Skolióza, teda vybočenie chrbtice
Vychýlenie chrbtice, lekársky nazývané skolióza, znamená bočné zakrivenie chrbtice. Najčastejšie sa objavuje pri prudkom raste tela, teda predovšetkým v období pred pubertou. Trup pri pohľade zozadu nie je súmerný, chrbtica neleží v stredovej línii. Poďme si prejsť, ako sa to dá rozpoznať a prečo je vhodné proti tomu zasiahnuť.
O skolióze všeobecne
Pozrite si nasledujúci obrázok. Z pohľadu zboku zdravá chrbtica tvorí zakrivenia vpred a vzad – má svoje fyziologické oblúky. Pri pohľade zozadu (resp. spredu) ide o rovný, vertikálny stĺpec. Hovoríme o vybočení chrbtice, keď pri pohľade zozadu chrbtica nie je zvislá, nie je rovná, ale sa bočne vychyľuje, ramená a bedrá nie sú v rovnakej výške vzhľadom na horizont, a chrbtica sa odchyľuje od zvislice.
Približne 3–5 % dospievajúcich má určitú mieru vybočenia chrbtice, avšak vo väčšine prípadov ide o malé odchýlky. Problém nastáva, keď sa s rastom dieťaťa deformita nezmenší, ale zhoršuje sa. Neliečená skolióza môže viesť až k invalidite. V závažných prípadoch môže deformovať hrudník, čo sťažuje rozpruženie pľúc a riadne dýchanie.
Zmeny je možné sledovať pravidelnými röntgenovými snímkami, preto vyžaduje vybočenie chrbtice opakované kontroly.
Príznaky skoliózy
Známky a príznaky vybočenia chrbtice môžu byť:
- čiara plecí je naklonená, ramená nie sú v rovnakej výške;
- jedno rameno vystupuje viac dopredu;
- pás je naklonený do strany, okraj bedrových kosťí nie je v rovnakej výške;
- jedno bedrové kĺbové pole vystupuje viac dopredu.
Chrbtica sa nemusí len bočne zakriviť, môže sa aj otočiť alebo skrútiť. V takom prípade rebrá na jednej strane viac vystupujú ako na druhej.
Kedy navštíviť lekára?
Ak zbadáte u dieťaťa uvedené znaky alebo príznaky, vyhľadajte ortopedického špecialistu. Mierna deformita obvykle nespôsobuje bolesť, takže ju dieťa nemusí hlásiť a vy ju nemusíte všimnúť. Často ju ako prví zistia učitelia alebo tréneri a upozornia rodičov na možnú skoliózu.
Príčiny vybočenia chrbtice
V drvivej väčšine prípadov sa nepodarí určiť jednoznačnú príčinu skoliózy.
V niektorých rodinách sa stav vyskytuje v niekoľkých generáciách, takže dedičnosť môže hrať určitú rolu.
Zriedkavejšie príčiny môžu súvisieť s ochoreniami sprevádzanými paralýzou alebo svalovou atrofiou. Vrodené vývojové poruchy stavcov, ďalej úrazy alebo infekcie chrbtice tiež môžu vyvolať vybočenie.
Rizikové faktory
- Vek. Príznaky sa typicky objavujú v puberte, keď nastáva prudké spustenie rastu.
- Pohlavie. Mierna skolióza sa vyskytuje u chlapcov aj dievčat v podobnom pomere. Dievčatá však majú väčšie riziko, že sa zakrivenie zhorší a bude potrebná liečba.
- Rodinné výskyty. Sú rodiny, kde skolióza postihuje viac generácií. Napriek tomu vo väčšine prípadov rodičia dieťaťa postihnutí nie sú.
Možné následky
Skolióza väčšinou nepredstavuje ochorenie vyžadujúce liečbu. V iných prípadoch však môže spôsobiť komplikácie, ktoré si vyžadujú zásah.
- Bolesť chrbta. Dospelí, u ktorých bola skolióza diagnostikovaná v detstve, majú vyššiu pravdepodobnosť chronických bolestí chrbta.
