhého státia alebo chôdze po tvrdom povrchu.
• Chladenie: prikladajte na pätu 3-krát denne na 15–20 minút ľadový obklad alebo sáčok mrazeného hrášku.
• Nová obuv: uistite sa, že obuv správne sedí a poskytuje primeranú oporu. Pri športe si vyberte obuv prispôsobenú danému športu a vymieňajte ju, keď sa opotrebuje.
• Ortézy: dostupné vložky do topánok, pätové podložky alebo kliny z lekárne často prinášajú úľavu. Na mieru šité ortézy zvyčajne nie sú potrebné pri bežných problémom s pätou.

Pri liečbe bolesti päty môžete po vyšetrení využiť aj domáce fyzioterapeutické metódy. Rôzne metódy sú určené na rôzne diagnózy, preto si zvoľte metódu podľa stanovenej diagnózy. Pri bolestiach päty sa najčastejšie uvažuje o terapeutickom ultrazvuku, mikroprúde, nízkoúrovňovom laseri (laseroterapii) a PEMF terapii. Požiadajte o odporúčanie svojho ošetrujúceho lekára.