- Postihnutie pľúc a srdca. Pri ťažkej skolióze sa hrudník deformuje a rebrá môžu tlačiť na pľúca a srdce, čím sťažujú normálne dýchanie a krvný obeh.
- Zhoršovanie skoliózy spôsobuje viditeľné a hmatateľné zmeny na tele – výšky bedier a ramien sú rozdielne, rebrá vystupujú na jednej strane, pás a trup sa nakláňajú do boku. Špecialista najprv vykoná podrobnú anamnézu a pýta sa napríklad na nedávne obdobia zvýšeného rastu. Pri fyzikálnom vyšetrení požiada dieťa, aby stalo vzpriamene a potom sa naklonilo dopredu z pása s voľne visieť rukami – tak kontroluje, či jedna strana hrudníka viac vystupuje než druhá.
Doručenie diagnózy
Lekár sa bude pýtať na tempo rastu dieťaťa v poslednom období. Pri fyzikálnom vyšetrení pozoruje postavenie ramien, bedier, hrudného koša a chrbtice v stoji aj pri predklone, sleduje ich polohu a pohyblivosť.
Môže vykonať aj neurologické vyšetrenie, aby zistil svalovú slabosť, poruchy citlivosti, mravčenie alebo abnormálne reflexy.
Jednoduché dvojprojekčné röntgenové snímky môžu potvrdiť diagnózu vybočenia chrbtice a ukázať aj závažnosť zakrivenia.
Ďalšie vyšetrenia sú potrebné, ak existuje podozrenie, že za skoliózou stojí iný stav – napríklad nádor, zápal a pod. V takých prípadoch môže byť indikované ďalšie zobrazovanie, napríklad magnetická rezonancia (MRI).
Aspekty liečby skoliózy
Väčšina detí so skoliózou nepotrebuje korzet ani operačný zákrok. Stav je však potrebné pravidelne kontrolovať. Je dôležité odhaliť nepriaznivé zmeny počas rastu.
Pre miernu, stredne ťažkú alebo ťažkú skoliózu existujú rozdielne odporúčania, avšak terapia musí byť vždy prispôsobená osobe. Treba zohľadniť viacero faktorov.
- Pohlavie dieťaťa. U dievčat je väčšia pravdepodobnosť, že sa stav začne zhoršovať ako u chlapcov.
- Závažnosť zakrivenia. Pri väčšom počiatočnom zakrivení je pravdepodobnejšie ďalšie zhoršenie.
- Osi zakrivenia. Dvojité zakrivenie, teda zakrivenie do strany aj s výrazným predklonom a skrútením (S-skolióza), má väčšiu pravdepodobnosť zhoršenia než jednoduché bočné zakrivenie (C-skolióza).
- Umiestnenie zakrivenia. Zakrivenie v strednej hrudnej oblasti má tendenciu zhoršovať sa viac než na horných alebo dolných úsekoch chrbtice.
- Vyspelosť kostí. Ak rast kostí ustal, riziko ďalšieho zhoršenia je nižšie. To zároveň znamená, že korzety majú zmysel len u detí, ktorých kosti sú ešte v raste.
Liečebná gymnastika – základ liečby
Individuálne denné liečebné cvičenia sú najdôležitejšou súčasťou terapie. Pomáhajú posilniť svaly, ktoré podporujú chrbticu, a upraviť zakrivenie alebo aspoň zabrániť jeho zhoršeniu.
Cvičenie dieťa naučí fyzioterapeut a rodičov tiež. Fyzioterapeut ho prípadne priebežne kontroluje. Cvičiť je však potrebné individuálne a denne. Treba vôľu a vytrvalosť; v tomto by rodič mal dieťa podporovať a pomáhať mu, pretože len pravidelné cvičenie môže priniesť výsledok.
Nosenie korzetu
Pri stredne ťažkej skolióze a u detí, ktoré sú ešte v raste, možno odporučiť nosenie korzetu. Nosenie korzetu nevylieči skoliózu ani úplne nevyrovná chrbticu, ale obyčajne zabráni ďalšiemu zhoršovaniu.
Korzet môže byť pre dieťa nepohodlný a viditeľný pod oblečením. Rodič môže poprosiť spolužiakov, priateľov a učiteľov, aby dieťa podporili pri zvládaní ťažkostí spojených s nosením korzetu.
Bežné typy korzetov sú z plastu a prispôsobujú sa tvaru tela. Pod oblečením sa vďaka výrezom a tvarovaniu takmer nevidia – sú umiestnené okolo hrudného koša, v spodnej časti chrbta, na bedrách a pod pazuchami.
Väčšinu korzetov je potrebné nosiť cez deň aj v noci. Čím viac hodín sa v ňom dieťa nachádza, tým väčší účinok má. Deti nosiace korzet sa môžu zúčastňovať väčšiny bežných činností, sú však určité obmedzenia. Ak je to nutné, korzet možno pri športe alebo inej fyzickej aktivite dočasne odstrániť.
Je dôležité vedieť, že korzet síce podopiera, ale sám o sebe podstatne neposilňuje svaly, ktoré držia chrbticu!
Po ukončení rastu kostí treba nosenie korzetu ukončiť.
Chirurgické riešenie
Pri ťažkej skolióze môžu lekári navrhnúť operáciu s cieľom zmenšiť zakrivenie chrbtice alebo zabrániť nežiaducim dôsledkom.
Najčastejším typom operácie je tzv. spondylodéza, teda spojenie stavcov. Počas zákroku chirurgovia spoja dva alebo viac stavcov v chrbtici tak, aby sa nemohli nezávisle pohybovať. Medzi stavce sa umiestňujú kostné štiepky alebo kostný náhradzujúci materiál. Chrbtica sa narovnáva a fixuje kovovými tyčami, skrutkami alebo drôtmi.
Dnes existujú aj implantáty, ktorých dĺžka sa dá v priebehu času meniť. To znamená, že tyč, ktorá drží chrbticu, je možné predĺžiť podľa rastu dieťaťa.
Operácia chrbtice nie je bez rizika: môže dôjsť k krvácaniu, infekcii, bolesti alebo aj poškodeniu nervov. Preto sa vykonáva len pri dôkladnom zvážení.
Cvičenie na zlepšenie držania tela
Pri skolióze je najviac akceptovanou liečbou rehabilitačná gymnastika na zlepšenie držania tela. Podotýkam, že na tieto cvičenia nie je predpísaný počet sedení rovný tomu, čo poisťovňa prepláca! Ambulantné cvičenia majú za cieľ naučiť dieťa potrebné pohyby a cviky. Ak však dieťa necvičí doma denne, resp. mu nie je vysvetlené, aký je dôležitý denný tréning, potom sú aj predpísané sedenia málo účinné. Svaly nemožno výrazne posilniť za 10–12 dní (ak by to šlo, prečo by športovci trénovali roky pred olympiádou?). Účinnosť cvičenia na držanie tela závisí nielen od posilnenia svalov chrbta a brucha, ale aj od toho, aby všetky svaly zodpovedné za postúru boli dostatočne silné a pružné. Keď sa to dosiahne, vznikne biomechanicky správne držanie tela. V takom stave je zaťaženie chrbtice najmenšie a chrbticu takto môžete chrániť pred dospelými komplikáciami, napríklad pred opotrebovaním platničiek.
Upozorňujem, že množstvo vedeckých štúdií potvrdzuje účinnosť jogy pri posilňovaní hlbokých svalov chrbta. Aj keď nájdete veľa kurzov „jóga na chrbticu“, medzi domácimi lektormi považujem za jedného z najautentickejších Gergely Medvegyho. Tu nájdete jeho online kurz jogy zameranej na terapiu chrbtice.
Elektrická svalová stimulácia (EMS)
Mnohé štúdie skúmali, či predstavuje riešenie svalová stimulácia pri vybočení chrbtice. Najnovšie práce naznačujú, že jej použitie môže byť prospešné, avšak stimulácia deformitu sama osebe „nevyrovná“. Hlavné výhody sú zníženie napäťovej bolesti, uvoľnenie svalovej stuhy a zlepšenie základnej sily.